Len ak sa svet spojí, bude schopný čeliť pandémii COVID-19 a jej zdrvujúcim dôsledkom. Na mimoriadnej videokonferencii koncom marca urobili lídri G20 kroky správnym smerom. Stále sme však ďaleko od koordinovanej a jasne sformulovanej globálnej reakcie, ktorá by zodpovedala bezprecedentnému rozsahu dnešnej pandémie.
Ďaleko od vyrovnania krivky a zvládania situácie, práve naopak. Zaostávame. Na začiatku vírus potreboval 67 dní na nakazenie 100 000 ľudí, neskôr sa už 100 000 ľudí a viac nakazilo denne. Bez spoločnej sústredenej akcie a odvahy bude počet nových prípadov takmer určite stúpať na milióny, čím sa fungovanie zdravotníckych systémov dostane na hranicu únosnosti, ekonomiky do prudkého poklesu a ľudia do zúfalstva, pričom chudobných sa to dotkne najviac.
Musíme sa pripraviť na najhoršie a urobiť všetko preto, aby sme sa mu vyhli. Zostavil som výzvu k akcii v troch bodoch, založenú na vedeckých faktoch, solidarite a rozumných politikách.
Po prvé, potlačiť prenos koronavírusu.
To si vyžaduje intenzívne a včasné testovanie, spätnú analýzu kontaktov, doplnené o karanténu, liečbu a opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom v prvej línii zostať v bezpečí. A samozrejme opatrenia obmedzujúce pohyb a vzájomný kontakt. Takéto, možno nepohodlné, kroky, je potrebné udržať, až kým nebudú vyvinuté vakcína a liečba.
Je kľúčové, aby takúto rozsiahlu spoluprácu koordinovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá rovnako patrí do systému OSN. Krajiny konajúce na vlastnú päsť nemusia krízu úplne zvládnuť.
Po druhé, odvrátiť zničujúci sociálny a ekonomický rozmer krízy.
Vírus sa šíri nekontrolovane a pravdepodobne sa rýchlo presunie na globálny juh, kde zdravotnícke systémy majú svoje limity, ľudia sú zraniteľnejší a milióny žijú v husto obývaných slumoch či preplnených osadách pre utečencov a vnútorne presídlené osoby. V takýchto podmienkach môže vírus zdecimovať rozvojový svet a potom sa znova objaviť tam, kde už bol raz potlačený. V dnešnom navzájom prepojenom svete sme len takí silní, aké silné sú naše najslabšie systémy zdravotnej starostlivosti.
Vírus musíme celkom jasne poraziť na úrovni celého ľudstva, s dôrazom na ľudí, najmä na tých, ktorých najviac zasiahnu dôsledky: ženy, starších ľudí, mladých, pracovníkov s nízkymi mzdami, malé a stredné podniky, neformálny sektor a zraniteľné skupiny.
OSN práve publikovala správy dokumentujúce ako sa vírusová nákaza stala ekonomickou a sformulovala finančné podmienky potrebné na riešenie otrasov. Medzinárodný menový fond vyhlásil, že sme vstúpili do recesie rovnako zlej či horšej ako v roku 2009.
Potrebujeme komplexnú multilaterálnu odpoveď na úrovni dvojciferného percenta globálneho hrubého domáceho produktu.
Vyspelé krajiny situáciu zvládnu samé a niektoré to už dnes dokazujú. Musíme masívne zvýšiť zdroje dostupné rozvojovému svetu tým, že rozšírime kapacitu MMF, najmä prostredníctvom vydania osobitných čerpacích práv, ako aj ďalších medzinárodných finančných inštitúcií tak, aby mohli rýchlo vliať prostriedky do krajín, ktoré ich potrebujú. Viem, že je to ťažké teraz, keď domáce výdavky samotných krajín stúpajú do rekordných výšok. No bude to zbytočné, ak nedokážeme vírus kontrolovať.
Koordinované výmeny medzi centrálnymi bankami môžu rovnako priniesť likviditu do nových ekonomík. Zmiernenie dlhov musí byť tiež zaradené medzi priority - vrátane okamžitého vzdania sa úrokov v roku 2020.
Po tretie, vyjsť z krízy ešte úspešnejšie.
Nemôžeme sa vrátiť tam, kde sme boli, keď zasiahol COVID-19, kedy boli mnohé krajiny voči kríze zbytočne zraniteľné. Pandémia nám tým najhorším spôsobom pripomína cenu, ktorú platíme za diery v systémoch zdravotníckej starostlivosti, sociálnej ochrany a verejných služieb.
Vírus umocnil a zhoršil nerovnosť, predovšetkým rodovú, pričom odhalil spôsob, akým bola formálna ekonomika udržiavaná na pozadí neviditeľnej a neplatenej práce, najmä v oblasti starostlivosti. Upozornil na súčasné ľudskoprávne výzvy vrátane stigmy a násilia na ženách.
Teraz je ten správny čas zdvojnásobiť úsilie a vybudovať ešte inkluzívnejšie a udržateľnejšie ekonomiky a krajiny, ktoré budú odolnejšie voči pandémii, klimatickým zmenám a ďalším globálnym výzvam. Obnova musí viesť k inej ekonomike. Naším cestovným plánom naďalej zostáva Agenda 2030 a Ciele udržateľného rozvoja.
Systém OSN je plne zmobilizovaný: podporuje krajiny v ich reakciách na situáciu, dáva dodávateľské reťazce k dispozícii celému svetu a lobuje za celosvetové prímerie.
Ukončenie pandémie na celom svete je nielen morálnym imperatívom, ale aj vecou nášho rozumného vlastného záujmu. V tomto nezvyčajnom okamihu nemôžeme siahnuť po zvyčajných nástrojoch. Mimoriadne obdobie si vyžaduje mimoriadne opatrenia. Čelíme kolosálnemu testu, ktorý si vyžaduje rozhodné, zosúladené a inovatívne kroky od nás všetkých, v záujme všetkých.
----------
António Guterres je generálnym tajomníkom OSN.
Článok bol publikovaný 16.apríla 2020 v denníku SME
