Organizácia Spojených národov je medzinárodnou organizáciou, ktorú po druhej svetovej vojne v roku 1945 založilo 51 krajín, ktoré sa zaviazali zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy a podporovať sociálny pokrok, lepšiu životnú úroveň a ľudské práva.

História

V čase, keď zúrila druhá svetová vojna, vedúci predstavitelia Veľkej Británie, Číny, Spojených štátov a Sovietskeho zväzu pod silným tlakom tlače a verejnosti diskutovali o podrobnostiach povojnovej organizácie. V roku 1944 sa ich zástupcovia stretli v Dumbarton Oaks v meste Washington a pripravili projekt medzinárodnej organizácie. Ku koncu vojny sa v období od apríla do júna 1945 v San Franciscu stretli predstavitelia 50 krajín, aby vypracovali konečné znenie dokumentu, ktorý položí základy medzinárodnej spolupráce. Bola to Charta Organizácie Spojených národov, ktorú 26.júna podpísalo 50 krajín. Poľsko, 51.krajina, sa považuje za zakladajúceho člena aj napriek tomu, že nemohlo na konferenciu do San Francisca vyslať svojho zástupcu.

Ciele Spojených národov

Vďaka jedinečnému medzinárodnému charakteru a právomociam, ktoré organizácii zverila zakladajúca Charta, môže OSN konať v celom rade otázok a byť pre členské štáty fórom na vyjadrenie ich názorov.

OSN má 4 hlavé ciele:

• zachovávať mier na celom svete
• rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi
• pomáhať národom pracovať spolu na zlepšovaní životov chudobných, bojovať proti hladu, chorobám a negramotnosti a povzbudzovať dodržiavanie práv a slobôd pre každého
• byť strediskom zosúlaďovania konania národov pri dosahovaní týchto cieľov.

Štruktúra a organizácia Spojených národov

Charta zriadila šesť hlavých orgánov OSN: Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada, Poručenecká rada, Medzinárodný súdny dvor a Sekretariát. Spojené národy ako organizácia sú však oveľa rozsiahlejším systémom zahrňujúcim 15 agentúr a niekoľko programov a orgánov.

Organizačná schéma systému OSN (PDF)

Valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie je hlavným rozhodovacím orgánom OSN a tvoria ho predstavitelia všetkých členských štátov. Práca Spojených národov počas celého roka prevažne vychádza z poverenia Valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých členských štátov OSN, poskytuje jedinečné fórum pre multilaterálnu diskusiu o celom spektre medzinárodných otázok, o ktorých sa hovorí v Charte. VZ sa stretáva na pravidelných zasadaniach intenzívne každoročne od septembra do decembra a následne podľa potreby. O dôležitých otázkach ako mier, bezpečnosť, prijatie nových členov a otázkach rozpočtu sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou. O ostatných otázkach jednoduchou väčšinou. Každá krajina má jeden hlas.

Bezpečnostná rada

Bezpečnostná rada má na základe Charty hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Rada je zložená z piatich stálych členov - Čína, Francúzsko, Ruská federácia, Veľká Británia a Spojené štáty - a desiatich nestálych členov. Nestáli členovia sú volení Valným zhromaždením na dva roky. Každý člen rady má jeden hlas. O procedurálnych otázkach rozhoduje Bezpečnostná rada kladnými hlasmi aspoň deviatich z 15 členov. Rozhodnutia o zásadných otázkach si vyžadujú deväť hlasov vrátane súhlasu všetkých piatich stálych členov. Toto pravidlo sa často nazýva aj právo "veta". V súčasnosti sa zvažuje reforma Bezpečnostnej rady, vrátane podmienok jej členstva.

Hospodárska a sociálna rada

Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC) je hlavným orgánom koordinujúcim ekonomickú, sociálnu a príbuznú prácu Spojených národov a špecializovaných agentúr a inštitúcií. Hlasovanie v rade prebieha jednoduchou väčšinou, pričom každý člen má jeden hlas.

Medzinárodný súdny dvor

Medzinárodný súdny dvor so sídlom v Haagu v Holandsku je hlavným súdnym orgánom Organizácie Spojených národov. Urovnáva právne spory medzi štátmi a dáva poradné posudky OSN a jej špecializovaným agentúram. Jeho štatút je neoddeliteľnou súčasťou Charty OSN.

Poručenecká rada

Poručenecká rada bola založená v roku 1945 Chartou OSN s cieľom zaistiť medzinárodný dohľad nad 11 poručenskými územiami umiestnenými pod správu 7 členských štátov a zabezpečiť, aby boli prijaté adekvátne opatrenia na prípravu týchto území na prechod k samospráve a nezávislosti. Do roku 1994 dosiahli všetky poručenské územia autonómiu alebo nezávislosť. Jej práca je dokončená, Rada pozmenila svoje procedurálne pravidlá a stretáva sa príležitostne.

Sekretariát

Sekretariát - medzinárodní úradníci pracujúci v úradoch po celom svete - vykonávajú rôznu každodennú prácu organizácie. Podporuje ďalšie hlavné orgány Spojených národov a spravuje programy a politiky, ktoré založili.

