Neoficiálny dokument - len pre informáciu.
UNIS/OUS/081
25. máj 2011
Sedem karpatských krajín sa stretáva za účelom ďalšej spolupráce pri zabezpečovaní ochrany a trvalo udržateľného rozvoja Karpát
Tretie stretnutie Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (COP3)
25. - 27. máj 2011, Bratislava, Slovenská republika
VIEDEŇ/BRATISLAVA, 25. máj (Informačná služba OSN) - Ministri životného prostredia a vysokí vládni predstavitelia Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenskej republiky a Ukrajiny sa v dňoch 25. - 27. mája stretnú v Bratislave na Treťom stretnutí Konferencie zmluvných strán (COP3) Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. Ako hlavný rozhodovací orgán dohovoru prijme Konferencia zmluvných strán (COP) rozhodnutia týkajúce sa strategického zamerania politiky Karpatského dohovoru na nasledujúce 3 roky.
Odovzdanie predsedníctva Slovenskej republike
Hostiteľom COP3 je vláda Slovenskej republiky. Počas stretnutia dôjde k odovzdaniu rumunského predsedníctva Karpatského dohovoru Slovenskej republike, ktorá bude dohovoru predsedať do roku 2014. Zhromaždenie najvyšších predstaviteľov sa začne vo štvrtok 26. mája o 19.00 hod na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, pred miestom konania konferencie - hotelom Radisson Blu Carlton Hotel, a to slávnostným otvorením určeným pre verejnosť.
Hlavné témy týkajúce sa lesov a turizmu
Prijatie dvoch nových protokolov ku Karpatskému dohovoru - Protokolu o trvalo udržateľnom lesnom manažmente a Protokolu o trvalo udržateľnom turizme - bude hlavnou udalosťou COP. Oba tematické okruhy majú zásadný význam pre budúci rozvoj regiónu.
Viac ako polovica Karpát je pokrytá lesmi, pričom prirodzené a poloprirodzené lesy zaberajú plochu takmer 100 000 km². Predstavujú životne dôležitú spojnicu medzi lesmi severnej Európy a lesmi západnej a juhozápadnej Európy. V Karpatoch sa zároveň nachádza najviac zachovaných panenských lesov v Európe (mimo Ruska), spolu pokrývajúcich plochu 3 000 km².
V karpatských krajinách je turizmus jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví hospodárstva. So svojimi rôznorodými prírodnými zdrojmi a dlhodobo zachovávanými tradíciami predstavujú Karpaty ideálne miesto pre rozvoj turizmu. Len za posledných 10 rokov vzrástol počet hotelov takmer o 60 %.
Prijatím protokolov sa členské štáty zaviažu k spolupráci a k realizácii činností zameraných na aktívnu podporu trvalo udržateľného manažmentu karpatských lesov a maximalizáciu prospechu z trvalo udržateľného turizmu pre ekosystémy, ako aj hospodársky a sociálny rozvoj v Karpatoch.
Zapojenie odborníkov a mimovládnych organizácií
Mnohí odborníci a mimovládne organizácie, aktívne v karpatskom regióne, zdôraznia rozličné aspekty trvalo udržateľného rozvoja v rámci Karpát: kultúrne dedičstvo, vzdelávanie o trvalo udržateľnom rozvoji, dostupnosť a konektivita biotopov, ako aj rozvoj integrovanej výskumnej stratégie pre Karpaty. Účastníci budú mať zároveň príležitosť oboznámiť sa s možnosťami financovania rozvoja karpatskej oblasti prostredníctvom Európskej únie.
Prezentácia nových projektov v regióne
Počas COP3 bude odprezentovaných niekoľko nových projektov s osobitným významom pre celú karpatskú oblasť:
Tlačová konferencia v piatok napoludnie
Po oficiálnom ukončení COP3 v piatok 27. mája odprezentujú predstavitelia členských štátov Karpatského dohovoru prijaté rozhodnutia a nové protokoly médiám.
COP3 je možné nájsť na: www.carpathianconvention.org
***
O Karpatoch:
Karpaty sú najrozsiahlejšie, najdlhšie a najviac spletité a rozdrobené horské pásmo v Európe, ktoré zasahuje sedem krajín v strednej a východnej Európe: Českú republiku, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovenskú republiku, Srbsko a Ukrajinu. Región je centrom značnej biologickej diverzity ako aj jedinečného a vynikajúco zachovaného kultúrneho dedičstva. Najväčšie populácie v Európskej únii medveďa hnedého, vlka, rysa, zubra európskeho a orla kráľovského (všeobecne ohrozených druhov) sa nachádzajú práve v Karpatoch. Tie sú taktiež domovom takmer 4000 rastlinných druhov ako napríklad jednej tretiny druhov, ktoré nemožno nájsť nikde inde na svete, len v Európe.
O Karpatskom dohovore:
Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor) bol prijatý a podpísaný siedmimi stredoeurópskymi a východoeurópskymi krajinami (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovenská republika, Srbsko a Ukrajina) v máji 2003 v Kyjeve na Ukrajine. Je jediným viacúrovňovým riadiacim mechanizmom pokrývajúcim celú karpatskú oblasť a druhým sub-regionálnym režimom založeným na zmluve na ochranu horského regiónu na celom svete. Dočasný sekretariát Karpatského dohovoru (ISCC) je od roku 2004 spravovaný Programom OSN pre životné prostredie so sídlom vo Viedni, ktorého hostiteľom je Rakúsko.
COP je hlavným rozhodovacím orgánom Dohovoru pozostávajúcim zo zmluvných štátov Dohovoru. COP je okrem iného zodpovedný za prijatie protokolov a dodatkov k Dohovoru ako aj za zriaďovanie pomocných orgánov Dohovoru. Rozhoduje o programe a finančnom rozpočte Dohovoru, hodnotí a podporuje implementáciu Dohovoru a jeho protokolov. Riadne stretnutia COP sa konajú každé tri roky.
* *** *
Pre viac informácií kontaktujte:
Veronika
Hopfgartner
UNEP Dočasný sekretariát Karpatského dohovoru
Telefón: (+43-1) 26060-5620
Mobil : (+43-699) 1459-7251
E-mail: veronika.hopfgartner[at]unvienna.org
alebo
Miroslav
Beriac
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Telefón: (+421-905) 887-451
E-mail: miroslav.beriac[at]enviro.gov.sk
