UNHCR distribuuje matrace, prikrývky a ďalšie základné humanitárne potreby v neoficiálnej osade v Bar Elias v strednom Libanone ľuďom, ktorých najviac postihla búrka Norma.
V súčasnosti žije v inej ako svojej rodnej krajine najviac ľudí v histórii. Podľa Správy IOM o migrácii vo svete 2022 bol v roku 2021 celosvetovo odhadovaný počet medzinárodných migrantov takmer 281 miliónov, čo je o 9 miliónov viac ako v roku 2019. Takmer dve tretiny z nich migrovali za prácou. V roku 2021 tvorila Medzinárodná migrácia 3,6 % svetovej populácie.
Zatiaľ čo mnohí migrujú z vlastného rozhodnutia, ďalší tak musia robiť z nevyhnutnosti. Podľa odhadov agentúry OSN pre utečencov UNHCR bol v polovici roka 2022 počet celosvetovo nútene vysídlených osôb 103 miliónov. Z toho 32,5 milióna boli utečenci, 53,2 milióna ľudí vnútorne vysídlení a 4,9 miliónov boli žiadatelia o azyl a 5,3 milióna iné osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.
Viac ako sedem z desiatich utečencov na svete pochádza len z piatich krajín: Sýria, Venezuela, Ukrajina, Afganistan a Južný Sudán.
Najväčší počet utečencov hostí Turecko, 3,7 milióna ľudí, a za ním nasleduje Kolumbia, Nemecko, Pakistan a Uganda. Viac ako dve tretiny utečencov a iných osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, žijú v krajinách susediacich s ich krajinou pôvodu.
Agentúra OSN pre migráciu (IOM) definuje migranta ako každú osobu, ktorá sa presúva alebo sa presťahovala cez medzinárodnú hranicu alebo v rámci štátu mimo svojho obvyklého miesta pobytu, bez ohľadu na svoj právny status, dobrovoľnosť alebo nedobrovoľnosť presunu, príčiny presunu alebo dĺžku pobytu.
Pojmy "migranti" a "utečenci" sa často zamieňajú, je však medzi nimi rozdiel.
V Agende 2030 pre udržateľný rozvoj sa po prvýkrát uznáva prínos migrácie k udržateľnému rozvoju. Jedenásť zo 17 Cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) obsahuje ciele a ukazovatele týkajúce sa migrácie alebo mobility. Hlavnou zásadou agendy je „nikoho nevynechať“, a to sa týka aj migrantov a migrantiek.
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) bola založená v roku 1951 a je vedúcou medzivládnou organizáciou v oblasti migrácie. IOM pracuje na zabezpečení riadenej a humánnej migrácie, na podpore medzinárodnej spolupráce v otázkach migrácie, pomáha pri hľadaní praktických riešení problémov súvisiacich s migráciou a na poskytovaní humanitárnej pomoci migrantom v núdzi vrátane utečencov a vnútorne vysídlených osôb. V roku 2016 sa IOM stala jednou zo špecializovaných agentúr OSN.
Globálny portál údajov o migrácii IOM poskytuje aktuálne a komplexné štatistiky o migrácii a spoľahlivé informácie o migračných údajoch na celom svete.
Rozsiahle utečenecké a migračné pohyby zasahujú všetky členské štáty OSN a vyžadujú si užšiu spoluprácu a prerozdelenie zodpovednosti.
V roku 2016 členské štáty OSN prijali súbor záväzkov známy ako Newyorská deklarácia pre utečencov a migrantov, v ktorej uznali potrebu komplexného prístupu k migrácii. V deklarácii sa uznáva pozitívny prínos migrantov k udržateľnému a inkluzívnemu rozvoju a zaväzuje sa chrániť bezpečnosť, dôstojnosť, ľudské práva a základné slobody všetkých migrantov bez ohľadu na ich migračný status.
V nadväznosti na to prijali členské štáty OSN na medzivládnej konferencii v Maroku Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. Globálny pakt pokrýva rôzne otázky ako posilnenie pracovných práv ľudí migrujúcich za prácou, zlepšenie zberu údajov o migrácii ako východiska pre politiky založené na dôkazoch, zachraňovanie životov a vytvorenie medzinárodných opatrení v oblasti nezvestných migrantov.
Medzinárodný deň migrantov si pripomíname 18. decembra.
Mladá ukrajinská matka nesie na rukách svoje trojmesačné bábätko a trojročné dieťa cez hraničný priechod Tiszabecs do Maďarska po tom, čo utiekla z Ukrajiny, kde musela nechať manžela.
Hoci väčšina z približne 45 000 Venezuelčanov a Venezuelčaniek, ktorí každý deň prekročia hranice do Kolumbie, sa vracia do svojej krajiny, až 5 000 z nich zostáva v Kolumbii alebo pokračuje v ceste za bezpečím a novým životom v iných krajinách Latinskej Ameriky ako Čile, Ekvádor či Peru.
Právo požiadať o azyl pred prenasledovaním je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorá je základným dokumentom medzinárodného ľudskoprávneho práva.
Utečenci a utečenkyne sú chránení podľa Dohovoru o utečencoch z roku 1951, ktorý definuje utečenca ako osobu, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.
Utečenci nemôžu byť vrátení do krajiny, kde by bol ohrozený ich život. Toto pravidlo je známe ako zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Ľudia, ktorí spáchali zločin proti mieru alebo vojnový zločin, nemajú nárok na priznanie utečeneckého statusu.
