Kapitánka Atupele Mbewe z Malawi, majorka Bindeshwari z Indie a kapitánka Ritu Pandey z Nepálu pózujú na fotografii v tábore OSN v Džube.
Charta OSN zveruje Bezpečnostnej rade OSN hlavnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Valné zhromaždenie a Generálny tajomník spolu s ďalšími úradmi a orgánmi OSN zohrávajú hlavné, dôležité a doplnkové úlohy.
Bezpečnostná rada má vedúcu úlohu pri rozhodovaní o existencii hrozby pre mier alebo o akte agresie. Vyzýva strany sporu, aby ho urovnali mierovými prostriedkami a odporúča metódy úpravy alebo podmienky urovnania. Podľa kapitoly VII Charty OSN môže Bezpečnostná rada prijať donucovacie opatrenia na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Takéto opatrenia siahajú od hospodárskych sankcií až po medzinárodné vojenské akcie. Rada tiež zriaďuje mierové operácie OSN a osobitné politické misie. Rada vyjadruje svoju vôľu v rezolúciách.
Najúčinnejší spôsob, ako čo najviac zmierniť ľudské utrpenie a obrovské hospodárske náklady konfliktov a ich následkov, je v prvom rade konfliktom predchádzať. OSN zohráva dôležitú úlohu pri ich prevencii, pričom využíva diplomaciu, dobré služby a mediáciu, aby pomohla štátom predchádzať konfliktom a riešiť ich mierovou cestou.
Generálny tajomník OSN má svojich osobitných a osobných zástupcov a zástupkyne, vyslancov a vyslankyne, poradcov a poradkyne, ktorí sú vysielaní do ohnísk napätia na celom svete, aby pomáhali pri zmierňovaní kríz a sprostredkovali urovnanie konfliktov dohodou. Generálny tajomník môže tiež vykonávať „dobré služby“ s cieľom uľahčiť riešenie konfliktu, teda kroky, ktoré podniká verejne i neverejne, pričom sa opiera o svoju nezávislosť, nestrannosť a bezúhonnosť, aby zabránil vzniku, eskalácii alebo rozšíreniu medzinárodných sporov.
Politické misie pod civilným vedením sa vysielajú do terénu s mandátom na podporu dialógu a spolupráce v rámci štátov a medzi nimi alebo na podporu zmierenia a demokratického vládnutia v spoločnostiach, ktoré sa potrebujú obnoviť po občianskej vojne.
Činnosť OSN zameraná na podporu dôveryhodných volieb na celom svete tiež priamo prispieva k úsiliu organizácie podporovať mier a predchádzať konfliktom.
Základom týchto činností je presvedčenie, že politické otázky sú príčinou mnohých konfliktov, a preto sú na ich vyriešenie potrebné politické riešenia.
Udržiavanie mieru sa ukázalo ako jeden z najúčinnejších nástrojov, ktoré má OSN k dispozícii na pomoc krajinám pri prekonávaní náročnej cesty od konfliktu k mieru. Od dnešných viacrozmerných mierových operácií sa však neočakáva len udržanie mieru a bezpečnosti, ale aj uľahčenie politických procesov, ochrana civilného obyvateľstva, pomoc pri odzbrojení, demobilizácii a reintegrácii bývalých bojovníkov, a taktiež aj podpora ústavných procesov, organizácia volieb, ochrana a podpora ľudských práv, pomoc pri obnove právneho štátu a rozšírení legitímnej štátnej moci.
Mierové operácie OSN sa riadia tromi základnými princípmi:
Mierové operácie dostávajú mandát od Bezpečnostnej rady OSN, ich jednotky a políciu poskytujú členské štáty a riadi ich Oddelenie mierových operácií s podporou Oddelenia operačnej podpory v hlavnom sídle OSN v New Yorku.
Prvou mierovou misiou bola Organizácia OSN pre dohľad nad prímerím (UNTSO), ktorá bola zriadená v roku 1945 na monitorovanie dohody o prímerí medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Odvtedy slúžilo v 71 mierových misiách OSN na celom svete viac ako milión žien a mužov zo 125 krajín.
V súčasnosti je nasadených 12 mierových operácií OSN, v ktorých pôsobí 90 000 civilných, policajných a vojenských príslušníkov a príslušníčok mierových síl. V roku 2019 Generálny tajomník OSN spustil iniciatívu Akcia pre udržiavanie mieru (A4P) s cieľom obnoviť vzájomný politický záväzok voči mierovým operáciám.
Ročný rozpočet OSN na udržiavanie mieru predstavuje menej ako 0,5 % celosvetových vojenských výdavkov.
Cieľom aktivít OSN v oblasti budovania mieru je pomáhať krajinám, ktoré sa vymanili z konfliktu, znižovať riziko opätovného upadnutia do konfliktu a položiť základy udržateľného mieru a rozvoja.
Architektúra OSN pre budovanie mieru pozostáva z Komisie pre budovanie mieru, Fondu pre budovanie mieru a Úradu na podporu budovania mieru.
Od vzniku Organizácie Spojených národov sú ciele multilaterálneho odzbrojenia a obmedzenia zbrojenia ústredným prvkom úsilia organizácie o udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Tieto ciele siahajú od zníženia počtu jadrových zbraní a ich prípadného odstránenia, cez likvidáciu chemických zbraní a posilnenie zákazu biologických zbraní až po zastavenie šírenia nášľapných mín, ručných a ľahkých zbraní.
