Neoficiálny dokument - len pre informáciu.

UNIS/INF/392
4.november 2010

Správa o ľudskom rozvoji 2010: Analýza 40-ročných trendov ukazuje, že chudobné krajiny robia pokrok v rozvoji rýchlejšie

Pri príležitosti 20.výročia vydania prvej správy UNDP bol zaznamenaný dlhodobý pokrok v oblasti zdravia a vzdelania, ktorý nie je meraný na základe príjmu; zároveň boli v oblasti rodovej problematiky, chudoby a nerovnosti zavedené nové indikátory

NEW YORK/VIEDEŇ, 4.november (Informačné centrum OSN) - Väčšina rozvojových krajín urobila za posledných niekoľko desiatok rokov dramatický, hoci častokrát podhodnocovaný, pokrok v oblasti zdravia, vzdelania, základných životných štandardov, pričom o mnohých významných úspechoch, nových informáciách a detailoch novej analýzy trendu dlhodobého indexu ľudského rozvoja (HDI), týkajúcich sa najchudobnejších krajín, sa hovorí práve v Správe o ľudskom rozvoji, ktorá dnes vychádza.

Úroveň pokroku sa však výrazne líši od krajiny ku krajine, niektoré krajiny strácali svoju pozíciu od roku 1970, píše Správa o ľudskom rozvoji. Zavedením troch nových indikátorov dokumentuje 20.vydanie správy na širokej palete rozvojových ukazovateľov priepastné nerovnosti medzi krajinami a v rámci nich, hlboké rozdiely medzi ženami a mužmi ako aj rozmach extrémnej, viacrozmernej chudoby v južnej Ázii a subsaharskej Afrike.

Správy o ľudskom rozvoji, ktoré od roku 1990 každoročne vydáva Rozvojový program OSN (UNDP), sú od UNDP redakčne nezávislé.

Správa 2010 - Skutočné bohatstvo krajín: Cesta k ľudskému rozvoju - ktorú dnes zverejnili generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, riaditeľka UNDP Helen Clark a nositeľ Nobelovej ceny Amartya Sen, ktorý spolu so zakladateľom série správ o ľudskom rozvoji a dnes už zosnulým ekonómom Mahbub ul Haq-om pomáhal navrhnúť index HDI pre prvú Správu o ľudskom rozvoji vydanú v roku 1990. Správa o ľudskom rozvoji a index HDI spochybnili čisto ekonomické meranie úspechu na národnej úrovni a pomohli založiť konceptuálny základ Miléniových rozvojových cieľov OSN, apelujúc na porovnateľné globálne monitorovanie pokroku v oblasti zdravia, vzdelania a všeobecných životných štandardov.

"Správy o ľudskom rozvoji zmenili spôsob, akým sa pozeráme na svet", povedal dnes Pan Ki-mun. "Naučili sme sa, že hoci je ekonomický rast veľmi dôležitý, to, na čom skutočne nakoniec záleží, je použitie národného príjmu na to, aby mali všetci ľudia šancu na dlhší, zdravší a produktívnejší život."

Prvá Správa o ľudskom rozvoji zaviedla priekopnícky index HDI a urobila analýzu rozvojových indikátorov za predchádzajúcu dekádu, pričom došla k záveru, že "medzi ekonomickým rastom a ľudským pokrokom neexistuje automatická väzba". Dôkladné preskúmanie dlhodobých trendov, ktoré v Správe 2010 nájdeme, sa v prípade väčšiny krajín pozerá na indikátor HDI spätne od roku 1970; výsledky ukazujú, že neexistuje zhodná korelácia medzi národnou ekonomickou výkonnosťou a pokrokom v HDI oblastiach zdravia a vzdelania nemeraných na základe príjmu.

Helen Clark povedala: "Správa ukazuje, že dnešní ľudia sú zdravší, bohatší a vzdelanejší ako predtým. Hoci nie všetky trendy sú pozitívne, stále ostáva dosť toho, čo môžu krajiny urobiť pre to, aby zlepšili životy ľudí, hoci aj v nepriaznivých podmienkach. To si vyžaduje odvážne vedenie na miestnej úrovni ako aj kontinuálny záväzok medzinárodného spoločenstva".