Podľa Dohovoru o utečencoch majú utečenci tiež právo na prácu, vzdelanie, bývanie, verejnú pomoc a podporu, prístup k súdom a okrem iného aj právo voľne sa pohybovať na území. Na druhej strane sú utečenci povinní dodržiavať zákony krajiny, ktorá im poskytla azyl.
Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá hľadá útočisko v inej krajine. Na to, aby bola uznaná za utečenca, musí preukázať, že jej obavy z prenasledovania v domovskej krajine sú opodstatnené.
Vnútorne vysídlené osoby sú také, ktoré opustili svoje domovy z rovnakých dôvodov ako utečenci, ale zostali vo svojej krajine a nie sú chránené medzinárodným právom.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) bol založený v roku 1950 na pomoc Európanom vysídleným počas druhej svetovej vojny, s trojročným mandátom na dokončenie svojej práce. Následne mal byť rozpustený. V nasledujúcom roku bol prijatý Dohovor OSN o právnom postavení utečencov, čo je právny dokument, ktorý tvorí základ činnosti UNHCR. Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 podpísalo 146 krajín vrátane Maďarska, Rakúska, Slovenska a Slovinska. UNHCR odvtedy pracuje na pomoci utečencom a utečenkám. Jeho hlavným cieľom je viesť a koordinovať medzinárodnú činnosť zameranú na ochranu a pomoc utečencom a riešenie problémov utečenectva na celom svete.
V 60. rokoch 20. storočia sa v dôsledku dekolonizácie Afriky objavila prvá z početných utečeneckých kríz na tomto kontinente, ktorá si vyžadovala intervenciu UNHCR. V nasledujúcich dvoch desaťročiach musel UNHCR pomáhať pri krízach vysídľovania v Ázii a Latinskej Amerike. Koncom storočia sa opäť objavili problémy s utečencami v Afrike a nové vlny utečencov v Európe v dôsledku série vojen na Balkáne.
Vo svete, kde je približne 103 miliónov ľudí násilne vysídlených v dôsledku konfliktov alebo prenasledovania, je dnes práca UNHCR nesmierne dôležitá.
Svetový deň utečencov si každoročne pripomíname 20. júna.
Valné zhromaždenie OSN schválilo 17. decembra 2018 Globálny pakt o utečencoch, ktorý predstavuje rámec pre predvídateľnejšie a spravodlivejšie rozdelenie zodpovednosti, v ktorom sa uznáva, že udržateľné riešenie situácie utečencov nie je možné dosiahnuť bez medzinárodnej spolupráce.
Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) bola v roku 1949 poverená Valným zhromaždením OSN poskytovať služby registrovaným palestínskym utečencom na Blízkom východe, ktorí v dôsledku konfliktu v roku 1948 stratili domov aj prostriedky na živobytie. Keď agentúra v roku 1950 začala svoju činnosť, reagovala na potreby približne 750 000 palestínskych utečencov a utečeniek. Agentúra UNRWA poskytuje celý rad služieb vrátane základného a stredoškolského vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, pomoci a sociálnych služieb, infraštruktúry a zlepšovania stavu táborov, mikrofinancovania a núdzovej pomoci palestínskym utečencom, ktorých je v súčasnosti 5 miliónov, v piatich oblastiach pôsobnosti agentúry: pásmo Gazy, západný breh Jordánu vrátane východného Jeruzalema, Jordánsko, Libanon a Sýria.
Tisíce rodín bolo vysídlených v dôsledku nedávnych klimatických zmien a sucha v somálskych regiónoch Etiópie. Táto situácia ich oberá o všetky nádeje. Väčšina rodín prišla o domov, dobytok aj poľnohospodársku pôdu.
Klimatické zmeny v dôsledku sucha, dezertifikácie, zasoľovania podzemnej vody a pôdy a zvyšovania hladiny morí môžu prispieť k vysídľovaniu ľudí za medzinárodné hranice.
Prírodné katastrofy môžu tiež nútiť ľudí hľadať útočisko v iných krajinách. Takéto katastrofy - povodne, zemetrasenia, hurikány, zosuvy pôdy – sa vyskytujú čoraz častejšie a intenzívnejšie. Hoci väčšina vysídlení spôsobených týmito udalosťami sa deje vo vnútri danej krajiny, môžu tiež spôsobiť, že ľudia prekročia hranice. Žiadny z existujúcich medzinárodných a regionálnych nástrojov utečeneckého práva sa však osobitne nezaoberá osudom takýchto ľudí.
Vojna na Ukrajine naďalej spôsobuje nesmierne ľudské utrpenie, smrť a skazu, pričom milióny ľudí vystavuje riziku závažného porušovania medzinárodného práva a vyvoláva naliehavé humanitárne potreby.
Kampaň Modré srdce je celosvetová iniciatíva pod vedením Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), ktorej cieľom je zvýšiť povedomie o obchodovaní s ľuďmi a jeho dopade na ľudí a spoločnosť.
Od začiatku vojny prišlo na Slovensko z Ukrajiny 11 000 detí. Prečítajte a pozrite si inšpiratívne príbehy štyroch ľudí, ktorí pomáhali medzi prvými a dodnes poskytujú podporu rodinám utečencov na Slovensku.
"V tento Medzinárodný deň migrantov sa zamýšľame nad životom viac ako 280 miliónov ľudí, ktorí odišli zo svojej krajiny z univerzálnych dôvodov – za lepšími príležitosťami, dôstojnosťou, slobodou a lepším životom." — António Guterres
