Kapitánka Atupele Mbewe z Malawi, majorka Bindeshwari z Indie a kapitánka Ritu Pandey z Nepálu pózujú na fotografii v tábore OSN v Džube.
Charta OSN zveruje Bezpečnostnej rade OSN hlavnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Valné zhromaždenie a Generálny tajomník spolu s ďalšími úradmi a orgánmi OSN zohrávajú hlavné, dôležité a doplnkové úlohy.
Bezpečnostná rada má vedúcu úlohu pri rozhodovaní o existencii hrozby pre mier alebo o akte agresie. Vyzýva strany sporu, aby ho urovnali mierovými prostriedkami a odporúča metódy úpravy alebo podmienky urovnania. Podľa kapitoly VII Charty OSN môže Bezpečnostná rada prijať donucovacie opatrenia na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Takéto opatrenia siahajú od hospodárskych sankcií až po medzinárodné vojenské akcie. Rada tiež zriaďuje mierové operácie OSN a osobitné politické misie. Rada vyjadruje svoju vôľu v rezolúciách.
Najúčinnejší spôsob, ako čo najviac zmierniť ľudské utrpenie a obrovské hospodárske náklady konfliktov a ich následkov, je v prvom rade konfliktom predchádzať. OSN zohráva dôležitú úlohu pri ich prevencii, pričom využíva diplomaciu, dobré služby a mediáciu, aby pomohla štátom predchádzať konfliktom a riešiť ich mierovou cestou.
Generálny tajomník OSN má svojich osobitných a osobných zástupcov a zástupkyne, vyslancov a vyslankyne, poradcov a poradkyne, ktorí sú vysielaní do ohnísk napätia na celom svete, aby pomáhali pri zmierňovaní kríz a sprostredkovali urovnanie konfliktov dohodou. Generálny tajomník môže tiež vykonávať „dobré služby“ s cieľom uľahčiť riešenie konfliktu, teda kroky, ktoré podniká verejne i neverejne, pričom sa opiera o svoju nezávislosť, nestrannosť a bezúhonnosť, aby zabránil vzniku, eskalácii alebo rozšíreniu medzinárodných sporov.
Politické misie pod civilným vedením sa vysielajú do terénu s mandátom na podporu dialógu a spolupráce v rámci štátov a medzi nimi alebo na podporu zmierenia a demokratického vládnutia v spoločnostiach, ktoré sa potrebujú obnoviť po občianskej vojne.
Činnosť OSN zameraná na podporu dôveryhodných volieb na celom svete tiež priamo prispieva k úsiliu organizácie podporovať mier a predchádzať konfliktom.
Základom týchto činností je presvedčenie, že politické otázky sú príčinou mnohých konfliktov, a preto sú na ich vyriešenie potrebné politické riešenia.
Udržiavanie mieru sa ukázalo ako jeden z najúčinnejších nástrojov, ktoré má OSN k dispozícii na pomoc krajinám pri prekonávaní náročnej cesty od konfliktu k mieru. Od dnešných viacrozmerných mierových operácií sa však neočakáva len udržanie mieru a bezpečnosti, ale aj uľahčenie politických procesov, ochrana civilného obyvateľstva, pomoc pri odzbrojení, demobilizácii a reintegrácii bývalých bojovníkov, a taktiež aj podpora ústavných procesov, organizácia volieb, ochrana a podpora ľudských práv, pomoc pri obnove právneho štátu a rozšírení legitímnej štátnej moci.
Mierové operácie OSN sa riadia tromi základnými princípmi:
Mierové operácie dostávajú mandát od Bezpečnostnej rady OSN, ich jednotky a políciu poskytujú členské štáty a riadi ich Oddelenie mierových operácií s podporou Oddelenia operačnej podpory v hlavnom sídle OSN v New Yorku.
Prvou mierovou misiou bola Organizácia OSN pre dohľad nad prímerím (UNTSO), ktorá bola zriadená v roku 1945 na monitorovanie dohody o prímerí medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Odvtedy slúžilo v 71 mierových misiách OSN na celom svete viac ako milión žien a mužov zo 125 krajín.
V súčasnosti je nasadených 12 mierových operácií OSN, v ktorých pôsobí 90 000 civilných, policajných a vojenských príslušníkov a príslušníčok mierových síl. V roku 2019 Generálny tajomník OSN spustil iniciatívu Akcia pre udržiavanie mieru (A4P) s cieľom obnoviť vzájomný politický záväzok voči mierovým operáciám.
Ročný rozpočet OSN na udržiavanie mieru predstavuje menej ako 0,5 % celosvetových vojenských výdavkov.
Cieľom aktivít OSN v oblasti budovania mieru je pomáhať krajinám, ktoré sa vymanili z konfliktu, znižovať riziko opätovného upadnutia do konfliktu a položiť základy udržateľného mieru a rozvoja.
Architektúra OSN pre budovanie mieru pozostáva z Komisie pre budovanie mieru, Fondu pre budovanie mieru a Úradu na podporu budovania mieru.
Od vzniku Organizácie Spojených národov sú ciele multilaterálneho odzbrojenia a obmedzenia zbrojenia ústredným prvkom úsilia organizácie o udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Tieto ciele siahajú od zníženia počtu jadrových zbraní a ich prípadného odstránenia, cez likvidáciu chemických zbraní a posilnenie zákazu biologických zbraní až po zastavenie šírenia nášľapných mín, ručných a ľahkých zbraní.
