Neoficiálny dokument - len pre informáciu.
UNIS/INF/430rev
3.november 2011
Index ľudského rozvoja (HDI) pokrýva rekordných 187 krajín a teritórií; Nórsko je na vrchole rebríčka, Konžská demokratická republika na konci
Nerovnosti znižujú hodnotenie podľa HDI pre USA, Južnú Kóreu a ďalšie krajiny
KODAŇ, 2.november (Informačný servis OSN) - Nórsko, Austrália a Holandsko sa podľa Indexu ľudského rozvoja (HDI) 2011 celosvetovo nachádzajú na vedúcich priečkach, zatiaľ čo Konžská demokratická republika, Niger a Burundi na spodných, uvádza sa v aktuálnom hodnotení Správy o ľudskom rozvoji, ktorá bilancuje pokrok dosiahnutý v oblasti zdravia, vzdelania a príjmov a ktorú dnes zverejnil Rozvojový program OSN (UNDP).
Spojené štáty, Nový Zéland, Kanada, Írsko, Lichtenštajnsko, Nemecko a Švédsko dopĺňajú skupinu najlepších 10 krajín klasifikácie podľa HDI 2011, ak však index upravíme o vnútorné nerovnosti v oblasti zdravia, vzdelania a príjmu, niektoré z najbohatších krajín vypadnú zo skupiny najlepších 20 krajín: Spojené štáty spadnú zo 4.miesta na 23., Južná Kórea z 15.-ho miesta na 32. a Izrael zo 17.-ho na 25.
Spojené štáty americké a Izrael sa presúvajú na nižšie miesto v rebríčku HDI upravenom o nerovnosti (IHDI) najmä z dôvodu rozdielov v príjmoch, hoci zdravotná starostlivosť je taktiež faktorom zmeny pozície USA v rebríčku; veľké rozdiely v úrovni vzdelania medzi generáciami odvádzajú pozornosť od výkonnosti Južnej Kórei z hľadiska IHDI.
Ďalšie úspešné krajiny na najvyššej úrovni stúpajú v rebríčku IHDI z dôvodu väčšej relatívnej internej rovnosti v oblasti zdravia, vzdelania a príjmu: Švédsko skočilo z 10.miesta na 5., Dánsko sa vyšplhalo zo 16.-ho na 12. a Slovinsko stúplo z 21. miesta na 14.
IHDI a dva ďalšie zložené indexy - Viacrozmerný index chudoby a Index rodovej nerovnosti - boli navrhnuté na doplnenie indexu HDI, ktorý je založený na národných priemeroch v oblasti vzdelania, priemernej dĺžky života a príjmu na hlavu. Index HDI 2011 pokrýva rekordných 187 krajín a teritórií (169 krajín v roku 2010), ktoré z časti odrážajú lepšiu dostupnosť údajov v prípade mnohých malých ostrovných štátov Karibiku a Tichomoria. Klasifikácia krajín za rok 2011 preto nie je kompatibilná s údajmi zo Správy 2010, poznamenáva autor.
"Index ľudského rozvoja upravený o nerovnosti nám pomáha lepšie posúdiť úroveň rozvoja vo všetkých segmentoch spoločnosti namiesto posudzovania len virtuálnej "priemernej" osoby", hovorí Milorad Kovacevic, hlavný štatistik Správy pre ľudský rozvoj. "Rozdelenie zdravia a vzdelania považujeme v tejto rovnici za rovnako dôležité ako príjem, pričom údaje odhaľujú v mnohých krajinách veľké nerovnosti".
Správa 2011 - Trvalá udržateľnosť a spravodlivosť: Lepšia budúcnosť pre všetkých - poukazuje na to, že rozdelenie príjmov sa zhoršilo v mnohých častiach sveta, pričom Latinská Amerika z hľadiska príjmu zostáva naďalej na pozícii regiónu s najväčšími nerovnosťami, a to aj napriek tomu, že niektoré krajiny ako napríklad Brazília a Čile v rámci krajiny svoje rozdiely v príjmoch zužujú. V Správe sa ďalej hovorí, že z hľadiska celkového indexu IHDI vrátane priemernej dĺžky života a školského vzdelania je Latinská Amerika spravodlivejšia ako subsaharská Afrika či Južná Ázia.
Na to, aby sme mohli posúdiť rozdelenie príjmov ako aj kolísavú úroveň priemernej dĺžky života a vzdelania v rámci obyvateľstva krajín, používa IHDI metodológiu vyvinutú renomovaným britským ekonómom sirom Anthony Barnes Atkinsonom. "Na meranie nerovností v oblasti zdravia, vzdelania a príjmu používame Atkinsonov prístup, pretože na rozdiel od známejšieho koeficientu Gini oveľa lepšie zachytáva zmeny na spodných priečkach rebríčka", povedal Kovacevic.
