OSN vo všeobecnosti

<p><sub>Pohľad na budovu Sekretariátu v sídle OSN v New Yorku s vlajkami členských štátov v popredí.</sub></p>
© UN Photo/Rick Bajornas

Pohľad na budovu Sekretariátu v sídle OSN v New Yorku s vlajkami členských štátov v popredí.

Organizácia Spojených národov (OSN) je medzinárodná organizácia, ktorú po druhej svetovej vojne, v roku 1945, založilo 51 krajín s cieľom udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi a podporovať sociálny pokrok, lepšiu životnú úroveň a ľudské práva.

OSN má štyri hlavné ciele

  • udržiavať mier na celom svete,
  • rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi,
  • pomáhať národom spolupracovať pri zlepšovaní života chudobných ľudí, bojovať proti hladu, chorobám a negramotnosti a podporovať vzájomné rešpektovanie práv a slobôd,
  • byť centrom pre harmonizáciu činností národov na dosiahnutie týchto cieľov.

Odporúčame

  • Odhodlaní - Výročná správa za rok 2023
    © UN Photo/Cia Pak

    Odhodlaní - Výročná správa za rok 2023

    18/09/2023

    „Ženy a muži Organizácie Spojených národov sú odhodlaní riešiť súčasné kaskádovité krízy a nasmerovať ľudstvo na novú cestu k mieru, stabilite a prosperite.“

    — António Guterres, Generálny tajomník OSN

OSN pracuje na celom svete

Práca Organizácie Spojených národov zasahuje do všetkých kútov sveta. Hoci je OSN známa najmä vďaka udržiavaniu a budovaniu mieru, predchádzaniu konfliktom a humanitárnej pomoci, existuje mnoho ďalších spôsobov ako OSN a jej systém (špecializované agentúry, fondy a programy) ovplyvňujú naše životy a robia svet lepším. OSN sa zaoberá širokou škálou základných otázok, od udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia a podpory utečencov a utečeniek, cez pomoc pri katastrofách, boj proti terorizmu, odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní až po podporu demokracie, ľudských práv, rodovej rovnosti a zlepšovanie postavenia žien, správu vecí verejných a medzinárodné zdravie, odstraňovanie nášľapných mín, rozširovanie produkcie potravín a ďalšie otázky.

<p><sub>Záber na sálu Valného zhromaždenia počas vystúpenia Generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa (na pódiu a na obrazovkách) vo všeobecnej rozprave na 76.zasadnutí Valného zhromaždenia.<br /></sub></p>
© UN Photo/Manuel Elías

Záber na sálu Valného zhromaždenia počas vystúpenia Generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa (na pódiu a na obrazovkách) vo všeobecnej rozprave na 76.zasadnutí Valného zhromaždenia.

Valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie je hlavným rokovacím, politickým a zastupiteľským orgánom OSN. Vo Valnom zhromaždení je zastúpených všetkých 193 členských štátov OSN, čo z neho robí jediný orgán OSN s univerzálnym zastúpením. Každý rok v septembri sa všetci členovia OSN stretávajú v sále Valného zhromaždenia v New Yorku na výročnom zasadnutí Valného zhromaždenia a všeobecnej rozprave, na ktorej sa zúčastňujú a vystupujú mnohé hlavy štátov. Rozhodnutia o dôležitých otázkach, ako sú otázky mieru a bezpečnosti, prijímanie nových členov a rozpočtové otázky, si vyžadujú dvojtretinovú väčšinu hlasov Valného zhromaždenia. O ostatných otázkach sa rozhoduje jednoduchou väčšinou. Valné zhromaždenie každoročne volí predsedu či predsedkyňu na jednoročné funkčné obdobie.

Predseda 78.zasadania Valného zhromaždenia

alt text is missing
© UN Photo/Loey Felipe

S novým zasadnutím Valného zhromaždenia prichádza aj nový predseda Valného zhromaždenia. Dennis Francis z Trinidadu a Tobaga preberá tento úrad na nasledujúcich dvanásť mesiacov.

Dennis Francis má za sebou 40-ročnú kariéru v diplomatických službách Trinidadu a Tobaga. Počas 18 rokov nepretržitej služby zastával hodnosť veľvyslanca až do svojho povinného odchodu do dôchodku v roku 2016.

Na svoje funkčné obdobie si predseda VZ OSN stanovil štyri priority s cieľom zmysluplne riešiť globálne výzvy, ktorým čelíme: Mier, prosperita, pokrok a udržateľnosť.

Predchádzajúci predsedovia Valného zhromaždenia:
Csaba Kőrösi z Maďarska

78. zasadanie Valného zhromaždenia OSN

alt text is missing
© UN Photo/Manuel Elías

Program 78.zasadnutia Valného zhromaždenia OSN

<p><sub>Pohľad na zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť spôsobených teroristickými činmi. <br /></sub></p>
© UN Photo/Loey Felipe

Pohľad na zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť spôsobených teroristickými činmi.

