Klimatické zmeny

alt text is missing

Zmena klímy je jednou z najväčších výziev súčasnosti a momentálne sa nachádzame v okamihu, kedy ešte môžeme niečo zmeniť. Vplyv klimatickej zmeny je globálny a bezprecedentný, či už hovoríme o zmenách počasia, ktoré ohrozujú produkciu potravín alebo o stúpajúcej hladine morí, ktorá zvyšuje riziko katastrofálnych záplav. Ak dnes neprijmeme radikálne opatrenia, prispôsobovanie sa týmto vplyvom v budúcnosti bude ešte ťažšie a nákladnejšie.

Zatiaľ čo klimatické zmeny zásadne ovplyvňujú ľudstvo, svet sa zároveň usiluje o dosiahnutie Cieľov udržateľného rozvoja. Opatrenia v oblasti klímy a udržateľný rozvoj sú neoddeliteľne prepojené a oboje je nevyhnutné pre súčasnú a budúcu kvalitu života ľudstva.

Budovanie udržateľnejšieho globálneho hospodárstva pomôže znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú klimatické zmeny. Preto je mimoriadne dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo splnilo Ciele udržateľného rozvoja OSN a tiež plány na zníženie emisií stanovené v Parížskej klimatickej dohode v roku 2015.

Klimatické zmeny majú dopad na každú krajinu

Žiadna krajina na svete nie je imúnna voči dôsledkom klimatických zmien, či už sú to výkyvy počasia spôsobené zmenou klímy, ktoré sú čoraz prudšie, topenie polárnych ľadovcov alebo zvyšovanie hladiny svetových morí.

Už teraz čelíme zúrivým búrkam, záplavám, suchu a lesným požiarom. Ak neprijmeme opatrenia na zníženie emisií vo forme ukončenia používania fosílnych palív a neurýchlime prechod na obnoviteľné zdroje energie, v budúcnosti budú na rozsiahlych územiach planéty teploty, pri ktorých nebude možné žiť.

Odporúčame

  • Klimatický slovník

    Klimatický slovník

    30/09/2024

    Zmena klímy je kľúčovou otázkou súčasnej doby. Každý deň sa čoraz viac ľudí zapája do opatrení v oblasti klímy. Preto sme pripravili tento prehľad pojmov a konceptov týkajúcich sa klimatických zmien. Ak sa snažíte držať krok s diskusiami o klíme, klimatický slovník je určený práve vám.

Ľudský vplyv na skleníkové plyny

Skleníkové plyny sa v prírode vyskytujú prirodzene a sú nevyhnutné pre prežitie nielen ľudí, ale aj miliónov ďalších živých organizmov. Zabraňujú odrazu časti slnečného tepla späť do vesmíru a umožňujú, aby bola Zem obývateľná. Po viac ako jeden a pol storočí industrializácie, odlesňovania a rozsiahleho poľnohospodárstva sa však množstvo skleníkových plynov v atmosfére zvýšilo na tak vysokú úroveň, aká tu nebola tri milióny rokov. S rastom populácie, ekonomiky a životnej úrovne sa nahromaďujú aj emisie skleníkových plynov.

Tento vývoj potvrdzuje niekoľko vedeckých faktov:

  • Koncentrácia skleníkových plynov v zemskej atmosfére priamo súvisí s priemernou globálnou teplotou na Zemi.
  • Táto koncentrácia sa od čias priemyselnej revolúcie neustále zvyšuje a spolu s ňou aj priemerná globálna teplota.
  • Najrozšírenejším skleníkovým plynom je oxid uhličitý (CO2), ktorý je zväčša produktom spaľovania fosílnych palív.
alt text is missing

Čo robí Organizácia Spojených národov (OSN) v boji proti klimatickej zmene?

Skupina organizácií OSN stojí na čele úsilia o záchranu našej planéty. Prostredníctvom Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) poskytuje OSN tvorcom politík objektívne vedecké údaje o zmene klímy, jej vplyvoch a rizikách v budúcnosti, ako aj o možnostiach adaptácie, odolnosti a zmierňovania dopadu na klímu. OSN taktiež poskytuje fórum, ktoré spája celý svet s cieľom prijať spoločné opatrenia v oblasti klimatických zmien prostredníctvom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC).

OSN sa na celom svete snaží pomáhať krajinám pri prechode na klimaticky odolné a nízkoemisné stratégie a zároveň pomáha klimaticky obzvlášť zraniteľným krajinám prispôsobiť sa nestabilnejšiemu podnebiu.

Prečo je boj proti klimatickým zmenám dôležitý?

Správy IPCC prinášajú alarmujúce dôkazy, že dôležité kritické body, ktoré vedú k nezvratným zmenám v hlavných ekosystémoch a planetárnom klimatickom systéme, už možno boli dosiahnuté alebo prekročené. Rozmanité ekosystémy ako amazonský dažďový prales a arktická tundra sú v dôsledku otepľovania a vysušovania na prahu dramatických zmien. Horské ľadovce ustupujú alarmujúcou rýchlosťou a následky znížených zásob vody v najsuchších mesiacoch budú mať dopad na niekoľko ďalších generácií.

