Neoficiálny dokument - len pre informáciu.

UNIS/OUS/083
27. máj 2011

Sedem karpatských štátov prijíma Medzinárodný dohovor o trvalo udržateľnom manažmente karpatských lesov

Tretie stretnutie Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (COP3)
25. - 27. máj 2011, Bratislava, Slovenská republika

VIEDEŇ/BRATISLAVA, 27. máj (Informačná služba OSN) - V súlade s prebiehajúcim Medzinárodných rokom lesov OSN sa sedem karpatských štátov dohodlo na ďalšej spolupráci a posilnení úsilia zameraného na ochranu, udržiavanie a trvalo udržateľný manažment lesov v Karpatoch. K vytvoreniu právneho rámca tejto spolupráce došlo prostredníctvom schválenia nového protokolu ku Karpatskému dohovoru s názvom Protokol o trvalo udržateľnom lesnom manažmente.

V dňoch 25. - 27. mája sa v Bratislave na Treťom stretnutí Konferencie zmluvných strán (COP3) Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát zišli vysokí predstavitelia Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenskej republiky a Ukrajiny, ako aj predstavitelia Európskej komisie a medzinárodných organizácií. Hostiteľom stretnutia bola vláda Slovenskej republiky. "Myslíme si, že táto konferencia sa stala dôležitou platformou pre budúcu spoluprácu karpatských členských štátov s cieľom zabezpečiť primeraný rozvoj nášho krásneho regiónu," vyjadril sa József Nagy, slovenský minister životného prostredia.

Karpatské lesy potrebujú podporu prostredníctvom komplexnej stratégie

Viac ako polovica Karpát je pokrytá lesmi, pričom takmer 100 000 m² zaberajú prirodzené a poloprirodzené lesy. V Karpatoch sa zároveň nachádza najviac zachovaných panenských lesov (pralesov) v Európe - 3 000 km². Nájdeme tu však aj rozsiahle plochy nízkych prirodzených lesov (napríklad ihličnaté monokultúry) a rovnoveké jedno-úrovňové lesy.

Karpatské lesy sú dnes zasahované rozmanitými humánnymi a prírodnými stresovými faktormi, medzi ktoré patria znečistenie, polomy, záplavy, suchá, biotické činitele (hmyz, rôzne druhy húb), nevhodný spôsob manažmentu, nezákonná ťažba dreva a čím ďalej, tým viac aj turizmus. Počet hotelov tu za posledných 10 rokov vzrástol takmer o 60 % a obľúbené destinácie trpia v dôsledku fenoménu masového cestovného ruchu. Privatizačný a reštitučný proces lesného majetku, prebiehajúci od 90. rokov minulého storočia, má za následok dezintegráciu lesného manažmentu a fragmentáciu pozemkov.

"Očakávame, že tento Protokol nám umožní prijať širokospektrálne opatrenia, ktoré nám pomôžu zvýšiť povedomie o rôznorodých funkciách lesov a o výhodách trvalo udržateľného lesného manažmentu v Karpatoch, predovšetkým so zreteľom na prírodné zásoby uhlíka, zásoby vody a biodiverzitu, ochranu panenských lesov, ako aj prispievanie k rozvoju vidieka", povedal Harald Egerer, predseda Dočasného sekretariátu Karpatského dohovoru so sídlom vo Viedni.

Záväzok k trvalo udržateľnému turizmu

Počas COP3 sa členské štáty Karpatského dohovoru zhodli na prijatí Protokolu o trvalo udržateľnom turizme - oblasti, ktorá má zásadný význam pre rozvoj regiónu. Prijatie strategického akčného plánu implementácie Protokolu o biodiverzite, záväzok vytvoriť ekologickú platformu pre Karpaty a spustenie projektu "BIOREGIO Karpaty" (BIOREGIO Carpathians) sú významné kroky vedúce k implementácii dohovoru. Karpatské štáty zároveň prijali dokument "Strategický postup pre karpatskú oblasť", ktorý je strategickou smernicou s cieľom dosiahnuť zohľadnenie "Karpatského priestoru" v kontexte existujúcich alebo plánovaných programov spolupráce Európskej únie (napr. zaradenie do rozpočtu Územnej spolupráce Európskej únie pre roky 2014 - 2020).