Priemer úrovní HDI od roku 1970 výrazne stúpol - o 41% v celosvetovom meradle a o 61% v rámci aktuálnej skupiny krajín s nízkym indexom HDI - pričom odráža celkový veľký pokrok v oblasti zdravia, vzdelania a príjmu. Index HDI 2011 mapuje pokrok za posledných päť rokov, z čoho vyplývajú nasledovné národné trendy: na čele s Kubou (+ 10 miest na 51.miesto), Venezuelou a Tanzániou (každá + 7 miest na 73. a na 152.miesto) 72 krajín postúpilo v období 2006 - 2011, zatiaľ čo ďalších 72 krajín v hodnotení kleslo ako napríklad Kuvajt (- 8 miest na 63.) a Fínsko (- 7 miest na 22.miesto).
Všetkých 10 krajín, ktoré sa podľa indexu HDI 2011 umiestnili na posledných priečkach, sa nachádza v subsaharskej Afrike: Guinea, Stredoafrická republika, Sierra Leone, Burkina Faso, Libéria, Čad, Mozambik, Burundi, Niger a Konžská demokratická republika.
Napriek nedávnemu pokroku tieto krajiny s nízkym indexom HDI stále trpia z dôvodu neadekvátnych príjmov, obmedzených príležitostí na vzdelávanie a priemernej dĺžky života, ktoré sú veľmi nízko pod celosvetovými priemermi - z veľkej časti kvôli úmrtiam na liečiteľné choroby, ktorým možno predchádzať ako napríklad malária a AIDS. V mnohých krajinách sú tieto problémy spojené s deštruktívnym dedičstvom ozbrojeného konfliktu. V krajine s najnižším hodnotením podľa indexu HDI 2011, Konžskej demokratickej republike, za posledné roky kvôli vojne a chorobám spôsobeným konfliktami zomrelo viac ako 3 milióny ľudí, čo bolo aj dôvodom na najväčšiu operáciu s účasťou mierových jednotiek v histórii OSN.
Index rodovej nerovnosti
Index rodovej nerovnosti (GII) ukazuje, že podľa tohto ukazovateľa zohľadňujúceho reproduktívne zdravie, dĺžku školskej dochádzky, zastúpenie v parlamente a zapojenie do trhu práce, je Švédsko na čele celosvetového rebríčka v rodovej rovnosti. Za ním nasleduje Holandsko, Dánsko, Švajčiarsko, Fínsko, Nórsko, Nemecko, Singapur, Island a Francúzsko.
Jemen je v tomto hodnotení zo 146 krajín na poslednom mieste, za ním nasleduje Čad, Niger, Mali, Konžská demokratická republika, Afganistan, Papua Nová Guinea, Stredoafrická republika a Sierra Leone. V Jemene má stredoškolské vzdelanie len 7,6% žien v porovnaní s 24,4% mužov; ženy majú v zákonodarnom zbore len 0,7% zastúpenie; a len 20% žien v produktívnom veku je v porovnaní so 74% mužov platenou pracovnou silou.
"Najväčší pokles z hľadiska Indexu v subsaharskej Afrike vyplýva z rodových rozdielov vo vzdelávaní a z vysokej miery úmrtnosti matiek a pôrodnosti u mladistvých", píšu autori Správy. "V Južnej Ázii zaostávajú ženy za mužmi v každom rozmere GII, najmä v oblasti vzdelania, zastúpenia v národnom parlamente a účasti na pracovnom trhu. Ženy v arabských štátoch sú postihnuté nerovnakou účasťou na trhu práce (približne polovica z celosvetového priemeru) a nízkym dosiahnutým vzdelaním.
Viacrozmerný index chudoby
Viacrozmerný index chudoby (MPI) sa zaoberá faktormi na úrovni rodiny - ako sú napríklad prístup k čistej vode, palivo na prípravu stravy, zdravotné služby ako aj základné veci v domácnostiach a štandardy pri stavbe domov, ktoré spolu vytvárajú plastickejší obraz o chudobe ako len samotné meranie príjmu.
V dekáde končiacej rokom 2010 žilo podľa výpočtov indexu MPI v tzv. "viacrozmernej" chudobe približne 1,7 miliardy ľudí v 109 krajinách, čo je takmer jedna tretina celkovej 5,5 miliardovej populácie týchto krajín. To porovnané s 1,3 miliardou ľudí, ktorá podľa predpokladov žije z alebo menej ako 1,25USD denne, čo je mierka, ktorú používajú Miléniové rozvojové ciele OSN, ktoré sa zameriavajú na vykorenenie "extrémnej" chudoby do roku 2015.
