Zatiaľ čo klimatické zmeny zásadne ovplyvňujú ľudstvo, svet sa zároveň usiluje o dosiahnutie Cieľov udržateľného rozvoja. Opatrenia v oblasti klímy a udržateľný rozvoj sú neoddeliteľne prepojené a oboje je nevyhnutné pre súčasnú a budúcu kvalitu života ľudstva.
Budovanie udržateľnejšieho globálneho hospodárstva pomôže znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú klimatické zmeny. Preto je mimoriadne dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo splnilo Ciele udržateľného rozvoja OSN a tiež plány na zníženie emisií stanovené v Parížskej klimatickej dohode v roku 2015.
Žiadna krajina na svete nie je imúnna voči dôsledkom klimatických zmien, či už sú to výkyvy počasia spôsobené zmenou klímy, ktoré sú čoraz prudšie, topenie polárnych ľadovcov alebo zvyšovanie hladiny svetových morí.
Už teraz čelíme zúrivým búrkam, záplavám, suchu a lesným požiarom. Ak neprijmeme opatrenia na zníženie emisií vo forme ukončenia používania fosílnych palív a neurýchlime prechod na obnoviteľné zdroje energie, v budúcnosti budú na rozsiahlych územiach planéty teploty, pri ktorých nebude možné žiť.
Skleníkové plyny sa v prírode vyskytujú prirodzene a sú nevyhnutné pre prežitie nielen ľudí, ale aj miliónov ďalších živých organizmov. Zabraňujú odrazu časti slnečného tepla späť do vesmíru a umožňujú, aby bola Zem obývateľná. Po viac ako jeden a pol storočí industrializácie, odlesňovania a rozsiahleho poľnohospodárstva sa však množstvo skleníkových plynov v atmosfére zvýšilo na tak vysokú úroveň, aká tu nebola tri milióny rokov. S rastom populácie, ekonomiky a životnej úrovne sa nahromaďujú aj emisie skleníkových plynov.
Tento vývoj potvrdzuje niekoľko vedeckých faktov:
Skupina organizácií OSN stojí na čele úsilia o záchranu našej planéty. Prostredníctvom Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) poskytuje OSN tvorcom politík objektívne vedecké údaje o zmene klímy, jej vplyvoch a rizikách v budúcnosti, ako aj o možnostiach adaptácie, odolnosti a zmierňovania dopadu na klímu. OSN taktiež poskytuje fórum, ktoré spája celý svet s cieľom prijať spoločné opatrenia v oblasti klimatických zmien prostredníctvom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC).
OSN sa na celom svete snaží pomáhať krajinám pri prechode na klimaticky odolné a nízkoemisné stratégie a zároveň pomáha klimaticky obzvlášť zraniteľným krajinám prispôsobiť sa nestabilnejšiemu podnebiu.
Správy IPCC prinášajú alarmujúce dôkazy, že dôležité kritické body, ktoré vedú k nezvratným zmenám v hlavných ekosystémoch a planetárnom klimatickom systéme, už možno boli dosiahnuté alebo prekročené. Rozmanité ekosystémy ako amazonský dažďový prales a arktická tundra sú v dôsledku otepľovania a vysušovania na prahu dramatických zmien. Horské ľadovce ustupujú alarmujúcou rýchlosťou a následky znížených zásob vody v najsuchších mesiacoch budú mať dopad na niekoľko ďalších generácií.
Vedecká správa IPCC z roku 2021 poukazuje na zmeny klímy na Zemi v každom regióne a v celom klimatickom systéme. Jasne sa v nej uvádza, že úloha ľudského vplyvu na klimatický systém je nesporná. Hovorí, že ľudská činnosť ešte stále môže ovplyvniť budúci vývoj klímy, a poukazuje na výrazné a trvalé znižovanie emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov, ktoré zmierňuje zmeny v klíme. Prínos pre kvalitu ovzdušia by sa dostavil rýchlo, zatiaľ čo stabilizácia globálnych teplôt by trvala 20 až 30 rokov.
Samit Zeme v roku 1992 viedol k vytvoreniu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) ako prvého kroku pri riešení problému klimatických zmien. V súčasnosti má takmer univerzálne členstvo, keďže dohovor ratifikovalo 197 krajín. Jeho konečným cieľom je zabrániť „nebezpečným“ zásahom človeka do klimatického systému. Kjótsky protokol, prijatý v roku 1997, právne zaväzuje rozvinuté krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami protokolu, k cieľom znižovania emisií.
V roku 2015 bola na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC v Paríži dosiahnutá prelomová dohoda o boji proti klimatickým zmenám a o urýchlení a zintenzívnení opatrení a investícií potrebných pre udržateľnú nízkouhlíkovú budúcnosť. Parížska dohoda vychádza z Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC). Po prvý raz a veľmi ambiciózne spája všetky krajiny v boji proti klimatickým zmenám a v úsilí prispôsobiť sa jej dôsledkom so zvýšenou podporou určenou na pomoc rozvojovým krajinám v tejto oblasti. Parížska dohoda určuje nový smer v celosvetovom klimatickom úsilí.
Hlavným cieľom Parížskej dohody je posilniť globálnu odpoveď na hrozbu zmeny klímy tým, že sa v tomto storočí udrží nárast globálnej teploty pod 2 stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou alebo dokonca pod 1,5 stupňa Celzia.
V Deň Zeme, 22. apríla 2016, podpísalo Parížsku dohodu v sídle OSN v New Yorku 175 svetových lídrov. Bol to najväčší počet krajín, aký kedy v jeden deň podpísal medzinárodnú dohodu. Dodnes Parížsku dohodu ratifikovalo 191 krajín.
Bývalý generálny tajomník Pan Ki-mun (druhý zľava); Christiana Figueres (vľavo), výkonná tajomníčka Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC); Laurent Fabius (druhý sprava), francúzsky minister zahraničných vecí a predseda Konferencie OSN o zmene klímy v Paríži (COP21) a François Hollande (vpravo), francúzsky prezident, oslavujú po historickom prijatí Parížskej dohody o zmene klímy.
"Náprava vzťahov s Matkou Zemou je základom všetkých výziev ľudstva. Musíme konať, a to hneď, aby sme vytvorili lepšiu budúcnosť pre nás všetkých." — António Guterres
Na Klimatickej konferencii OSN v Dubaji - COP28 - sa zúčastnilo mnoho mladých ľudí, medzi nimi aj dvaja mládežnícki delegáti, Pavol Beblavý zo Slovenska a Rok Dolenc zo Slovinska. Obaja sa s nami podelili o svoje skúsenosti z účasti na konferencii COP28.
V posledných rokoch spôsobila inflácia vo veľkej časti sveta krízu životných nákladov. Niektorí vyvolávači strachu zneužili ťažkú situáciu, do ktorej sa týmto dostali miliardy ľudí, na šírenie rétoriky, že opatrenia v oblasti klimatickej zmeny sú cenovo nedostupné a v rozpore so záujmami bežných ľudí. Nie je to však pravda.
"Znečistenie ovzdušia je celosvetovým problémom. Deväťdesiatdeväť percent ľudstva dýcha vzduch s obsahom sadzí, síry a iných toxických chemikálií, pričom najviac sú mu vystavené nízkopríjmové a strednopríjmové krajiny." — António Guterres