Bezpečnostná rada

Bezpečnostná rada je podľa Charty OSN primárne zodpovedná za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Má 15 členov (5 stálych a 10 nestálych členov). Každý člen má jeden hlas. Podľa Charty OSN sú všetky členské štáty povinné dodržiavať rozhodnutia Rady. Bezpečnostná rada má vedúcu úlohu pri rozhodovaní o existencii hrozby pre mier alebo o akte agresie. Vyzýva strany sporu, aby ho urovnali mierovými prostriedkami, a odporúča spôsoby úpravy alebo podmienky urovnania. V niektorých prípadoch môže Bezpečnostná rada pristúpiť k uvaleniu sankcií alebo dokonca povoliť použitie sily na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Bezpečnostná rada má predsedníctvo, ktoré sa každý mesiac strieda a mení.

Ako funguje Bezpečnostná rada OSN?

Slovinsko sa 2. januára 2024 stalo nestálym členom Bezpečnostnej rady na dvojročné funkčné obdobie spolu s Alžírskom, Guyanou, Kórejskou republikou a Sierrou Leone.

V júni 2023 ich zvolilo Valné zhromaždenie, ktoré tvorí všetkých 193 členských štátov OSN, a to v súlade s geografickým rozdelením podľa regiónov.

Ďalšími piatimi nestálymi členmi Bezpečnostnej rady sú Ekvádor, Japonsko, Malta, Mozambik a Švajčiarsko, ktoré sa pripojili v januári 2023.

Noví nestáli členovia Bezpečnostnej rady

Hlavnou úlohou Bezpečnostnej rady je udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Pozrite si naše video a dozviete sa, ako funguje Bezpečnostná rada.

<p><sub>Otvorenie zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady v roku 2023. <br /></sub></p>
© UN Photo/Loey Felipe

Otvorenie zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady v roku 2023.

Hospodárska a sociálna rada

Hospodárska a sociálna rada je hlavným orgánom pre koordináciu, revíziu politík, dialóg a odporúčania týkajúce sa hospodárskych, sociálnych a environmentálnych otázok, ako aj plnenia medzinárodne dohodnutých rozvojových cieľov. Dohliada na pomocné a odborné orgány v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti. Má 54 členov, ktorých volí Valné zhromaždenie na prekrývajúce sa trojročné funkčné obdobie. Je ústrednou platformou OSN pre úvahy, diskusie a inovatívne myslenie v oblasti udržateľného rozvoja.

Poručenská rada

Poručenská rada bola zriadená v roku 1945 Chartou OSN podľa kapitoly XIII s cieľom zabezpečiť medzinárodný dohľad nad 11 poručenskými územiami, ktoré boli zverené pod správu siedmich členských štátov, a zabezpečiť, aby sa prijali primerané opatrenia na prípravu týchto území na samosprávu a nezávislosť. Do roku 1994 dosiahli všetky zverenecké územia samosprávu alebo nezávislosť. Poručenská rada pozastavila svoju činnosť 1. novembra 1994. Rezolúciou prijatou 25. mája 1994 Rada zmenila a doplnila svoj rokovací poriadok tak, že upustila od povinnosti schádzať sa každoročne. Dohodla sa, že sa bude stretávať podľa potreby, na základe rozhodnutia Rady, predsedu Rady alebo na žiadosť väčšiny svojich členov, Valného zhromaždenia alebo Bezpečnostnej rady.

<p><sub>Záber na rokovaciu sálu Poručenskej rady počas podujatia „Interaktívny dialóg Zhromaždenia o komoditných trhoch". <br /></sub></p>
© UN Photo/Manuel Elías

Záber na rokovaciu sálu Poručenskej rady počas podujatia „Interaktívny dialóg Zhromaždenia o komoditných trhoch".

<p><sub>Palác mieru, sídlo Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v holandskom Haagu.<br /></sub></p>
© UN Photo/ICJ/Jeroen Bouman

Palác mieru, sídlo Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v holandskom Haagu.

Medzinárodný súdny dvor

Medzinárodný súdny dvor je hlavným súdnym orgánom Organizácie Spojených národov. Jeho sídlo je v Paláci mieru v Haagu v Holandsku. Je jediným zo šiestich hlavných orgánov OSN, ktorý nesídli v New Yorku v USA. Úlohou súdu je v súlade s medzinárodným právom riešiť právne spory, ktoré mu predkladajú štáty, a vydávať poradné stanoviská k právnym otázkam, ktoré mu predkladajú oprávnené orgány a špecializované agentúry OSN. Medzinárodný súdny dvor funguje v súlade so svojím štatútom.

Sekretariát

Sekretariát zahŕňa medzinárodný personál pracujúci na služobných miestach po celom svete, ktorý vykonáva rôznorodú každodennú prácu organizácie. Poskytuje služby ostatným hlavným orgánom Organizácie Spojených národov a spravuje nimi stanovené programy a politiky. Na jeho čele stojí Generálny tajomník, ktorého vymenúva Valné zhromaždenie na odporúčanie Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie, ktoré možno obnoviť. Generálny tajomník je zároveň symbolom ideálov organizácie a obhajcom všetkých národov sveta, najmä chudobných a zraniteľných. António Guterres je deviatym Generálnym tajomníkom OSN.