Celkovo je možné povedať, ako aj objasňuje v Správe publikovaná analýza všetkých krajín, pre ktoré boli dostupné kompletné údaje za posledných 40 rokov, že priemerná dĺžka života stúpla z 59 rokov v roku 1970 na 70 v roku 2010, zápis do školy u detí vo veku základnej a stredoškolskej dochádzky z 55% na 70% a HDP na obyvateľa sa zdvojnásobilo na úroveň viac ako 10 000 USD. Na tomto pokroku sa v rôznej miere podieľajú ľudia zo všetkých regiónov. Napríklad priemerná dĺžka života stúpla medzi rokmi 1970 a 2010 v arabských štátoch o 18 rokov v porovnaní s ôsmimi rokmi v prípade subsaharskej Afriky. 135 krajín, ktoré sú v štúdii zastúpené, tvorí 92% celosvetovej populácie.

"Na základe nových údajov a analýzy naše výsledky potvrdzujú dve najdôležitejšie tvrdenia publikované už od začiatku vydávania Správy o ľudskom rozvoji: ľudský rozvoj sa líši od ekonomického rastu, pričom podstatný posun je možné dosiahnuť aj bez rýchleho rastu", povedal Jeni Klugman, vedúci autor štúdie. "Taktiež sme získali nový pohľad na krajiny, ktoré dosiahli najlepší pokrok ako aj na navzájom sa líšiace jednotlivé schémy pokroku".

"10 top skokanov", ktorých Správa 2010 vyzdvihuje, 10 krajín zo 135, ktoré sa najviac zlepšili v zmysle indikátora HDI za posledných 40 rokov, vedie Omán, ktorý niekoľkoročné zisky z energie investoval do vzdelania a verejného zdravotníctva. Ďalšími "top skokanmi" sú Čína, Nepál, Indonézia, Saudská Arábia, Laos, Tunisko, Južná Kórea, Alžírsko a Maroko.

Je pozoruhodné, že Čína bola jedinou krajinou, ktorá sa do zoznamu "top 10" dostala výlučne vďaka výkonnosti na základe príjmu; hlavnými hnacími faktormi pokroku v zmysle indexu HDI je oblasť zdravia a vzdelania.

Medzi ďalšími 10 lídrami s dosiahnutým pokrokom v HDI za posledných 40 rokov sa nachádza aj niekoľko nízkopríjmových krajín, ktoré síce dosahujú vysoký index HDI, avšak "nezapadujú do typickej schémy úspešných príbehov", píše sa v Správe, ako napríklad Etiópia (#11), Kambodža (#15) a Benin (#18) - ktoré urobili obrovský krok vpred vo vzdelaní a verejnom zdravotníctve.

V rámci schémy celkového globálneho pokroku je pozoruhodná odchýlka medzi krajinami: za posledných 40 rokov najmenej výkonných 25% zažilo menej ako 20%-né zlepšenie vo výkone na základe indexu HDI, zatiaľ čo top výkonnostná skupina dosiahla priemerne 54%. Štvrtina krajín hodnotená ako skupina a nachádzajúca sa v spodnej časti rebríčku HDI v roku 1970 sa dokonca zlepšila rýchlejšie ako krajiny, ktoré sa nachádzali na vrchole zoznamu, s priemerným ziskom 61%. Rôznorodé národné cesty jednotlivých krajín k rozvoju zdokumentované v Správe dokazujú, že neexistuje len jeden vzorec pre trvalo udržateľný pokrok, podčiarkuje autor.