Vedecká správa IPCC z roku 2021 poukazuje na zmeny klímy na Zemi v každom regióne a v celom klimatickom systéme. Jasne sa v nej uvádza, že úloha ľudského vplyvu na klimatický systém je nesporná. Hovorí, že ľudská činnosť ešte stále môže ovplyvniť budúci vývoj klímy, a poukazuje na výrazné a trvalé znižovanie emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov, ktoré zmierňuje zmeny v klíme. Prínos pre kvalitu ovzdušia by sa dostavil rýchlo, zatiaľ čo stabilizácia globálnych teplôt by trvala 20 až 30 rokov.

Globálne dohody a spolupráca

Samit Zeme v roku 1992 viedol k vytvoreniu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) ako prvého kroku pri riešení problému klimatických zmien. V súčasnosti má takmer univerzálne členstvo, keďže dohovor ratifikovalo 197 krajín. Jeho konečným cieľom je zabrániť „nebezpečným“ zásahom človeka do klimatického systému. Kjótsky protokol, prijatý v roku 1997, právne zaväzuje rozvinuté krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami protokolu, k cieľom znižovania emisií.

Parížska dohoda

V roku 2015 bola na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC v Paríži dosiahnutá prelomová dohoda o boji proti klimatickým zmenám a o urýchlení a zintenzívnení opatrení a investícií potrebných pre udržateľnú nízkouhlíkovú budúcnosť. Parížska dohoda vychádza z Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC). Po prvý raz a veľmi ambiciózne spája všetky krajiny v boji proti klimatickým zmenám a v úsilí prispôsobiť sa jej dôsledkom so zvýšenou podporou určenou na pomoc rozvojovým krajinám v tejto oblasti. Parížska dohoda určuje nový smer v celosvetovom klimatickom úsilí.

Hlavným cieľom Parížskej dohody je posilniť globálnu odpoveď na hrozbu zmeny klímy tým, že sa v tomto storočí udrží nárast globálnej teploty pod 2 stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou alebo dokonca pod 1,5 stupňa Celzia.

V Deň Zeme, 22. apríla 2016, podpísalo Parížsku dohodu v sídle OSN v New Yorku 175 svetových lídrov. Bol to najväčší počet krajín, aký kedy v jeden deň podpísal medzinárodnú dohodu. Dodnes Parížsku dohodu ratifikovalo 191 krajín.

<p><sub>Bývalý generálny tajomník Pan Ki-mun (druhý zľava); Christiana Figueres (vľavo), výkonná tajomníčka Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC); Laurent Fabius (druhý sprava), francúzsky minister zahraničných vecí a predseda Konferencie OSN o zmene klímy v Paríži (COP21) a François Hollande (vpravo), francúzsky prezident, oslavujú po historickom prijatí Parížskej dohody o zmene klímy.</sub></p>
© UN Photo/Mark Garten

Bývalý generálny tajomník Pan Ki-mun (druhý zľava); Christiana Figueres (vľavo), výkonná tajomníčka Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC); Laurent Fabius (druhý sprava), francúzsky minister zahraničných vecí a predseda Konferencie OSN o zmene klímy v Paríži (COP21) a François Hollande (vpravo), francúzsky prezident, oslavujú po historickom prijatí Parížskej dohody o zmene klímy.

Kľúčové agentúry OSN vo Viedni, ktoré podporujú klimatické opatrenia

Mnoho organizácií OSN so sídlom vo Viedni sa aktívne podieľa na dosahovaní 13. Cieľa udržateľného rozvoja o klimatických opatreniach.
Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) podporuje ekologické a inovatívne technológie na transformáciu priemyslu, podporuje krajiny v oblasti environmentálneho riadenia vrátane zabezpečovania udržateľnej energie, pomáha zlepšovať energetickú účinnosť priemyslu, asistuje pri čistej výrobe, podporuje udržateľné využívanie vodných zdrojov a presadzuje ekologické pracovné miesta a ekologický rast.

Úrad OSN pre vesmírne záležitosti (UNOOSA) podporuje využívanie vesmírnych technológií na monitorovanie skleníkových plynov súvisiacich s odlesňovaním a priemyselnými procesmi, zmenou ľadu na polárnych čiapkach a ľadovcoch, zvyšovaním hladiny morí a teploty.

Program OSN pre životné prostredie (UNEP) vo Viedni poskytuje podporu opatreniam a adaptácii na klimatické zmeny v rozvojových krajinách s krehkými horskými ekosystémami a chráni ohrozené horské druhy. UNEP Viedeň podporuje aj projekty na ochranu životného prostredia v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy.

Údaje z medzinárodného monitorovacieho systému Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) využívajú na štúdie o klimatických zmenách vedci a inštitúcie vo všetkých 183 členských štátoch. Údaje zo seizmického, hydroakustického, infrazvukového a rádionuklidového monitorovania podporujú výskum ľadovcov a pohybov ľadovcov, hurikánov a tornád, zosuvov pôdy a lavín, sezónnych a ročných zmien špecifických rádionuklidov, oceánskych procesov a morského života.

Podobne Medzinárodná agentúra pre atómovú agentúru (MAAE) pomáha krajinám využívať jadrovú vedu a technológie na monitorovanie emisií a environmentálnych zmien oceánov a ekosystémov, zmierňovanie zdrojov emisií skleníkových plynov z výroby energie a využívania pôdy a prispôsobovanie sa novej klimatickej realite vrátane nedostatku potravín a vody a straty ekosystémov.

Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj zabezpečuje udržateľné využívanie vôd v povodí Dunaja.

Viac článkov k téme

Ďalšie články

Udržateľný rozvoj

alt text is missing

Humanitárna oblasť

alt text is missing

Mier a bezpečnosť

alt text is missing