Niger má najvyšší podiel viacrozmerne chudobných, okolo 92% obyvateľstva, za ktorým nasledujú Etiópia a Mali s 89% a 87%. Všetkých 10 najchudobnejších krajín podľa indexu MPI sa nachádza v subsaharskej Afrike. Avšak najväčšia skupina viacrozmerne chudobných je v Južnej Ázii: India, Pakistan a Bangladéš dosiahli podľa indexu MPI absolútne vysoké čísla chudobných.
Index MPI poskytuje náhľad do ekologických problémov najchudobnejších domácností vrátane znečistenia vzduchu v interiéri a chorôb spôsobených kontaminovanými dodávkami vody. V Správe sa ďalej uvádza, že v Južnej Ázii a subsaharskej Afrike si viac ako 90% viacrozmerne chudobných nemôže dovoliť čistý varný plyn, len drevo, zatiaľ čo 85% chýbajú základné hygienické služby.
O Indexe ľudského rozvoja (HDI): Od vydania prvej Správy o ľudskom rozvoji v roku 1990 bol index HDI publikovaný každoročne ako alternatívne meradlo národného rozvoja spochybňujúc tak čisto ekonomické hodnotenie pokroku ako napríklad prostredníctvom hrubého domáceho produktu. Klasifikácia krajín podľa indexu HDI je každoročne prepočítavaná na základe najaktuálnejších medzinárodne porovnateľných údajov v oblasti zdravia, vzdelania a príjmu. Index HDI upravený o nerovnosti (IHDI) bol zavedený spolu s Indexom rodovej nerovnosti (GII) a Indexom viacrozmernej chudoby (MPI) v minuloročnej Správe o ľudskom rozvoji s cieľom doplniť pôvodný index HDI, ktorý ako zložený ukazovateľ národných priemerov neodráža vnútorné nerovnosti. Z dôvodu obmedzených údajov tieto zložené indexy nemerajú ďalšie faktory považované za rovnako dôležité prvky ľudského rozvoja akými sú napríklad miera zapojenia občianskej spoločnosti, ekologická udržateľnosť alebo kvalita vzdelania a zdravotný štandard.
***
O Indexe ľudského rozvoja (HDI): Od vydania prvej Správy o ľudskom rozvoji v roku 1990 bol index HDI publikovaný každoročne ako alternatívne meradlo národného rozvoja spochybňujúc tak čisto ekonomické hodnotenie pokroku ako napríklad prostredníctvom hrubého domáceho produktu. Klasifikácia krajín podľa indexu HDI je každoročne prepočítavaná na základe najaktuálnejších medzinárodne porovnateľných údajov v oblasti zdravia, vzdelania a príjmu. Index HDI upravený o nerovnosti (IHDI) bol zavedený spolu s Indexom rodovej nerovnosti (GII) a Indexom viacrozmernej chudoby (MPI) v minuloročnej Správe o ľudskom rozvoji s cieľom doplniť pôvodný index HDI, ktorý ako zložený ukazovateľ národných priemerov neodráža vnútorné nerovnosti. Z dôvodu obmedzených údajov tieto zložené indexy nemerajú ďalšie faktory považované za rovnako dôležité prvky ľudského rozvoja ako napríklad miera zapojenia občianskej spoločnosti, ekologickej udržateľnosti alebo kvality vzdelania a zdravotných štandardov
O Správe: Výročná Správa o ľudskom rozvoji je vydavateľsky nezávislou publikáciou Rozvojového programu OSN. Správu o ľudskom rozvoji 2011 ako aj doplnkové referenčné materiály o indexoch a dopadoch na konkrétne regióny si bezplatne si môžete stiahnuť v desiatich jazykoch na webstránke: http://hdr.undp.org
O Rozvojovom programe OSN: UNDP spolupracuje na všetkých úrovniach spoločnosti s cieľom pomáhať budovať krajiny, ktoré dokážu odolať kríze a pokračovať v tom druhu rozvoja, ktorý zlepšuje kvalitu života každého človeka. Na území 177 krajín a teritórií ponúkame globálnu perspektívu a lokálny pohľad, aby sme pomáhali zlepšovať životy a budovať odolné národy. Viac informácií nájdete na webstránke: www.undp.org
* *** *
Pre viac informácií kontaktujte:
William
Orme
Telefón: (+1-212) 906 6763
Mobile: (+1-917) 607 1026
E-mail: william.orme[at]undp.org
Carolina
Azevedo
Telefón: (+1-212) 906 6127
Mobile: (+1-917) 213 0617
E-mail: carolina.azevedo[at]undp.org
Botagoz
Abdreyeva
Telefón: (+1-212) 906 3690
E-mail: botagoz.abdreyeva[at]undp.org