Vďaka globálnemu úsiliu bolo vytvorených niekoľko multilaterálnych zmlúv a nástrojov s cieľom regulovať, obmedziť alebo eliminovať určité zbrane. Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) nadobudla platnosť v roku 1970, Dohovor o zákaze biologických zbraní v roku 1975, Dohovor o chemických zbraniach v roku 1997 a Dohovor o zákaze protipechotných mín v roku 1999. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok bola prijatá v roku 1996, avšak ešte nenadobudla platnosť. Existuje aj Dohovor o kazetovej munícii, Dohovor o určitých konvenčných zbraniach a Zmluva o obchodovaní so zbraňami.
Zmluva o zákaze jadrových zbraní nadobudla platnosť v roku 2021 a jej prvé zasadnutie zmluvných štátov sa konalo v júni 2022 vo Viedni.
Hoci ženy sú medzi bojovníkmi a páchateľmi vojny v menšine, čoraz častejšie trpia najväčšími škodami. Bezpečnostná rada OSN jednomyseľným prijatím rezolúcie č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti uznala, že začlenenie žien a rodového hľadiska do rozhodovania môže posilniť vyhliadky na udržateľný mier. Táto prelomová rezolúcia sa osobitne zaoberá situáciou žien v ozbrojených konfliktoch a vyzýva na ich účasť na všetkých úrovniach rozhodovania o riešení konfliktov a budovaní mieru.
Mladí ľudia sú dôležitými aktérmi mieru. Udržateľný rozvoj a mier nemožno dosiahnuť bez ich aktívneho prispenia. V konfliktných oblastiach má mládež často neoceniteľné vedomosti o svojich komunitách a môže byť hnacou silou pozoruhodných zmien. Aby mládež mohla aktívne prispievať k budovaniu mieru vo svojich komunitách, je potrebné riešiť jej potreby, posilniť jej hlas a podporiť jej angažovanosť.
Mierové operácie OSN si už dlho uvedomujú dôležitosť zapojenia mládeže ako dôležitej demografickej skupiny vo väčšine hostiteľských krajín, ako aj jej prijatia do operácií v rámci civilných, policajných a vojenských mierových jednotiek. Príslušníci a príslušníčky mierových síl OSN do 30 rokov sú často schopní lepšie nadviazať kontakt s miestnymi mladými ľuďmi a slúžiť im ako vzor. Pomáhajú zvyšovať inovácie a celkovú výkonnosť mierových operácií OSN.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa mierových síl OSN si pripomíname viac ako dva milióny mužov a žien, ktorí slúžili v mierových silách OSN od roku 1948, kedy bola vyslaná prvá misia. Vzdávame hold a spomíname na viac ako 4 000 príslušníkov a príslušníčok, ktorí prišli o život počas služby pod vlajkou OSN. Vyjadrujeme hlbokú vďaku 90 000 civilným, policajným a vojenským príslušníkom a príslušníčkam mierových síl, ktorí sú v súčasnosti nasadení po celom svete v 12 mierových operáciách OSN.
Organizácia Spojených národov je čoraz častejšie vyzývaná na koordináciu celosvetového boja proti terorizmu. V rámci systému OSN bolo vypracovaných osemnásť univerzálnych nástrojov proti medzinárodnému terorizmu, ktoré sa týkajú konkrétnych teroristických aktivít. V septembri 2006 členské štáty OSN prijali Globálnu stratégiu OSN na boj proti terorizmu. Bolo to po prvýkrát, čo sa členské štáty dohodli na spoločnom strategickom a operačnom rámci boja proti terorizmu.
Nadnárodný organizovaný zločin má mnoho foriem, od obchodovania s drogami, strelnými zbraňami či dokonca ľuďmi až po pranie špinavých peňazí a korupciu. Vzhľadom na to, že dnes je organizovaný zločin rozšírený vo viacerých oblastiach a dosiahol globálne a makroekonomické rozmery, predstavuje hrozbu pre mier a bezpečnosť.
Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) je strážcom Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (Dohovor o organizovanom zločine) a troch dodatkových protokolov - o obchodovaní s ľuďmi, pašovaní migrantov a migrantiek a obchodovaní so strelnými zbraňami.
"Prvé výročie ruskej invázie na Ukrajinu je smutným míľnikom pre obyvateľov Ukrajiny aj pre medzinárodné spoločenstvo. Táto invázia je potupou nášho kolektívneho svedomia, porušením Charty OSN aj medzinárodného práva. Má dramatické humanitárne a ľudskoprávne dôsledky a jej dosah pociťujeme ďaleko za hranicami Ukrajiny." — António Guterres
Tohtoročné 25. výročie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT), ktorá bola otvorená na podpis 24. septembra 1996, prinieslo nový impulz na zabezpečenie sveta bez jadrových skúšok kýmkoľvek, kdekoľvek a navždy.
Pred sedemdesiatimi siedmimi rokmi boli na mestá Hirošima a Nagasaki zhodené jadrové bomby.
Ruská invázia predstavuje pre ukrajinské obyvateľstvo nočnú moru a humanitárnu katastrofu desivého rozsahu. Táto vojna sa však rýchlo mení na otázku života a smrti aj pre zraniteľných ľudí na celom svete.
