Klimatické zmeny

Odporúčame


COP26 sa skončila „kompromisnou“ dohodou o klíme, to však podľa šéfa OSN nestačí

„Je to dôležitý krok, ale nestačí. Musíme urýchliť opatrenia v oblasti klímy, aby sme udržali pri živote cieľ obmedziť nárast globálnej teploty na 1,5 stupňa," uviedol generálny tajomník OSN António Guterres vo videopríhovore zverejnenom na záver dvojtýždňového zasadnutia.

António Guterres sa prihovoril aj mladým ľuďom, pôvodným komunitám, ženským líderkám a všetkým, ktorí sa aktívne zapájajú do oblasti klímy.

„Viem, že ste sklamaní. Ale cesta pokroku nie je vždy priamočiara. Niekedy sú na nej obchádzky. Niekedy priekopy. Ale viem, že sa tam môžeme dostať. Vedieme svoj životný boj a ten musíme vyhrať. Nikdy sa nevzdávajte. Nikdy neustupujte. Stále tlačte vpred.“

Dohoda v skratke

Záverečný dokument, známy ako Glasgowský pakt o klíme, vyzýva 197 krajín, aby na budúcoročnej konferencii COP27, ktorá sa uskutoční v Egypte, informovali o svojom pokroku s ešte väčšími klimatickými ambíciami.

Zmenou paktu, ktorú na poslednú chvíľu urobili Čína a India, sa zjemnila formulácia, ktorá bola použitá v predchádzajúcom návrhu textu, a to z „postupného ukončenia využívania energie z uhlia a neefektívnych dotácií na fosílne palivá“ na „postupné znižovanie“ využívania uhlia.

Ďalšie kľúčové výsledky COP26

Na konferencii odznelo viacero povzbudivých oznámení. Jedným z najväčších bolo, že lídri a líderky z viac ako 120 krajín, na ktorých sa nachádza približne 90 % svetových lesov, sa zaviazali zastaviť a zvrátiť odlesňovanie do roku 2030, čo je termín, do ktorého sa očakáva dosiahnutie Cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) zamerané na obmedzenie chudoby a zabezpečenie budúcnosti planéty.

Pod vedením Spojených štátov a Európskej únie bol prijatý aj záväzok týkajúci sa metánu, ktorým sa viac ako 100 krajín zaviazalo znížiť emisie tohto skleníkového plynu do roku 2030.

Medzitým sa viac ako 40 krajín - vrátane veľkých používateľov uhlia, ako sú Poľsko, Vietnam a Čile - dohodlo na odklone od uhlia, ktoré je jedným z najväčších producentov emisií CO2.

Silnú angažovanosť prejavil aj súkromný sektor, keď takmer 500 svetových firiem poskytujúcich finančné služby súhlasilo s tým, že 130 biliónov dolárov - približne 40 % svetových finančných aktív - prispôsobia cieľom stanoveným v Parížskej dohode vrátane obmedzenia globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.

Prekvapením pre mnohých bolo aj to, že Spojené štáty a Čína sa zaviazali posilniť spoluprácu v oblasti klímy v nasledujúcom desaťročí. V spoločnom vyhlásení uviedli, že sa dohodli na prijatí opatrení v celom rade otázok vrátane emisií metánu, prechodu na čistú energiu a dekarbonizácie. Zopakovali tiež svoj záväzok zachovať cieľ 1,5 °C.

Pokiaľ ide o ekologickú dopravu, viac ako 100 vlád, miest, štátov a veľkých automobilových spoločností podpísalo Glasgowskú deklaráciu o automobiloch a dodávkach s nulovými emisiami s cieľom ukončiť predaj spaľovacích motorov do roku 2035 na popredných trhoch a do roku 2040 na celom svete.  Najmenej 13 štátov sa tiež zaviazalo ukončiť predaj ťažkých úžitkových vozidiel poháňaných fosílnymi palivami do roku 2040.


