Oznámenie spoločnosti Meta, že upravuje svoje zásady týkajúce sa moderovania obsahu a overovania faktov, by malo znepokojiť každého, komu záleží na slobode prejavu. Hoci tieto kroky majú chrániť slobodu prejavu, pre mnohých ľudí a komunity to znamená, že sú v rozpore s ňou.
Spoločnosť Meta oznámila, že upravuje svoje automatické moderovanie obsahu tak, aby obmedzovala len tzv. vysoko závažné porušenia, ako sú napríklad porušenia súvisiace s terorizmom. Spolu s politikami, ktoré prijali iné spoločnosti vrátane Telegramu a X (býv. Twitter), to pravdepodobne povedie k oveľa väčšiemu objemu urážlivého a nenávistného obsahu na najväčších svetových platformách sociálnych médií. Časť tohto obsahu sa zameria na marginalizované komunity vrátane LGBTIQ+ ľudí, ktorí utekajú a migrujú ako aj rôzne iné menšiny. Týmto spôsobom bude tieto komunity z týchto platforiem vyháňať, znižovať ich viditeľnosť, ďalej ich izolovať a obmedzovať ich slobodu prejavu.
V širšom zmysle tieto zmeny spôsobia škody ďaleko presahujúce konkrétne osoby a skupiny. Sloboda prejavu si vyžaduje nielen to, aby ľudia mohli vyjadrovať svoje názory, ale aj to, aby mohli vyhľadávať a prijímať myšlienky a informácie. Nedostatočne regulované platformy sociálnych médií túto slobodu obmedzujú viacerými spôsobmi. Tým, že umlčiavajú niektorých ľudí a komunity, obmedzujú rozsah informácií dostupných pre každého. A tým, že umožňujú šírenie lží a dezinformácií, otravujú informačné prostredie. Stierajú hranicu medzi faktami a fikciou, rozdeľujú spoločnosti a narúšajú toľko potrebný verejný priestor pre otvorenú diskusiu založenú na faktoch a základnom spoločnom porozumení.
Výrazne zvýšený objem nemoderovaného obsahu a nenávistných prejavov, ktorý bude výsledkom týchto zmien, bude vždy škodlivý. Obzvlášť ničivé dôsledky by však mohol mať počas konfliktov, kríz a volebných kampaní, pričom by sa dotkol stoviek miliónov ľudí bez ohľadu na to, či sú používateľmi týchto platforiem. Práve som sa vrátil zo Sýrie, kde som bol svedkom toho, aké toxické dokážu byť dezinformácie plné pomsty, ktoré vedú k násiliu.
V roku 2018 Facebook sám uznal, že neurobil dosť pre to, aby zabránil využívaniu svojej platformy na podnecovanie rozdelenia a násilia voči Rohingom v Mjanmarsku. Priznal, že môže a mal by sa zlepšiť. Existujú aj ďalšie podobné príklady. Aj volebné kampane na celom svete ukázali, že nedostatočná správa prostredia sociálnych médií založená na právach môže narušiť sociálnu súdržnosť a demokratické rozhodovanie. V posledných niekoľkých rokoch sa vo volebných kampaniach od Brazílie cez Keňu, Moldavsko až po Rumunsko objavili správy o šírení dezinformácií a nenávistného obsahu na platformách sociálnych médií. Za takýchto okolností je nevyhnutné, aby spoločnosti vykonávali náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a aby štáty zabezpečili, že priestor na diskusiu online aj mimo neho zostane slobodný a otvorený pre všetkých.
Moderovanie obsahu nie je jednoduché a môže byť sporné. Môj úrad bije na poplach v prípadoch prehnaného presadzovania práva, napríklad keď štáty používajú hrubé zákony a politiky na umlčanie nesúhlasných hlasov a potláčanie nežiaduceho materiálu vo verejnom priestore. Napríklad, niekoľko organizácií občianskej spoločnosti nedávno zdokumentovalo potláčanie materiálov o právach Palestínčanov na platformách sociálnych médií.
Medzinárodné spoločenstvo už má rámec, ktorý nám v tomto udáva smer: medzinárodné právo v oblasti ľudských práv. Tento dohodnutý súbor noriem a štandardov je zameraný práve na ochranu všetkých slobôd pre každého a zároveň na predchádzanie podnecovania k nenávisti a násiliu. Je univerzálny, dynamický a dokáže sa prispôsobiť novým problémom.
O ľudských právach nemožno polemizovať ani ich nanovo definovať. Slobodu prejavu sme si ťažko vybojovali rokmi protestov proti cenzúre a útlaku. Musíme ju ostražito chrániť. To znamená, že v prípade porušenia zákona musíme priamo riešiť podnecovanie k nenávisti a násiliu a chrániť právo každého na prístup k informáciám, aby ľudia mohli hľadať a prijímať myšlienky z celého spektra rôznych zdrojov. Poučenie z posledných rokov je jasné: platformy, ktoré sú slepé voči násiliu a ignorujú hrozby, ktorým čelí novinárska obec a ľudia, ktorí sa venujú obhajobe ľudských práv, nevyhnutne zlyhajú a oslabia slobodu prejavu.
Účinná správa obsahu musí uprednostňovať transparentnosť, zodpovednosť a poskytovať možnosť napadnúť rozhodnutia o moderovaní obsahu. Musí zohľadňovať kontext, nuansy miestneho jazyka a to, kto kontroluje obsah a jeho distribúciu. Skrátka, mala by zohľadňovať širšie informačné prostredie.
Účinná správa online obsahu môže vzniknúť len na základe otvorenej, nepretržitej a dobre informovanej celospoločenskej diskusie. Môj úrad bude aj naďalej vyzývať na zodpovednosť v digitálnom priestore a pracovať na nej v súlade s právom v oblasti ľudských práv. Ľudské práva nám musia slúžiť ako vodiaci kompas na ochranu verejnej diskusie, budovanie dôvery a ochranu dôstojnosti všetkých.
Tento článok bol publikovaný v denníku SME 30.1.2025.
