Neoficiálny dokument - len pre informáciu.

UNIS/INF/427
12. september 2011

Valné zhromaždenie OSN sa zíde 13.septembra 2011

NEW YORK/VIEDEŇ, 13. september (Informačná služba OSN) - Valné zhromaždenie OSN sa v utorok 13.septembra zíde v hlavnom sídle OSN v New Yorku na svojom 66.zasadaní. Po otváracom týždni sa v druhej polovici septembra hlavy štátov a vlád stretnú na troch stretnutiach na vysokej úrovni. Prvé z týchto stretnutí sa bude konať 19. a 20.septembra a bude sa venovať prevencii a kontrole neinfekčných ochorení na celosvetovej úrovni, a to najmä v súvislosti s výzvami, ktorým čelia rozvojové krajiny. (Viac informácií na webstránke http://www.un.org/en/ga/president/65/issues/ncdiseases.shtml).

Druhé stretnutie na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční 20.septembra, sa sústredí na otázky dezertifikácie, sucha a degradácie pôdy v kontexte trvalo udržateľného rozvoja a zmierňovania chudoby ako prípravné stretnutie na pripravovanú konferenciu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20) plánovanú na jún 2012. (Viac informácií na webstránke http://www.un.org/en/ga/president/65/issues/desertification.shtml).

Tretie stretnutie VZ na vysokej úrovni, ktoré sa má konať 22.septembra, si pripomenie desiate výročie Durbanskej deklarácie a akčného programu - akčný program medzinárodného spoločenstva v boji proti rasizmu. (Viac informácií na webstránke http://www.un.org/en/ga/durbanmeeting2011/).

Každoročná všeobecná rozprava, v ktorej si celosvetové zhromaždenie vypočuje vyhlásenia hláv štátov a vlád ako aj ministrov, začne v stredu 21.septembra a skončí v piatok 30.septembra.

Valné zhromaždenie sa sústredí na nasledujúce kľúčové témy:

Niektoré ďalšie hlavné udalosti budú predstavené počas 66.zasadania, ktoré bude prebiehať v polovici septembra 2012. Počas prvého decembrového týždňa 2011 (dátum bude spresnený neskôr), Zhromaždenie venuje dve stretnutia pokračovaniu k Medzinárodnému dňu dobrovoľníkov k jeho desiatemu výročiu. (Viac informácii na webstránke http://www.unv.org/en/news-resources/resources.html.) V tom istom týždni, 7. - 8.decembra, Zhromaždenie organizuje svoj Piaty dialóg na vysokej úrovni o financovaní rozvoja. (Viac informácií na webstránke http://www.un.org/esa/ffd/).

V júni 2012 by malo Zhromaždenie taktiež prehodnocovať Globálnu stratégiu OSN proti terorizmu a jej implementovanie členskými štátmi ako aj zvážiť aktualizovanie stratégie v reakcii na súčasný vývoj. (Viac informácií na webstránke http://www.un.org/terrorism/strategy-counter-terrorism.shtml.)

Fórum pre multilaterálne rokovania

Valné zhromaždenie, založené v roku 1945 na základe Charty OSN, zaujíma ústrednú pozíciu ako hlavný poradný, konceptotvorný a reprezentatívny orgán OSN. So svojimi 193 členmi OSN poskytuje jedinečné fórum pre multilaterálnu diskusiu o celom spektre medzinárodných otázok, ktoré Charta OSN pokrýva. Taktiež zohráva významnú úlohu v procese zavádzania štandardov a kodifikácie medzinárodného práva. Valné zhromaždenie sa od septembra do decembra schádza na pravidelné ročné zasadania a podľa potreby na mimoriadne zasadania.

Funkcie a právomoci Valného zhromaždenia

Valné zhromaždenie je oprávnené dávať odporúčania štátom ohľadom medzinárodných otázok v rámci svojej kompetencie. Taktiež iniciovalo akcie - politické, ekonomické, humanitárne, sociálne a právne - ktoré ovplyvnili životy miliónov ľudí na celom svete.