„2021 je rozhodujúcim rokom z hľadiska prekonania globálnej klimatickej núdze.“ Generálny tajomník OSN António Guterres

COVID-19 nezastavil klimatickú krízu. Emisie naďalej stúpajú. Nachádzame sa v mimoriadnej situácii. Sme svedkami rýchlo sa rozvíjajúcej koalície krajín, miest, regiónov, podnikov a investorov, ktorí sa zaväzujú k čistým nulovým emisiám do roku 2050. TERAZ Potrebujeme urobiť kroky v oblasti zmierňovania dopadov, adaptácie a financovania.

Konferencia OSN o zmene podnebia (COP26) sa uskutoční v Glasgowe od 1. do 12. novembra 2021.

Podľa COP26 sa od krajín očakáva:

  • zapojenie do rastúcej globálnej koalície za čisté nulové emisie do roku 2050;
  • splnenie konkrétnych a ambicióznejších akčných plánov (NDC, národne určené príspevky)
  • investovanie do ekologickej obnovy, zvýšenie financovania adaptácie, vyradenie uhlia, inklúzia (nikoho nevynechať)

Prechod ku klimatickej stabilite a čistej energii

Ako sa klimatický núdzový stav postupne zintenzívňuje, prechod na klimatickú stabilitu sa stáva čoraz naliehavejším. Štáty sa potrebujú zamerať na plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody, aby mohli bojovať proti klimatickej zmene podnebia a udržať rast priemernej globálnej teploty pod 2°C. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné znížiť emisie z dopravy a priemyslu a investovať do obnoviteľných zdrojov energie.

„Postupné vyraďovanie uhlia z elektroenergetiky je najdôležitejším krokom k dosiahnutiu 1,5-stupňového cieľa.“ - generálny tajomník OSN António Guterres (2021)

Generálny tajomník zdôrazňuje dôležitosť ukončenia využívania uhlia ako „jediného najdôležitejšieho kroku“, ktorý môže svet podniknúť na zabezpečenie stability podnebia. Solárne technológie, ktoré pomáhajú zachraňovať planétu a znižovať náklady na energiu, sú udržateľnou alternatívou k uhliu.

Organizácia Spojených národov vybavuje stovky zdravotníckych zariadení v najchudobnejších častiach sveta solárnou energiou - od solárnych striech až po batérie. Organizácia im poskytla prístup k čistej, cenovo dostupnej a spoľahlivej elektrine a zároveň ušetrila peniaze, ktoré je možné opätovne investovať do zdravotníckych služieb.

Čo ešte robí OSN v oblasti klimatických zmien?

Organizácie OSN stoja na čele snáh zachrániť našu planétu. Prostredníctvom Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), poskytuje politickým činiteľom vedecké údaje o zmene podnebia, jej dôsledkoch a budúcich rizikách, ako aj o možnosti adaptácie, odolnosti a zmiernenia.

OSN tiež poskytuje fórum, na ktorom sa môžu krajiny z celého sveta stretnúť a spojiť sily v kolektívnej akcii pri riešení klimatických zmien prostredníctvom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC).

OSN pracuje s krajinami na celom svete, aby im pomohla pri prechode na stratégie odolné voči zmene podnebia a nízkym emisiám. Zároveň pomáha adaptovať sa na nestabilnejšie podnebie tým krajinám, ktoré sú obzvlášť citlivé na dopady klimatických zmien.

Prečo je boj proti klimatickým zmenám dôležitý?

Správa IPCC prináša alarmujúce dôkazy o tom, že sme pravdepodobne už prekonali dôležité zlomy, ktoré povedú k nezvratným zmenám vo veľkých ekosystémoch a planetárnom klimatickom systéme. Rôzne ekosystémy ako napríklad amazonský dažďový prales a arktická tundra sa zrejme blížia k bodu, kedy môže nastať dramatická zmena ako napríklad oteplenie alebo vysychanie. Rovnako alarmujúci je ústup horských ľadovcov, čo sa následne prejavuje slabším zásobovaním vody v suchších mesiacoch. Následky dopadnú na generácie po nás.

