Ako jasne vyjadruje preambula Charty OSN, Spojené národy boli vytvorené, aby "uchránili budúce pokolenia pred metlou vojny, ktorá dvakrát v priebehu nášho života priniesla ľudstvu nevysloviteľné strasti". Bezpečnostná rada je hlavným orgánom zodpovedným za zachovávanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, hoci ostatné orgány ako Valné zhromaždenie a Sekretariát zohrávajú dôležitú úlohu pri odporúčaniach a riešeniach ozbrojených konfliktov.

Od jej založenia v roku 1945 je OSN svedkom a urýchľujúcim činiteľom mimoriadnych zmien v globálnych vzťahoch. Vzišla z trosiek druhej svetovej vojny a prestála aj obdobie jadrovej hrozby počas studenej vojny ako aj rôzne regionálne konflikty.

Mier a bezpečnosť už dnes nie sú posudzované len z hľadiska neprítomnosti ozbrojeného konfliktu. Spoločné záujmy všetkých ľudí ovplyvňuje aj chudoba, hlad, zhoršovanie životného prostredia, slabé demokratické inštitúcie a porušovanie ľudských práv, ktoré sú často jednou z hlavných príčin napätia na národnej alebo medzinárodnej úrovni.

V roku 2004 panel na vysokej úrovni vytvorený generálnym tajomníkom OSN Kofi Annanom určil šesť obsiahlych skupín, ktoré sú dnes hrozbou pre mier a bezpečnosť:

ekonomické a sociálne hrozby vrátane chudoby, infekčných chorôb a zhoršovania životného prostredia;

• medzištátne konflikty.
• vnútorné konflikty vrátane občianskej vojny, genocídy a ďalšieho násilia;
• jadrové, rádiologické, chemické a biologické zbrane;
• terorizmus;
• nadnárodný organizovaný zločin;

Oblasť týkajúca sa chudoby zdôrazňuje, že mier a bezpečnosť sú ohrozené, keď je rozšírená chudoba. Extrémna chudoba ohrozuje blahobyt ľudí priamo, taktiež však poskytuje živnú pôdu pre ďalšie hrozby.

Mier a bezpečnosť sú rovnako ohrozené aj vtedy, keď sú demokratické inštitúcie slabé alebo chýbajú. Fakt, že mier a bezpečnosť podmieňujú silné demokratické inštitúcie, vyzdvihuje dôležitú súvislosť medzi mierom a bezpečnosťou a právnym poriadkom. OSN intenzívne pracuje na posilňovaní demokratických inštitúcií vo viac ako 50 krajinách. V súčasnosti môžeme povedať, že dnešné vlády boli oveľa častejšie vyberané na základe slobodných volieb ako kedykoľvek predtým v histórii.

Udržiavanie mieru

Čo je udržiavanie mieru?

Udržiavanie mieru OSN pomáha krajinám zmietaným konfliktom vytvoriť podmienky pre stály mier.

O mierových silách OSN sa často hovorí ako o "modrých prilbách" kvôli ich jasnomodrým prilbám, ktoré musia nosiť. Zaisťujú bezpečnosť a podporujú krajiny pri náročnom a čo najskoršom prechode od konfliktu k mieru.

Video: Herec George Clooney hovorí o mierových silách OSN

Udržiavanie mieru OSN sa riadi troma základnými princípmi:

• Súhlas zúčastnených strán.
• Nestrannosť.
• Nepoužívanie sily s výnimkou sebaobrany a obrany mandátu.

Mapa aktuálneho globálneho nasadenia mierových operácií OSN

Dnes sa od mierových operácií nevyžaduje len udržiavanie mieru a bezpečnosti, ale aj uľahčenie politického vývoja, ochrana civilistov, pomoc pri odzbrojovaní, prepustenie miestnych vojenských síl do civilu a opätovné začlenenie bývalých bojovníkov do spoločnosti; podpora pri organizovaní volieb, ochrana a podpora ľudských práv pri znovuzavádzaní právneho poriadku.

Úspech nie je nikdy zaručený, pretože mierové sily OSN v princípe idú do fyzicky a politicky náročného prostredia.

Jednotky, polícia a civilisti, ktorí sa zúčastňujú na mierových operáciách, sú poskytované a financované členskými štátmi. Mierové sily OSN sú v súčasnosti rozmiestnené na celom svete v rekordných počtoch. Zvýšený počet žiadostí vytvoril obrovský nápor na zdroje OSN a na schopnosť členských štátov poskytnúť finančné prostriedky, vojenské oddiely a vybavenie.

Podpora mierového politického riešenia konfliktov

Politické otázky sú príčinou mnohých konfliktov, preto sú politické riešenia potrebné na ich vyriešenie. Dialóg a kompromis sú lepšou alternatívou násilia. Spojené národy a ich partneri môžu včasným podniknutím krokov zabrániť ďalšiemu stupňovaniu sporov a kríz. Spojené národy využívajú politické nástroje, diplomaciu a mediáciu, aby národom pomohli vyhýbať sa a riešiť konflikty mierovou cestou a zároveň predchádzať utrpeniu a ničeniu vojny.