Historická Miléniová deklarácia prijatá v roku 2000 a záverečný dokument Svetového summitu 2005 odrážajú záväzok členských štátov dosiahnuť špecifické ciele ohľadom mieru, bezpečnosti a odzbrojovania, ďalej rozvoja a zmierňovania chudoby; ochrany ľudských práv a podpory vlády práva; ochrany spoločného životného prostredia; plnenia osobitných potrieb Afriky a posilňovania Spojených národov.

Podľa Charty OSN môže Valné zhromaždenie:

Ak Bezpečnostná rada nekoná z dôvodu, že jej stáli členovia využili právo veta, môže konať Valné zhromaždenie na základe rezolúcie OSN z 3. novembra 1950 (rezolúcia 377(V)) "Jednotne za mier", ak sa jedná o hrozbu mieru, porušenie mieru alebo akt agresie. Valné zhromaždenie môže okamžite rokovať o danej veci a odporučiť členským štátom, aby uskutočnili kolektívne opatrenia potrebné na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti (pozri nižšie v časti Mimoriadne zasadania a mimoriadne zasadania v naliehavých prípadoch").

Hľadanie konsenzu

Každý členský štát má vo Valnom zhromaždení jeden hlas. O dôležitých otázkach ako odporúčania týkajúce sa mieru a bezpečnosti a voľby členov do Bezpečnostnej rady a do Hospodárskej a sociálnej rady a o rozpočtových otázkach, rozhoduje Valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou členských štátov; o ostatných otázkach jednoduchou väčšinou.

Namiesto prijímania rozhodnutí formálnym hlasovaním bol v posledných rokoch dávaný osobitný dôraz na dosiahnutie konsenzu, čo silne podporilo rozhodnutia Valného zhromaždenia. Po ukončení rokovaní a dosiahnutí dohody s delegáciami môže predseda navrhnúť, aby bola rezolúcia prijatá bez hlasovania.

Revitalizácia práce Valného zhromaždenia

Posledné roky sa kládol neustály dôraz na to, aby bola práca Valného zhromaždenia adresná a relevantná. Tento cieľ sa stal hlavnou prioritou od 58.zasadania, pričom počas nasledujúcich zasadaní sa pokračovalo v úsilí zefektívniť agendu, zlepšiť obvyklé postupy a pracovné metódy hlavných výborov, zvýšiť význam Všeobecného výboru, posilniť úlohu a právomoci predsedu VZ a preskúmať postavenie Valného zhromaždenia v procese výberu generálneho tajomníka.

Na svojom 60. zasadaní Valné zhromaždenie prijalo dokument (pripojený k rezolúcii 60/286 z 8.septembra 2006), ktorý okrem iného podporil organizovanie neformálnych interaktívnych rozpráv o aktuálnych otázkach so zásadným významom pre medzinárodné spoločenstvo. Tento dokument, ktorý bol odporúčaný ad hoc Pracovnou skupinou pre revitalizáciu Valného zhromaždenia, taktiež vyzval predsedu Valného zhromaždenia, aby navrhol témy týchto interaktívnych rozpráv.

Počas 65.zasadania bolo zvolaných päť neformálnych tematických interaktívnych diskusných stretnutí: o zmierňovaní katastrof, vláde zákona, bezpečnosti ľudí, zelenej ekonomike a globálnom vládnutí.

V minulosti sa zaužíval zvyk, že na pravidelných neformálnych stretnutiach generálny tajomník stručne informuje členské štáty o svojich posledných aktivitách a pracovných cestách. Tieto brífingy poskytli výbornú a vítanú príležitosť na dialóg medzi generálnym tajomníkom a členskými štátmi a pravdepodobne s a v nich bude pokračovať aj počas 66.zasadania.

Voľba predsedu a podpredsedov Valného zhromaždenia a predsedov hlavných výborov

V dôsledku prebiehajúcej revitalizácie svojej práce a na základe pravidla 30 procedurálnych pravidiel Valného zhromaždenia volí dnes Valné zhromaždenie svojho predsedu, podpredsedov a predsedov hlavných výborov aspoň tri mesiace pred začiatkom nového zasadnutia, s cieľom zabezpečiť posilnenie koordinácie a pripraviť prácu v hlavných výboroch ako aj medzi výbormi a plenárnym zhromaždením.

