Najchudobnejšie komunity v takmer každom regióne sa často stávajú komunitami menšín a zároveň terčom dlhotrvajúcej diskriminácie, vylúčenia a niekedy aj násilia. To platí nielen pre najmenej rozvinuté krajiny, ale aj tie najvyspelejšie.
Pred dvadsiatimi rokmi členské štáty OSN jednomyseľne prijali Deklaráciu o právach osôb patriacich k národnostným, etnickým, náboženským alebo jazykovým menšinám. Znamenalo to uznanie faktu, že v oblasti ochrany práv menšín existuje medzera, ktorá pretrváva aj dodnes, po dvadsiatich rokoch.
Menšiny v regiónoch na celom svete sa stále stretávajú s vážnymi hrozbami, diskrimináciou a rasizmom, pričom sú často vylúčené z plnej účasti na ekonomickom, politickom a spoločenskom živote vo svojich krajinách. Komunity menšín v súčasnosti čelia novým výzvam ako napríklad dopadu právnych úprav, politík a opatrení, ktoré môžu nespravodlivo zasiahnuť do ich práv menšín alebo ich dokonca porušiť.
Niektoré menšiny v určitých regiónoch neprimerane trpia kvôli nerovnakému alebo obmedzenému prístupu ku kvalitnému vzdelaniu alebo neprimeraným vzdelávacím stratégiám.
Situácia žien a detí patriacich k menšine predstavuje dôležitú prierezovú tému.
Táto Deklarácia predstavuje začiatok novej éry práv menšín. Stanovuje dôležitý štandard ochrany a členským štátom ponúka návod v ich snahe uplatňovať práva menšín.
Zmysluplný pokrok smerom k trvalo udržateľnému ľudskému rozvoju, začleňovaniu a stabilite je možné lepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení, ktoré podporujú a chránia ľudské práva a zaisťujú skutočnú účasť menšín v takýchto snahách.
Diskriminácia a vylúčenie národnostných, etnických, náboženských a jazykových menšín podkopáva úsilie dosiahnuť zmiernenie chudoby, Miléniové rozvojové ciele (MRC), demokratické vládnutie, environmentálnu udržateľnosť a prevenciu konfliktu. Naopak, reálna účasť menšín obohacuje rozhodovacie procesy, pomáha plánovať, implementovať a monitorovať trvalo udržateľné a efektívne riešenie v zmysle výziev rozvoja.