Vyslanci Spojených národov sú posielaní do oblastí napätia na celom svete, aby pomáhali pri zmierňovaní kríz a sprostredkovávali dialógy o urovnávaní konfliktov. Politické misie pod civilným vedením sú nasadzované do rôznych oblastí s poverením povzbudiť dialóg a spoluprácu v rámci a medzi národmi alebo podporovať zmierenie a demokratické vládnutie v rekonštruujúcich sa spoločnostiach po občianskych vojne. Pomoc Spojených národov pri budovaní dôveryhodných volieb na celom svete taktiež prispieva k podpore mieru a predchádzaniu konfliktov.

Budovanie mieru

Budovanie mieru predstavuje úsilie krajín a regiónov, ktoré boli zmietané vojnou, prejsť od vojny k mieru. Hneď po skončení bojov krajiny často žiadajú o pomoc pri opätovnom vybudovaní štátnych inštitúcií zodpovedných za dodržiavanie zákona a poriadku (napríklad vyškolenie nových policajných síl), zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a ďalších služieb zničených vojnou. Taktiež môže zahŕňať činnosti ako demobilizácia a reintegrácia vojakov, dohľad nad voľbami a reintegrácia utečencov. Samotnou podstatou budovania mieru je snaha vybudovať nový štát, ktorý bude mať schopnosť riešiť spory mierovou cestou, chrániť civilistov a zabezpečovať dodržiavanie ľudských práv.

Budovanie mieru zohralo kľúčovú úlohu v operáciách OSN v Kambodži, El Salvadore, Guatemale, Mozambiku, Libérii, Bosne a Hercegovine, Sierra Leone, Kosove a Východnom Timore.

Odzbrojovanie

V roku 2010 presiahli svetové vojenské výdavky sumu približne 1,5 biliónov USD.  Kultúra mieru a výrazné znižovanie počtu zbraní na celom svete nikdy neboli tak potrebné ako dnes. Týka sa to všetkých druhov zbraní.

V súvislosti s nebezpečenstvom jadrových zbraní vraj Albert Einstein kedysi povedal:  "Neviem, s akými zbraňami sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale v štvrtej sa bude bojovať palicami a kameňmi".

Ľudská a materiálna cena konvenčných zbraní je však rovnako nesmierne vysoká. Zákonom povolený obchod s ľahkými zbraňami a zbraňami presahuje 4 miliardy ročne. Nezákonný sa odhaduje na 1 miliardu. A konvenčné zbrane, medzi ktoré patria aj nášľapné míny, naďalej po ďalšie roky smrteľne ohrozujú život a končatiny ľudí v krajinách, kde sa už konflikty, kvôli ktorým boli míny nainštalované, už dávno skončili.

Od vzniku Spojených národov sú ciele multilaterálneho odzbrojovania a obmedzovanie počtu zbraní považované za kľúčové v rámci zachovávania medzinárodného mieru a bezpečnosti. Tieto ciele sa pohybujú od znižovania a nakoniec odstránenia jadrových zbraní, zničenia chemických zbraní a posilňovania zákazov biologických zbraní až po zastavenie šírenia nášľapných mín a malých a ľahkých zbraní.

Toto úsilie podporujú početné nástroje OSN. Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá je najuniverzálnejšou zo všetkých multilaterálnych zmlúv o odzbrojovaní, začala platiť v roku 1970. Dohovor o chemických zbraniach vstúpil do platnosti v roku 1997, Dohovor o biologických zbraniach v roku 1975. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok bola prijatá v roku 1996, doteraz však ešte nevstúpila do platnosti. Dohovor o zákaze mín z roku 1997 vstúpil do platnosti v roku 1999.

Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada sa zaoberajú otázkami odzbrojovania na kontinuálnej báze. Niektoré orgány sa odzbrojovaniu venujú výlučne, ako napríklad Konferencia o odzbrojovaní. Úrad OSN pre odzbrojovanie implementuje rozhodnutia Valného zhromaždenia v otázkach odzbrojovania. Na miestnej úrovni mierové sily OSN často pracujú na implementácii konkrétnych špecifických dohôd o odzbrojovaní medzi bojujúcimi stranami.

Boj proti terorizmu

Takmer ani týždeň neprejde bez nejakého teroristického činu niekde na svete, ktorý bez rozdielu zasiahne nevinných ľudí, ktorí boli v zlom čase na zlom mieste. Boj proti terorizmu je v záujme všetkých národov.

Existuje množstvo rôznych medzinárodných zmlúv a ďalších foriem právnych nástrojov vyvinutých v rámci systému OSN a zaoberajúcich sa jednotlivými typmi teroristických aktivít. Členské snahy koordinujú svoje snahy v rámci boja proti terorizmu prostredníctvom Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady. V rôznych aktivitách proti terorizmu je zapojených množstvo programov, úradov a agentúr systému OSN.  

Na upevnenie a posilnenie týchto snáh sa členské štáty v septembri 2006 dohodli na globálnej stratégii boja proti terorizmu. Táto predstavuje prvú dohodu členských štátov OSN o spoločnom strategickom a operačnom rámci boja proti terorizmu. Vytvára základy pre konkrétny akčný plán: riešiť podmienky vedúce k šíreniu terorizmu; predchádzať a bojovať proti terorizmu; robiť opatrenia posilňujúce schopnosť štátu bojovať proti terorizmu; posilňovať úlohu OSN v boji proti terorizmu; a zabezpečovať dodržiavanie ľudských práv pri súčasnom boji proti terorizmu.