Rozvoj medzinárodného práva je jedným z primárnych cieľov Spojených národov. Vo svojej preambule Charta Spojených národov stanovuje cieľ: "vytvoriť pomery, v ktorých možno zachovať spravodlivosť a úctu k záväzkom vyplývajúcim zo zmlúv a iných prameňov medzinárodného práva".

Medzinárodné právo definuje právnu zodpovednosť štátov v ich vzájomných vzťahoch a zaobchádzanie s jednotlivcami v rámci hraníc jedného štátu. Táto oblasť zahŕňa široké spektrum otázok medzinárodného záujmu ako napríklad ľudské práva, odzbrojovanie, medzinárodná kriminalita, utečenci, migrácia, národnostné otázky, zaobchádzanie s väzňami, použitie sily a taktiež aj vedenie vojny. Zároveň nastavuje pravidlá pre všeobecnú populáciu na celom svete v oblastiach ako životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj, medzinárodné vody, vesmírny priestor, celosvetová komunikácia a svetový obchod.

Za celé roky svojej existencie Spojené národy podporili viac ako 500 multilaterálnych zmlúv, ktoré sa zaoberajú širokou škálou spoločných medzištátnych záujmov a ktoré sú právne záväzné pre krajiny, ktoré ich ratifikujú.

Na to, aby sa štát stal zmluvnou stranou, musí prostredníctvom konkrétneho úkonu vyjadriť svoju vôľu zaviazať sa k zákonným právam a povinnostiam obsiahnutým v dohovore - musí "súhlasiť, že bude viazaný" zmluvou. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom podpisu a ratifikácie zmluvy alebo, ak je už v platnosti, pristúpením k nej. OSN každoročne usporadúva špeciálne podujatie venované zmluvám, ktorým upozorňuje na určitú skupinu zmlúv, čím chce takto stimulovať členské štáty, aby tieto zmluvy podpísali, ratifikovali alebo ináč podporili.

Rôzne zmluvy môžu vytvoriť rôzne režimy zmluvných orgánov, ktoré majú zmluvné štáty viesť k tomu, aby pokračovali v plnení svojich povinností a podnikli kroky, ktoré si ich plnenie vyžaduje.

S právnymi spormi medzi štátmi sa možno obrátiť na Medzinárodný súdny dvor, hlavný súdny orgán Spojených národov, ktorý taktiež dáva poradné posudky o právnych otázkach na žiadosť riadne oprávnených medzinárodných orgánov a organizácií.

Medzinárodné spoločenstvo sa už dlhší čas usiluje o vytvorenie trvalého medzinárodného dvora, ktorý by viedol súdne procesy vo veci závažných medzinárodných zločinov, pričom sa mu v 20.storočí podarilo dosiahnuť konsenzus v otázke definície genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Norimberský a tokijský proces sa zaoberali vojnovými zločinmi, zločinmi proti mieru a zločinmi proti ľudskosti spáchanými počas druhej svetovej vojny.

Po skončení studenej vojny boli v 90-tych rokoch založené tribunály ako Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (MTTJ) a Rwandu (MTTR) s cieľom viesť súdne procesy vo veci zločinov spáchaných v určitom časovom rámci a počas určitého konkrétneho konfliktu a bojovať tak proti beztrestnosti.

Keď v roku 1998 prijalo 120 štátov tzv. Rímsky štatút, právny základ na zriadenie stáleho Medzinárodného trestného súdu (MTS), podarilo sa medzinárodnému spoločenstvu dosiahnuť historický míľnik. MTS je nezávislá medzinárodná organizácia, ktorá nie je súčasťou systému Spojených národov. Sídlo má v holandskom Haagu.

Iniciovať konanie pred MTS môže ktorákoľvek zmluvná strana Štatútu, Bezpečnostná rada OSN alebo prokurátor MTS z vlastnej iniciatívy.