Vďaka globálnemu úsiliu bolo vytvorených niekoľko multilaterálnych zmlúv a nástrojov s cieľom regulovať, obmedziť alebo eliminovať určité zbrane. Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) nadobudla platnosť v roku 1970, Dohovor o zákaze biologických zbraní v roku 1975, Dohovor o chemických zbraniach v roku 1997 a Dohovor o zákaze protipechotných mín v roku 1999. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok bola prijatá v roku 1996, avšak ešte nenadobudla platnosť. Existuje aj Dohovor o kazetovej munícii, Dohovor o určitých konvenčných zbraniach a Zmluva o obchodovaní so zbraňami.
Zmluva o zákaze jadrových zbraní nadobudla platnosť v roku 2021 a jej prvé zasadnutie zmluvných štátov sa konalo v júni 2022 vo Viedni.
Hoci ženy sú medzi bojovníkmi a páchateľmi vojny v menšine, čoraz častejšie trpia najväčšími škodami. Bezpečnostná rada OSN jednomyseľným prijatím rezolúcie č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti uznala, že začlenenie žien a rodového hľadiska do rozhodovania môže posilniť vyhliadky na udržateľný mier. Táto prelomová rezolúcia sa osobitne zaoberá situáciou žien v ozbrojených konfliktoch a vyzýva na ich účasť na všetkých úrovniach rozhodovania o riešení konfliktov a budovaní mieru.
Mladí ľudia sú dôležitými aktérmi mieru. Udržateľný rozvoj a mier nemožno dosiahnuť bez ich aktívneho prispenia. V konfliktných oblastiach má mládež často neoceniteľné vedomosti o svojich komunitách a môže byť hnacou silou pozoruhodných zmien. Aby mládež mohla aktívne prispievať k budovaniu mieru vo svojich komunitách, je potrebné riešiť jej potreby, posilniť jej hlas a podporiť jej angažovanosť.
Mierové operácie OSN si už dlho uvedomujú dôležitosť zapojenia mládeže ako dôležitej demografickej skupiny vo väčšine hostiteľských krajín, ako aj jej prijatia do operácií v rámci civilných, policajných a vojenských mierových jednotiek. Príslušníci a príslušníčky mierových síl OSN do 30 rokov sú často schopní lepšie nadviazať kontakt s miestnymi mladými ľuďmi a slúžiť im ako vzor. Pomáhajú zvyšovať inovácie a celkovú výkonnosť mierových operácií OSN.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa mierových síl OSN si pripomíname viac ako dva milióny mužov a žien, ktorí slúžili v mierových silách OSN od roku 1948, kedy bola vyslaná prvá misia. Vzdávame hold a spomíname na viac ako 4 000 príslušníkov a príslušníčok, ktorí prišli o život počas služby pod vlajkou OSN. Vyjadrujeme hlbokú vďaku 90 000 civilným, policajným a vojenským príslušníkom a príslušníčkam mierových síl, ktorí sú v súčasnosti nasadení po celom svete v 12 mierových operáciách OSN.
Organizácia Spojených národov je čoraz častejšie vyzývaná na koordináciu celosvetového boja proti terorizmu. V rámci systému OSN bolo vypracovaných osemnásť univerzálnych nástrojov proti medzinárodnému terorizmu, ktoré sa týkajú konkrétnych teroristických aktivít. V septembri 2006 členské štáty OSN prijali Globálnu stratégiu OSN na boj proti terorizmu. Bolo to po prvýkrát, čo sa členské štáty dohodli na spoločnom strategickom a operačnom rámci boja proti terorizmu.
Nadnárodný organizovaný zločin má mnoho foriem, od obchodovania s drogami, strelnými zbraňami či dokonca ľuďmi až po pranie špinavých peňazí a korupciu. Vzhľadom na to, že dnes je organizovaný zločin rozšírený vo viacerých oblastiach a dosiahol globálne a makroekonomické rozmery, predstavuje hrozbu pre mier a bezpečnosť.
Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) je strážcom Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (Dohovor o organizovanom zločine) a troch dodatkových protokolov - o obchodovaní s ľuďmi, pašovaní migrantov a migrantiek a obchodovaní so strelnými zbraňami.
Vojna na Ukrajine naďalej spôsobuje nesmierne ľudské utrpenie, smrť a skazu, pričom milióny ľudí vystavuje riziku závažného porušovania medzinárodného práva a vyvoláva naliehavé humanitárne potreby.
"Pripomíname si Medzinárodný deň mieru, no obyvatelia našej planéty sú v kríze." — António Guterres
"Mierové sily OSN sú pulzujúcim srdcom nášho záväzku dosiahnuť viac mieru vo svete. Už 75 rokov podporujú ľudí a komunity, ktorými otriasajú konflikty a nepokoje na celom svete." — António Guterres
"V tento historicky prvý Medzinárodný deň odzbrojenia a nešírenia zbraní sa celosvetové spoločenstvo zomklo okolo principiálnej myšlienky.
Jadrové, chemické, biologické a nepredvídateľné autonómne a ďalšie zbraňové systémy nemajú v našom svete miesto." — António Guterres