Na jeho čele stojí generálny tajomník OSN, ktorého na päť rokov menuje Valné zhromaždenie na odporúčanie Bezpečnostnej rady, pričom toto funkčné obdobie možno jeden krát predĺžiť. Generálny tajomník je symbolom ideálov Spojených národov a hovorcom obyvateľov celého sveta, najmä chudobných a zraniteľných. Súčasný generálny tajomník je ôsmym v poradí na tomto poste, pán Pan Ki-mun z Južnej Kórei, ktorý sa svojho úradu ujal 1.januára 2007.

Úlohy, ktoré Sekretariát vykonáva, sú rovnako rôznorodé ako problémy, ktorými sa OSN zaoberá. Pohybujú sa v rozmedzí od mierových operácií k mediácii medzinárodných sporov, od mapovania ekonomických a sociálnych trendov a problémov po prípravu štúdií o ľudských právach a trvalo udržateľnom rozvoji. Zamestnanci Sekretariátu taktiež informujú komunikačné médiá na celom svete o práci Spojených národov; organizujú medzinárodné konferencie o otázkach celosvetového záujmu; tlmočia prejavy a prekladajú dokumenty do oficiálnych jazykov Organizácie.

Ako medzinárodní úradníci sa zamestnanci organizácie a generálny tajomník za svoju činnosť zodpovedajú sami Spojeným národom, pričom skladajú prísahu, že nebudú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani vonkajšej autority. Na základe Charty sa každý členský štát zaväzuje, že bude rešpektovať výlučne medzinárodný charakter úloh generálneho tajomníka OSN a zamestnancov a zdrží sa snahy nevhodne ich ovplyvňovať pri plnení ich úloh.

Spojené národy s hlavným sídlom v New Yorku, majú ďalšie dôležité sídla v Addis Abebe, Bangkoku, Bejrúte, Ženeve, Nairobi, Santiagu a vo Viedni a ďalšie úrady po celom svete.

Členské štáty Spojených národov

V súčasnosti má OSN 193 členských štátov. Zoznam členských štátov OSN

 

Ako sa krajina môže stať členom OSN?

Členstvo v Organizácii Spojených národov je v súlade s Chartou "otvorené všetkým mierumilovným štátom, ktoré prijmú záväzky obsiahnuté v Charte OSN a podľa úsudku Organizácie sú spôsobilé tieto záväzky plniť". Uznanie nového štátu alebo vlády je akt, ktorý môžu udeliť alebo odňať len iné štáty alebo vlády. Spravidla to predpokladá pripravenosť na nadviazanie diplomatických stykov. Organizácia Spojených národov nie je ani štátom ani vládou, preto nemá žiadnu právomoc nejaký štát alebo vládu uznávať. Ako organizácia nezávislých štátov môže prijať nový štát ako nový členský štát alebo prijať poverovacie listiny predstaviteľov nejakej novej vlády.

Štáty sú prijaté medzi členov Spojených národov rozhodnutím Valného zhromaždenia na odporúčanie Bezpečnostnej rady. V stručnosti tento postup prebieha nasledovne:

1. Štát podá žiadosť generálnemu tajomníkovi spolu s listom, v ktorom oficiálne vyhlási, že akceptuje povinnosti vyplývajúce z Charty.
2. Bezpečnostná rada žiadosť zváži. Akékoľvek odporúčanie na prijatie musí dostať 9 kladných hlasov z 15 v Rade za podmienky, že ani jeden z piatich stálych členov proti tejto žiadosti nehlasoval.
3. Ak Rada odporučí prijatie, toto odporúčanie sa predstaví Valnému zhromaždeniu na zváženie. Na prijatie nového štátu je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov v Zhromaždení.
4. Členstvo je platné dňom kedy bola prijatá rezolúcia o prijatí za člena.

Práca Spojených národov v súčasnosti

Práca Spojených národov má celosvetový dopad. Hoci je najznámejšia vďaka misiám na udržiavanie a budovanie mieru, prevencii konfliktov a humanitárnej pomoci, existuje mnoho ďalších spôsobov, ako Spojené národy a systém organizácie OSN (špecializované agentúry, fondy a programy) ovplyvňujú naše životy a pracujú na tom, aby bol svet príjemnejším miestom na život. Organizácia pracuje na širokej škále zásadných otázok akými sú trvalo udržateľný rozvoj, ochrana životného prostredia a utečencov, pomoc pri katastrofách, boj proti terorizmu, odzbrojovanie a nešírenie jadrových zbraní, podpora demokracie, ľudských práv, rodovej rovnosti, posilňovanie postavenia žien, hospodársky a sociálny rozvoj, zdravie na medzinárodnej úrovni, odstraňovanie nášľapných mín, zvyšovanie produkcie potravín a ďalšie, aby boli dosiahnuté ciele, ktoré si stanovila a koordinovať jednotlivé úsilia tak, aby bol svet bezpečnejší pre súčasné aj budúce generácie.