Čo sú ľudské práva?

Charta OSN začína vyhlásením "viery v základné práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, v rovnaké práva mužov a žien a národov veľkých i malých".

Tento princíp viedol k prijatiu Všeobecnej deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením 10.decembra 1948.

Všeobecná deklarácia je vo svetovej histórii významným medzníkom. Bolo to po prvý krát, čo boli práva a slobody jednotlivcov podané tak jasne a podrobne. Taktiež bolo po prvý krát medzinárodne uznané, že ľudské práva a základné slobody sa vzťahujú na každú osobu a všade. V súčasnosti naďalej ovplyvňuje životy mnohých ľudí a slúži ako model pre mnohé medzinárodné dohovory a deklarácie a taktiež bola včlenená do ústav a zákonov mnohých krajín. Deklarácia inšpirovala viac ako 60 medzinárodných dokumentov venujúcich sa ľudským právam, ktoré spolu tvoria komplexný systém právne záväzných zmlúv na podporu a ochranu ľudských práv. Je najznámejším a najcitovanejším dokumentom o ľudských právach na celom svete.

Ľudské práva sú často vyjadrené a garantované zákonom vo forme zmlúv, medzinárodného zvykového práva, všeobecných princípov a ďalších zdrojov medzinárodného práva. Medzinárodné právo ľudských práv stanovuje vládam konať určitými spôsobmi alebo zdržať sa určitých skutkov s cieľom podporovať a chrániť ľudské práva a základné slobody jednotlivcov a skupín.

Univerzálne a nescudziteľné

Ľudské práva sú práva, ktoré patria každej ľudskej bytosti bez ohľadu na národnosť, bydlisko, pohlavie, národný alebo etnický pôvod, farbu, náboženstvo, jazyk alebo akúkoľvek inú situáciu. Všetci sme rovnako oprávnení na naše ľudské práva bez diskriminácie. Tieto práva sú vzájomne prepojené, vzájomne závislé a nedeliteľné. Princíp univerzality, ktorý je ako prvý zdôraznený vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv v roku 1948, je základným kameňom medzinárodného práva ľudských práv.

Ľudské práva sú nescudziteľné. Nemožno ich odňať okrem presne stanovených situácií a podľa riadneho postupu. Napríklad právo na slobodu môže byť obmedzené, ak je nejaká osoba súdom uznaná ako vinná z trestného činu.

Vzájomne prepojené a nedeliteľné

Všetky ľudské práva sú nedeliteľné, či už sú občianske alebo politické ako napríklad právo na život, rovnosť pred zákonom, sloboda prejavu; ekonomické, sociálne a kultúrne práva ako napríklad právo na prácu, sociálne zabezpečenie a vzdelanie alebo kolektívne práva ako napríklad právo na rozvoj a sebaurčenie, sú nedeliteľné, vzájomne prepojené a vzájomne závislé. Pokrok v oblasti jedného práva napomáha pokroku v oblasti ďalšieho práva. A podobne, odňatie jedného práva nepriaznivo pôsobí na ďalšie.

Rovnaké a nediskriminačné

Nediskriminovanie je v medzinárodnom práve ľudských práv prierezovým princípom. Tento princíp možno nájsť vo všetkých významných dohovoroch o ľudských právach, pričom je zároveň ústrednou témou niektorých medzinárodných dohovorov o ľudských právach ako napríklad Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

Tento princíp sa vzťahuje na každého vo vzťahu ku všetkým ľudským právam a slobodám a zakazuje diskrimináciu na báze nie kompletného zoznamu kategórii ako pohlavie, rasa, farba, atď. Princíp nediskriminovania je doplnený o princíp rovnosti, ako sa uvádza v článku 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv: "Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach".

Práva aj povinnosti

Ľudské práva súčasne znamenajú práva aj povinnosti. Štát preberá na seba záväzky a povinnosti na základe medzinárodného práva rešpektovať, chrániť a realizovať ľudské práva. Záväzok rešpektovať znamená, že štáty sa musia zdržať zasahovania alebo redukovania požívania ľudských práv. Záväzok chrániť vyžaduje od štátov chrániť jednotlivcov a skupiny voči porušovaniu ľudských práv. Záväzok realizovať znamená, že štáty musia urobiť praktické opatrenia na uľahčenie užívania základných ľudských práv. Na úrovni jednotlivca je dôležité poznamenať, že hoci sme oprávnení na naše ľudské práva, mali by sme taktiež rešpektovať ľudské práva ostatných.

Orgány OSN pre ľudské práva

Rada pre ľudské práva

Rada pre ľudské práva je medzivládnym orgánom v rámci systému OSN zložená zo 47 štátov zodpovedných za posilňovanie podpory a ochrany ľudských práv na celom svete. Rada bola vytvorená Valným zhromaždením OSN 15.marca 2006 s hlavným cieľom zaoberať sa situáciami porušovania ľudských práv a dávať k nim odporúčania. Univerzálne periodické hodnotenie (UPR) je proces, ktorý zahŕňa hodnotenie ľudskoprávnych záznamov všetkých členských štátov OSN každé štyri roky. Pod záštitou Rady pre ľudské práva poskytuje každému štátu príležitosť deklarovať, aké kroky prijal na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv vo svojej krajine a realizovať svoje záväzky v ľudských právach.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva je hlavným predstaviteľom OSN pre ľudské práva. Úrad Vysokého komisára (OHCHR), ktorý má mandát podporovať a chrániť všetky ľudské práva, je hlavným motorom snáh OSN v oblasti v ľudských práv. Keďže primárnu zodpovednosť chrániť ľudské práva majú vlády, Vysoký komisár pre ľudské práva (OHCHR) poskytuje pomoc vládam v podobe odborných znalostí a odborných školení v oblasti správy súdnictva, legislatívnej reformy a volebného procesu, pomáha implementovať medzinárodné ľudskoprávne štandardy. OHCHR taktiež asistuje ďalším subjektom, ktoré majú zodpovednosť chrániť ľudské práva, aby napĺňali svoje záväzky a jednotlivci realizovali svoje práva.

Nesmiernu dôležitosť, ktorú ľudské práva pre OSN majú, možno vidieť na tom, ako za posledné desaťročie na úrovni krajín vzrástol rozsah práce v oblasti ľudských práv. V roku 1996 mala OHCHR svoje pôsobenie v 14 krajinách. Dnes sú jeho zamestnanci vo viac ako 40 krajinách. Keď sú porušované ľudské práva, je ohrozený mier a bezpečnosť až dovtedy, kým tieto práva nie sú opäť obnovené a chránené.