Globálne dohovory a spolupráca

Summit Zeme 1992 priniesol zavedenie Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC). Bol to prvý krok, ktorým sa začali riešiť klimatické zmeny. Dnes sú v ňom zastúpené takmer všetky krajiny sveta - dohovor doteraz ratifikovalo 197 krajín. V roku 1997 bol prijatý Kjótsky protokol, ktorý zaväzuje zmluvné vyspelé krajiny k znižovaniu emisií.

Parížsky dohovor

V Paríži v roku 2015 na 21.konferencii zmluvných krajín dohovoru UNFCCC, dosiahli zmluvné strany významnú dohodu s cieľom bojovať proti klimatickým zmenám, zrýchliť a zintenzívniť aktivity a investície potrebné na udržateľnú budúcnosť s nižšími uhlíkovými emisiami.

Parížsky dohovor stavia na Dohovore UNFCCC a, po prvý krát, spája všetky krajiny pre spoločnú vec a ambiciózne úsilie - boj proti klimatickým zmenám a prispôsobenie sa ich následkom so silnejšou podporou pre rozvojové krajiny. V rámci sveta vytyčuje v tejto téme nový kurz.

Hlavným cieľom Parížskeho dohovoru je posilniť globálnu odpoveď na hrozbu klimatických zmien prostredníctvom udržania vzostupu celosvetovej teploty pod 2 stupne Celzia oproti pred industriálnej úrovni a zároveň pokračovať v úsilí o obmedzenie tohto zvyšovania na 1,5 stupňa Celzia.

Na Deň Zeme, 22.apríla 2016, 175 svetových lídrov podpísalo Parížsky dohovor v hlavnom sídle OSN v New Yorku. To bolo dovtedy najviac krajín, ktoré kedy v rovnaký deň podpísali medzinárodnú dohodu.

Boj proti klimatickým zmenám v OSN Viedeň

Záväzok ku klimatickým aktivitám, ktorý zahŕňa Cieľ udržateľného rozvoja 13, je zodpovednosťou vlád, organizácií, miest, regiónov, biznis sektoru a investorov. Mnohé z organizácií OSN so sídlom vo Viedni sa aktívne podieľajú na dosahovaní trinásteho cieľa.

Napríklad Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) využíva svoje odborné znalosti v zelených a inovatívnych technológiách na pomoc iným, napr. v Mexiku na ochranu ozónovej vrstvy. V Mjanmarsku a Číne UNIDO implementoval projekt na posilnenie využívania praktík a metód spoločenskej zodpovednosti (CSR).

Úrad OSN pre mierové využitie vesmíru (UNOOSA) využíva vesmírne technológie na monitorovanie skleníkových plynov, ktoré súvisia s odlesňovaním a priemyselnými postupmi, ústupom ľadu na polárnych čiapočkách, ústupom ľadovcov a stúpaním hladiny mora a teploty.

Environmentálny program OSN (OSN Životné prostredie) podporuje zraniteľné horské oblasti na západnom Balkáne, Južnom Kaukaze, strednej Ázii, východnej Afrike a tropických Andách, aby sa mohli prispôsobiť následkom klimatických zmien. Napríklad OSN Životné prostredie buduje cesty, ktoré sú odolnejšie voči povodniam a stavia zásobárne vody, ktoré zas majú zmierniť povodne z topiacich sa ľadovcov.

Prípravná komisia organizácie zmluvných štátov Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) podporuje výskum ľadovcov, ich pohyb ako aj pohyb hurikánov, tornád, zosuvu pôdy, lavín a medziročných zmien určitých rádionuklidov, pochodov v oceánoch a života v mori prostredníctvom údajov, ktoré zbiera.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) poskytuje platformu pre vedcov na využívanie nukleárnych technológií. Cieľom je zisťovať, ako možno optimalizovať poľnohospodársku činnosť a zároveň chrániť zdroje a znižovať emisie.