Všeobecný výbor

Všeobecný výbor, zložený z predsedu a 21 podpredsedov Valného zhromaždenia a predsedov šiestich hlavných výborov, vydáva odporúčania Valnému zhromaždeniu týkajúce sa prijímania agendy, rozdelenia jednotlivých bodov agendy a organizácie svojej práce (pre viac informácií o agende pozri http://www.un.org/Depts/dhl/resguide/gasess.htm#gaagen).

Úloha Všeobecného výboru bola počas niekoľkých posledných zasadaní ďalej posilňovaná zvolávaním neformálnych stretnutí a brífingov, prístupných pre všetky členské štáty v záležitostiach prerokúvaných Valným zhromaždením alebo patriacich pod jeho právomoc.

Výbor pre poverovacie listiny

Výbor pre poverovacie listiny, menovaný počas každého zasadania Valného zhromaždenia, podáva správy Valnému zhromaždeniu o poverovacích listinách zástupcov krajín.

Všeobecná rozprava

Výročná všeobecná rozprava, ktorá poskytuje členským štátom príležitosť vyjadriť svoj názor k dôležitým medzinárodným otázkam, sa bude konať od stredy 21.septembra do piatku 30.septembra 2011.

Namiesto zvyčajných deviatich pracovných dní (ako to vyplýva z rezolúcie č.57/301 zo 17. marca 2003), bude tohtoročná všeobecná rozprava trvať osem pracovných dní, čo umožní zorganizovať niekoľko stretnutí na vysokej úrovni, spomenutých vyššie. Ešte pred začiatkom všeobecnej rozpravy predstaví generálny tajomník svoju správu o práci Organizácie podľa zvyku, ktorý sa zaužíval počas 52.zasadania.

Témou 66.zasadania všeobecnej rozpravy bude "Úloha mediácie v urovnávaní sporov mierovými prostriedkami" ako ju navrhol zvolený prezident 66.zasadania J.E. Nassir Abdulaziz Al-Nasser z Kataru počas jeho zvolenia 22.júna 2011.

Zvyk vybrať konkrétnu tému globálneho významu trvá od roku 2003, kedy sa Valné zhromaždenie rozhodlo zaviesť túto novú iniciatívu v snahe posilniť právomoci a úlohu tohto 193 členného orgánu (rezolúcia č.58/126 z 19.decembra 2003).

Stretnutia v rámci všeobecnej rozpravy zvyčajne prebiehajú od 9.00 hod. do 13.00 hod. a od 15.00 hod do 21.00 hod. Výnimkou bude otváracie stretnutie v stredu 21.septembra, ktoré bude končiť o 19.30 hod a štvrtok 22.septembra, kedy sa bude doobedňajšie stretnutie konať od 11.00 do 13.00 hod. s cieľom prispôsobiť sa spomienkovým stretnutiam pri príležitosti desiateho výročia Durbanskej deklarácie a akčného programu (pozri vyššie).

Šesť hlavných výborov

S blížiacim sa ukončením všeobecnej rozpravy sa Valné zhromaždenie začína zaoberať vecnými záležitosťami svojej agendy. Z dôvodu veľkého množstva otázok, ktoré je potrebné prerokovať (napríklad na 65. zasadnutí bolo na programe viac ako 160 bodov), rozdeľuje Valné zhromaždenie jednotlivé body medzi šesť hlavných výborov podľa ich zamerania. Výbory tieto otázky prerokujú, hľadajúc spôsoby ako zosúladiť rôzne prístupy jednotlivých štátov, a zvyčajne vo forme návrhov rezolúcií a rozhodnutí predstavia svoje odporúčania na prerokovanie a konanie plenárnemu zasadnutiu Valného zhromaždenia.