Karpatský dohovor ako fórum pre dialóg medzi zainteresovanými partnermi

Achim Steiner, výkonný riaditeľ Programu OSN pre životné prostredie, vyjadril vo svojom úvodnom príhovore uznanie úspechom, ktoré Karpatský dohovor dosiahol v posledných rokoch: "Implementačné snahy na rôznych úrovniach činnosti prispeli k rozvoju tohto právneho rámca na dôležitú platformu výmeny a budovania spoločného úsilia v súvislosti s rôznymi prioritnými oblasťami dohovoru." Potvrdením tejto skutočnosti bola prítomnosť mnohých odborníkov a mimovládnych organizácií, aktívnych v regióne. Na viacerých súvisiacich podujatiach títo aktéri využili príležitosť a predstavili svoju prácu, aby tak zvýšili povedomie o dôležitých otázkach trvalo udržateľného rozvoja regiónu. Účastníci rozoberali témy týkajúce sa vzdelávania o trvalo udržateľnom rozvoji, celokarpatského výskumu, dostupnosti a konektivity biotopov, klimatických zmien a možností financovania regiónu prostredníctvom fondov Európskej únie.

Odovzdanie predsedníctva Slovenskej republike

Počas COP3 bolo rumunské predsedníctvo Karpatského dohovoru odovzdané Slovenskej republike, ktorá bude dohovoru predsedať do roku 2014. "Som presvedčený, že silná spolupráca medzi karpatskými krajinami je nutnosťou, ak chceme zaručiť komplexný rozvoj nášho regiónu," povedal József Nagy. "Budeme preto pracovať na pokračovaní našej úspešnej spolupráce a budeme ju posilňovať, predovšetkým v kľúčových oblastiach Karpatského dohovoru, ako sú lesy a turizmus, ale aj v iných oblastiach." K diskusii o stálom sidle sekretariátu Karpatského dohovoru Jószef Nagy poznamenal: "Bolo by pre našu krajinu veľkou cťou, keby mohla byť sídlom stáleho sekretariátu Karpatského dohovoru."

***

Karpatský dohovor:

Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor) bol podpísaný siedmimi zmluvnými stranami (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovenská republika a Ukrajina) v máji 2003 v Kyjeve na Ukrajine a vstúpil do platnosti v januári 2006. Po Alpskom dohovore je druhým sub-regionálnym medzinárodnoprávne záväzným nástrojom horského regiónu na celom svete. Dočasný sekretariát Karpatského dohovoru (ISCC) je od roku 2004 spravovaný Programom OSN pre životné prostredie so sídlom vo Viedni, ktorého hostiteľom je Rakúsko.

Spoločnou víziou členských štátov Karpatského dohovoru je úsilie o komplexnú stratégiu a spoluprácu za účelom zabezpečenia ochrany a trvalo udržateľného rozvoja Karpát. Dohovor predstavuje rámec pre spoluprácu a koordináciu multisektorálnych politík, platformu pre spoločné stratégie trvalo udržateľného rozvoja a fórum pre dialóg medzi všetkými zainteresovanými partnermi - od miestnych komunít a rôznych mimovládnych organizácií až po regionálne a národné vlády, inštitúcie Európskej únie a OSN.

O Karpatoch:

Karpaty sú najrozsiahlejšie, najdlhšie a najviac spletité a rozdrobené horské pásmo v Európe, ktoré zasahuje sedem krajín v strednej a východnej Európe: Českú republiku, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovenskú republiku, Srbsko a Ukrajinu. Región je centrom značnej biologickej diverzity ako aj jedinečného a vynikajúco zachovaného kultúrneho dedičstva. Najväčšie populácie v Európskej únii medveďa hnedého, vlka, rysa, zubra európskeho a orla kráľovského (všeobecne ohrozených druhov) sa nachádzajú práve v Karpatoch. Tie sú taktiež domovom takmer 4000 rastlinných druhov ako napríklad jednej tretiny druhov, ktoré nemožno nájsť nikde inde na svete, len v Európe .

* *** *

Pre viac informácií kontaktujte:

Veronika Hopfgartner
UNEP Dočasný sekretariát Karpatského dohovoru
Telefón: (+43-1) 26060-5620
Mobil : (+43-699) 1459-7251
E-mail: veronika.hopfgartner[at]unvienna.org

alebo

Miroslav Beriac
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Telefón: (+421-905) 887-451
E-mail: miroslav.beriac[at]enviro.gov.sk