Medzinárodné právo vymedzuje právnu zodpovednosť štátov pri ich vzájomnom správaní a pri zaobchádzaní s jednotlivcami v rámci hraníc štátu. Jeho oblasť zahŕňa širokú škálu otázok medzinárodného záujmu, ako sú ľudské práva, odzbrojenie, medzinárodnú trestnú činnosť, utečenectvo, migráciu, problémy štátnej príslušnosti, zaobchádzanie s väzňami, použitie sily, vedenie vojny a iné. Upravuje aj globálne verejné statky ako životné prostredie, udržateľný rozvoj, medzinárodné vody, vesmír, globálne komunikácie a svetový obchod.
U generálneho tajomníka OSN bolo uložených viac ako 500 multilaterálnych zmlúv. Mnohé ďalšie zmluvy sú uložené u vlád alebo iných subjektov.
Mnohé multilaterálne zmluvy prijíma Valné zhromaždenie a následne sú otvorené na podpis a ratifikáciu členskými štátmi OSN.
Zmluvy a iné medzinárodné právne nástroje vypracúvajú aj špecializované agentúry OSN ako napríklad Medzinárodná organizácia práce (ILO), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), pomocné orgány Organizácie Spojených národov, ako napríklad Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) a Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), či mnohostranné rokovacie orgány ako napríklad Konferencia o odzbrojení.
Na to, aby sa štát stal stranou zmluvy, musí konkrétnym aktom vyjadriť svoju vôľu prevziať zákonné práva a povinnosti obsiahnuté v zmluve a „súhlasiť s tým, že bude zmluvou viazaný“. To sa zvyčajne uskutočňuje podpisom a ratifikáciou zmluvy alebo, ak už zmluva platí, pristúpením k nej.
OSN každoročne organizuje podujatie venované zmluvám, v rámci ktorého upozorňuje na skupinu zmlúv, pri ktorých chce členské štáty povzbudiť k podpisu, ratifikácii alebo inej podpore týchto zmlúv.
Komisiu pre medzinárodné právo zriadilo Valné zhromaždenie v roku 1948 s mandátom na postupný rozvoj a kodifikáciu medzinárodného práva podľa článku 13 ods. 1 písm. a) Charty OSN. Jej úlohou ako odborného právneho orgánu je pripravovať návrhy dohovorov o témach, ktoré ešte neboli upravené medzinárodným právom, a kodifikovať pravidlá medzinárodného práva v oblastiach, v ktorých už existuje rozsiahla prax štátov. Práca komisie v oblasti trestného práva viedla k prijatiu štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC). Okrem iného vypracovala aj Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (1961) a Viedenský dohovor o zmluvnom práve (1969).
Právne spory medzi štátmi možno postúpiť Medzinárodnému súdnemu dvoru, hlavnému súdnemu orgánu Organizácie Spojených národov, ktorý vydáva aj poradné stanoviská k právnym otázkam, ktoré mu predložili riadne oprávnené medzinárodné orgány a agentúry.
Palác mieru, sídlo Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v holandskom Haagu.
Medzinárodné spoločenstvo sa už dlho usiluje o vytvorenie stáleho medzinárodného súdu, ktorý by súdil najzávažnejšie medzinárodné zločiny. V 20. storočí sa podarilo dosiahnuť konsenzus o definíciách genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.
Okrem Medzinárodného súdneho dvora má k Organizácii Spojených národov rôzny vzťah aj celý rad medzinárodných súdov, medzinárodných tribunálov, ad hoc tribunálov a tribunálov s podporou OSN (napríklad tribunály pre bývalú Juhosláviu and Rwandu, Špeciálny súd pre Sierru Leone, Mimoriadne komory súdov v Kambodži a Špeciálny tribunál pre Libanon). V roku 2010 Bezpečnostná rada OSN vytvorila Medzinárodný mechanizmus pre riešenie zostávajúcich úloh trestných tribunálov, ktorý má plniť niekoľko základných funkcií, ktoré predtým vykonávali Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu (ICTR) a Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Medzinárodný trestný súd (MTS) v holandskom Haagu.
V roku 1998 dosiahlo medzinárodné spoločenstvo historický míľnik, keď 120 štátov prijalo Rímsky štatút, právny základ pre zriadenie stáleho Medzinárodného trestného súdu. Medzinárodný trestný súd je nezávislá medzinárodná organizácia, ktorá nie je súčasťou systému Organizácie Spojených národov. Jeho sídlo je v Haagu v Holandsku. Cieľom súdu je brať na zodpovednosť tých, ktorí sú zodpovední za zločiny a pomáhať predchádzať tomu, aby sa opakovali. Bezpečnostná rada môže určité situácie postúpiť prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu (ICC), ak sa ukáže, že boli spáchané medzinárodné zločiny (napríklad genocída, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, zločin agresie).
Šiesty výbor Valného zhromaždenia je hlavným fórom na posudzovanie právnych otázok vo Valnom zhromaždení. Všetky členské štáty OSN majú právo na zastúpenie v šiestom výbore ako jednom z hlavných výborov Valného zhromaždenia.
Historické archívy v Audiovizuálnej knižnici medzinárodného práva poskytujú jedinečný zdroj informácií pre výučbu, štúdium a výskum významných právnych nástrojov medzinárodného práva.
Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo so sídlom vo Viedni je základným právnym orgánom v oblasti medzinárodného obchodného práva s univerzálnym členstvom, ktorý sa špecializuje na obchodné právo so zameraním na modernizáciu a harmonizáciu pravidiel medzinárodného obchodu. Sekretariát UNCITRAL zriadil databázu s názvom Judikatúra UNCITRAL (CLOUT) na zhromažďovanie a šírenie informácií o súdnych rozhodnutiach a rozhodcovských nálezoch týkajúcich sa dohovorov a vzorových zákonov, ktoré vzišli z činnosti komisie.
