Klimatický slovník: Slovník klimatických zmien: Sprievodca klimatickými zmenami na každý deň

Zmena klímy je kľúčovou otázkou súčasnej doby. Každý deň sa čoraz viac ľudí zapája do opatrení v oblasti klímy.

Skúsení odborníci v tejto oblasti už poznajú mnohé pojmy a koncepcie súvisiace so zmenou klímy. Ak ste však v tejto diskusii noví, môže byť pomerne náročné obsiahnuť všetko naraz.

Preto sme pripravili tento prehľad pojmov a konceptov týkajúcich sa klimatických zmien. Ak sa snažíte držať krok s diskusiami o klíme, klimatický slovník je určený práve vám.

Pozývame vás, aby ste si ho prečítali, založili do záložiek a využili pri svojej práci v oblasti klímy.

Budeme ho dopĺňať a aktualizovať o nové pojmy, aby sme mohli spolu presadzovať spoločné opatrenia v oblasti klímy.

alt text is missing
Uhlíková stopa

Uhlíková stopa je miera emisií skleníkových plynov, ktoré do atmosféry vypúšťa konkrétna osoba, organizácia, výrobok alebo činnosť. Väčšia uhlíková stopa znamená viac emisií oxidu uhličitého a metánu, a teda väčší príspevok ku klimatickej kríze.

Meranie uhlíkovej stopy osoby alebo organizácie zahŕňa priame emisie vyplývajúce zo spaľovania fosílnych palív na výrobu energie, vykurovanie a pozemnú a leteckú dopravu, ako aj nepriame emisie vyplývajúce z výroby a likvidácie všetkých potravín, priemyselného tovaru a služieb, ktoré spotrebujú.

Uhlíkovú stopu možno znížiť prechodom na nízkouhlíkové zdroje energie, ako je veterná a solárna energia, zlepšením energetickej účinnosti, posilnením priemyselných politík a predpisov, zmenou nákupných a cestovných návykov a znížením spotreby mäsa a potravinového odpadu.

Bod zlomu

Bod zlomu je hranica, po ktorej sa určité zmeny spôsobené globálnym otepľovaním a zmenou klímy stávajú nezvratnými, a to aj v prípade, že sa budúcim zásahom podarí znížiť priemerné globálne teploty. Tieto zmeny môžu viesť k náhlym a nebezpečným dôsledkom s veľmi vážnymi dôsledkami pre budúcnosť ľudstva a našej planéty.

S otepľovaním sveta sa stáva veľmi pravdepodobným niekoľko zlomových bodov. Jedným z nich je zrútenie grónskeho a západného antarktického ľadového príkrovu, čo by viedlo k výraznému zvýšeniu hladiny morí a ohrozeniu pobrežných spoločenstiev a ekosystémov. Ďalším je rozmrazovanie permafrostu v oblastiach tundry, ktoré uvoľní obrovské množstvo zachytených skleníkových plynov, čo ďalej urýchli globálne otepľovanie a zmenu klímy. Hromadné bielenie koralov a ničenie dažďových pralesov sú ďalšie dva významné body zlomu s obrovskými dôsledkami pre biodiverzitu aj ľudské spoločnosti.

alt text is missing
Čistá nula

Dosiahnutie čistej nuly si vyžaduje, aby sme zabezpečili, že emisie oxidu uhličitého z ľudskej činnosti budú vyvážené ľudským úsilím o odstránenie emisií oxidu uhličitého (napríklad vytváraním záchytov oxidu uhličitého, ktoré ho absorbujú), čím sa zastaví ďalšie zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. 

Prechod na čistú nulu si vyžaduje úplnú transformáciu našich energetických, dopravných, výrobných a spotrebných systémov. Je to nevyhnutné na odvrátenie najhorších dôsledkov zmeny klímy.

Vedeli ste, že: Na to, aby sa globálne otepľovanie udržalo pod 1,5 °C, musia vlády sveta zabezpečiť, aby všetky emisie skleníkových plynov dosiahli vrchol do roku 2025 a v druhej polovici tohto storočia dosiahli čistú nulu. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) odporučil znížiť emisie CO2 na celom svete o 45% do roku 2030 (v porovnaní s úrovňami z roku 2010) a dosiahnuť čistú nulu do polovice storočia.