Šesť hlavných výborov: Výbor pre odzbrojovanie a medzinárodnú bezpečnosť (Prvý výbor), zaoberajúci sa otázkami odzbrojovania a medzinárodnej bezpečnosti; Hospodársky a finančný výbor (Druhý výbor) zaoberajúci sa ekonomickými otázkami; Sociálny, humanitárny a kultúrny výbor (Tretí výbor), ktorý sa zameriava na sociálnu a humanitárnu oblasť; Výbor pre osobitné politické záležitosti a otázku dekolonizácie (Štvrtý výbor), zaoberajúci sa rôznymi politickými témami, ktorým sa nevenuje ani jeden z výborov ani plenárne zhromaždenie, vrátane otázky dekolonizácie, Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) a otázky ľudských práv palestínskeho ľudu; Výbor pre administratívu a rozpočet (Piaty výbor), ktorý sa bude zaoberať správnymi otázkami a rozpočtom OSN; Právny výbor (Šiesty výbor), ktorý prejednáva medzinárodné právne záležitosti.

Ohľadom rôznych bodov agendy, ako je napríklad otázka Palestíny a situácia na Blízkom východe, koná Valné zhromaždenie priamo na svojich plenárnych zasadaniach.

Pracovné skupiny vo Valnom zhromaždení

Valné zhromaždenie v minulosti schválilo vytvorenie pracovných skupín ako napríklad Ad hoc Pracovná skupina pre revitalizáciu Valného zhromaždenia, ktoré sa detailnejšie zameriavajú na dôležité otázky a dávajú odporúčania Valnému zhromaždeniu; táto prax bude pravdepodobne pokračovať aj počas 66.zasadania.

Regionálne skupiny

V priebehu rokov sa rôzne neformálne regionálne zoskupenia vo Valnom zhromaždení zmenili na nástroje pre konzultáciu a zjednodušovanie procedurálnych postupov. Sú to nasledovné skupiny: africké štáty, ázijské štáty, východoeurópske štáty, latinskoamerické a karibské štáty, západoeurópske štáty a ďalších štátov. Post predsedu Valného zhromaždenia rotuje medzi regionálnymi skupinami. Pre 66.zasadanie bol predseda zvolený na odporúčanie Skupiny ázijských štátov.

Mimoriadne zasadnutia a mimoriadne zasadnutia v naliehavých prípadoch

Popri svojich pravidelných zasadnutiach sa Valné zhromaždenie môže zísť na mimoriadnom zasadaní a na zasadaní v naliehavých prípadoch. Do dnešného dňa Valné zhromaždenie zvolalo 28 mimoriadnych zasadaní vo veciach, ktoré si vyžadovali zvláštnu pozornosť, vrátane otázok týkajúcich sa Palestíny, finančných prostriedkov Organizácie Spojených národov, Namíbie, odzbrojovania, medzinárodnej hospodárskej spolupráce, apartheidu, drog, životného prostredia, populácie, žien, sociálneho rozvoja, ľudských obydlí a HIV/AIDS. Špeciálne 28.zasadanie Valného zhromaždenia, ktoré sa konalo 24.januára 2005, bolo venované 60. výročiu oslobodenia nacistických koncentračných táborov.

Desať mimoriadnych zasadaní sa zameralo na situácie, v ktorých Bezpečnostná rada uviazla na mŕtvom bode, menovite Maďarsko (1956), Suez (1956), Blízky východ (1958 a 1967), Kongo (1960), Afganistan (1980), Palestína (1980 a 1982), Namíbia (1981), okupované arabské územia (1982) a ilegálne izraelské opatrenia na okupovaných územiach vo východnom Jeruzaleme a ostatných okupovaných palestínskych územiach (1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2006 a 2009). Valné zhromaždenie sa 16.januára 2009 rozhodlo dočasne odložiť desiate mimoriadne zasadanie v naliehavých prípadoch a umožniť predsedovi Valného zhromaždenia zvolať stretnutie na žiadosť členských štátov.

Pokračovanie práce Valného zhromaždenia

Práca OSN do značnej miery čerpá z rozhodnutí Valného zhromaždenia a je vykonávaná:

* *** *