Regiónom s najrýchlejším pokrokom HDI od roku 1970 je východná Ázia pod vedením Číny a Indonézie. Významný pokrok zaznamenali aj arabské krajiny, pričom 8 z nich sa nachádza medzi 20 svetovými lídrami v zmysle pokroku na základe HDI za posledných 40 rokov. Mnohé krajiny zo subsaharskej Afriky a bývalého Sovietskeho zväzu zaostávajú, najmä kvôli problémom s AIDS, konfliktom, ekonomickým zmenám a ďalším faktorom. Priemerná dĺžka života za posledných 40 rokov klesla v troch krajinách bývalého Sovietskeho zväzu - Bielorusku, Ukrajine a Ruskej federácii a v šiestich v subsaharskej Afrike - Demokratickej republike Kongo, Lesote, Južnej Afrike, Svazijsku, Zambii a Zimbabwe.

Dominantným trendom v priemernej dĺžke života je celosvetová konvergencia, pričom priemerná dĺžka života v mnohých chudobných krajinách sa výrazne približuje k rozvinutým krajinám. Z hľadiska príjmu sa však priepasť medzi krajinami zväčšuje, čo znamená, že mnohé bohaté krajiny sa stávajú ešte bohatšími, zatiaľ čo trvalo udržateľný rast sa mnohým chudobným krajinám zatiaľ vyhýba.

"Pozorujeme tu veľké pokroky, avšak zmeny za niekoľko posledných desaťročí nemožno charakterizovať len ako pozitívne, hovorí autor. "Niektoré krajiny narazili na vážne prekážky, najmä v oblasti zdravia, pričom v niektorých prípadoch za niekoľko rokov vymazali úspechy zhromažďované niekoľko po sebe idúcich desaťročí. Ekonomický rast bol extrémne nerovnaký, a to v krajinách s rýchlym rastom aj v skupinách, ktoré ťažili z národného pokroku jednotlivých krajín. A hoci sa priepasť v ľudskom rozvoji na celom svete zužuje, stále zostáva obrovská".

HDI 2010 plus nové indikátory pre nerovnosť, rodovú problematiku a chudobu

Tohtoročná Správa 2010 zavádza novú klasifikáciu HDI s modifikáciou niekoľkých kľúčových indikátorov. 10 "naj" krajinami z hľadiska indexu HDI sú Nórsko, Austrália, Nový Zéland, Spojené štáty americké, Írsko, Lichtenštajnsko, Holandsko, Kanada, Švédsko a Nemecko. V spodnej časti klasifikácie 169 krajín v zmysle indexu HDI 2010 figurujú krajiny v tomto poradí: Mali, Burkina Faso, Libéria, Čad, Guinea-Bissau, Mozambik, Burundi, Niger, Demokratická republika Kongo a Zimbabwe.

Zmeny v klasifikácii krajín v zmysle HDI bude teraz správa zverejňovať v päťročnej komparatívnej lehote namiesto jednoročnej, aby bolo možné lepšie zachytiť dlhodobé trendy v rozvoji. Z dôvodu metodologických úprav vzorca nie je klasifikácia krajín za rok 2010 priamo porovnateľná s klasifikáciami z predošlých správ.

Správa o ľudskom rozvoji 2010 pokračuje v HDI tradícii merania inovácií zavedením nových indikátorov, ktoré sa zameriavajú na dôležité rozvojové faktory, ktoré nie sú priamo zohľadnené v indexe HDI:

• Index ľudského rozvoja upravený o nerovnosť (HDI)

Tohtoročná Správa po prvýkrát skúma údaje HDI cez prizmu nerovnosti, pričom upravuje pokrok HDI tak, aby zohľadňoval rozdiely v príjme, zdraví a vzdelaní. "HDI samé o sebe ako súčasť priemerných hodnôt krajín skrýva v rámci krajín rozdiely, takže tieto úprav o nerovnosť poskytujú hodnovernejší obraz o blahobyte ľudí", povedal Jeni Klugman.

• I ndex rodovej nerovnosti (GII)

Správa 2010 zavádza nový spôsob merania rodovej nerovnosti vrátane miery úmrtia matiek a zastúpenia žien v parlamentoch. "Index rodovej nerovnosti je navrhnutý pre meranie negatívneho dopadu ľudského rozvoja na hlboké sociálne a ekonomické nerovnosti medzi mužmi a ženami", povedal Klugman. Index GII vypočítava stratu národného HDI na základe rodovej nerovnosti pre všetky krajiny od Holandska (krajina s najpriaznivejším GII) až po Jemen (krajina s najmenej priaznivým indexom GII).