<p><sub>Zamestnanci a zamestnankyne OSN v akčnej zóne Cieľov udržateľného rozvoja v hlavnom sídle OSN.<br /></sub></p>
© UN Photo/Laura Jarriel

Zamestnanci a zamestnankyne OSN v akčnej zóne Cieľov udržateľného rozvoja v hlavnom sídle OSN.

Úloha Generálneho tajomníka OSN

Charta OSN opisuje Generálneho tajomníka ako „hlavného správneho úradníka“ organizácie, ktorý vykonáva „všetky ostatné úlohy, ktoré mu zveria“ Bezpečnostná rada, Valné zhromaždenie, Hospodárska a sociálna rada a iné orgány OSN.

Charta tiež oprávňuje Generálneho tajomníka „upozorniť Bezpečnostnú radu na každú vec, ktorá by podľa jeho mienky mohla ohroziť zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“. Tieto usmernenia vymedzujú právomoci úradu a zároveň mu poskytujú značný priestor na konanie.

Generálny tajomník musí starostlivo zohľadňovať obavy členských štátov, ale musí tiež zachovávať hodnoty a morálnu autoritu OSN ako aj hovoriť a konať v prospech mieru, a to aj s rizikom, že z času na čas bude spochybňovať tie isté členské štáty alebo s nimi nebude súhlasiť.

Toto tvorivé napätie sprevádza Generálneho tajomníka počas každodennej práce, ktorá zahŕňa účasť na zasadnutiach orgánov Organizácie Spojených národov, konzultácie so svetovými lídrami, vládnymi predstaviteľmi a inými osobami ako aj cesty po celom svete, ktorých cieľom je udržiavať kontakt s obyvateľstvom členských štátov OSN a informovať ich o širokom spektre tém medzinárodného záujmu, ktoré sú na programe organizácie. Generálny tajomník každoročne vydáva výročnú správu o činnosti OSN, v ktorej hodnotí jej prácu a načrtáva budúce priority.

<p><sub>Generálny tajomník OSN António Guterres počas <a href="/unis/sk/events/2019/vic40.html">40. výročia založenia Viedenského medzinárodného centra</a> v roku 2019.</span></sub></p>
© UNIS Vienna/Nikoleta Haffar

Generálny tajomník OSN António Guterres počas 40. výročia založenia Viedenského medzinárodného centra v roku 2019.

Generálny tajomník António Guterres

António Guterres sa ujal funkcie Generálneho tajomníka OSN 1. januára 2017.

Pred svojím zvolením za Generálneho tajomníka bol António Guterres od júna 2005 do decembra 2015 Vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR). Predtým strávil viac ako 20 rokov v štátnej a verejnej službe. V rokoch 1995 až 2002 pôsobil ako predseda vlády Portugalska.

António Guterres bol opätovne vymenovaný za Generálneho tajomníka OSN na druhé funkčné obdobie, ktoré trvá od januára 2022 do decembra 2026. Zaviazal sa, že bude naďalej pomáhať svetu vytýčiť cestu z pandémie COVID-19, a vyzval na novú éru solidarity a rovnosti.

Výberový proces Generálneho tajomníka

Generálneho tajomníka alebo tajomníčku vymenúva Valné zhromaždenie na základe odporúčania Bezpečnostnej rady, ako sa uvádza v článku 97 Charty OSN.

Hoci počet päťročných funkčných období Generálneho tajomníka nie je technicky obmedzený, žiadny z nich doteraz nevykonával funkciu viac ako dve funkčné obdobia.

Doterajší Generálni tajomníci

Deviaty Generálny tajomník kráča v šľapajach nasledovných predchodcov:

  • Pan Ki-mun (Kórejská republika); január 2007 - december 2016;
  • Kofi A. Annan (Ghana); január 1997 - december 2006;
  • Butrus Butrus-Gálí (Egypt); január 1992 - december 1996;
  • Javier Pérez de Cuéllar (Peru); január 1982 - december 1991;
  • Kurt Waldheim (Rakúsko); január 1972 - december 1981;
  • U Thant (Barma, teraz Mjanmarsko), vo funkcii od novembra 1961, kedy bol vymenovaný za zastupujúceho generálneho tajomníka (oficiálne bol vymenovaný za generálneho tajomníka v novembri 1962) do decembra 1971;
  • Dag Hammarskjöld (Švédsko), vo funkcii od apríla 1953 až do svojej smrti pri havárii lietadla v Afrike v septembri 1961; a
  • Trygve Lie (Nórsko), vo funkcii od februára 1946 do svojej rezignácie v novembri 1952.

Viac článkov k téme

Ďalšie články

Mier a bezpečnosť

alt text is missing

Ľudské práva

alt text is missing

Udržateľný Rozvoj

alt text is missing