• Index viac rozmernej chudoby (MPI)

Správa predstavuje nové viacrozmerné meranie chudoby, ktoré dopĺňa hodnotenie chudoby na základe príjmu pomocou zohľadnenia viacerých faktorov na úrovni domácnosti, od základných životných štandardov až po prístup k vzdelávaniu, čistej vode a zdravotnej starostlivosti. Viac ako 1,7 miliardy ľudí - teda plná jedna tretina populácie 104 krajín zaradených do indexu MPI - žije podľa odhadov vo viacrozmernej chudobe, čo je viac ako odhadovaná 1,3 miliarda ľudí, ktorá žije z 1,25 USD alebo menej denne.

Správa 2010 apeluje na ďalší výskum a lepšie údaje s cieľom vysporiadať sa s problémami v ďalších kritických aspektoch ľudského rozvoja, vrátane posilňovania postavenia žien v politike a environmentálnej trvalej udržateľnosti.

Na povzbudenie neustálych inovácií Úrad pre Správu o ľudskom rozvoji pri príležitosti jej 20.vydania na svojej webstránke ( hdr.undp.org) nové zdroje informácií, prepracované štatistické profily všetkých členských krajín OSN a interaktívne nástroje ako napríklad možnosť pre návštevníkov vytvoriť si svoj vlastný index.

Amartya Sen vo svojom úvode k novej Správe napísal: "Dvadsať rokov po vydaní prvej Správy o ľudskom rozvoji je stále čo oslavovať na tom, čo sme dosiahli. Aj naďalej však musíme sledovať spôsoby a prostriedky zlepšovania hodnotenia starého nepriaznivého vývoja a rozpoznávať a reagovať na nové hrozby, ktoré ohrozujú ľudský blahobyt a slobodu.

***

Panelová diskusia k Správe sa bude vo Viedni konať 25.novembra o 18:00 hod v priestoroch rakúskej Asociácie pre OSN a zahraničnú politiku Reitschulgasse 2/2, 1010 Viedeň. Samostatná pozvánka k tomuto podujatiu bude vydaná v krátkej dobe. Viac informácií k 20.výročiu vydania prvej Správy o ľudskom rozvoji a kompletný súbor materiálov pre tlač nájdete na webstránke: hdr.undp.org

O tejto správe: Od jej prvého vydania v roku 1990 poskytovala Správa o ľudskom rozvoji každoročne aktuálny pohľad na niektoré z najpálčivejších problémov, ktorým ľudstvo čelí. Správa o ľudskom rozvoji je nezávislou výročnou publikáciou Rozvojového programu OSN. Vedúcim autorom Správy 2010 je Jeni Klugman, pričom Správa je prekladaná do viac ako desiatky jazykov a každoročne je predstavená vo viac ako 100 krajinách. Správa vyjde v angličtine vo vydavateľstve Palgrave Macmillan. Úplné texty Správy 2010 a všetky predchádzajúce správy od roku 1990 sú bezplatne dostupné na stiahnutie vo všetkých jazykoch OSN na stránke Správy: hdr.undp.org

O UNDP: UNDP je globálnou rozvojovou sieťou OSN, ktorá bojuje za zmeny a sprístupnenie znalostí, skúsenosti a zdrojov jednotlivým krajinám, aby si tak ľudia mohli vytvoriť lepší život. Pôsobí v 166 krajinách, pričom spolupracuje na riešeniach národných a globálnych rozvojových problémov. Pre viac informácií navštívte webstránku: www.undp.org

* *** *

Viac informácií:

Sonja Wintersberger
zástupkyňa riaditeľa
Informačné centrum OSN Viedeň (UNIS)
Telefón: (+43-1) 26060-3430
Mobil: (+43-699) 1459-3430
E-mail: sonja.wintersberger@unvienna.org