Pohľad na budovu Sekretariátu v sídle OSN v New Yorku s vlajkami členských štátov v popredí.
Charta OSN ustanovila šesť hlavných orgánov OSN: Valné zhromaždenie, Bezpečnostnú radu, Hospodársku a sociálnu radu, Poručenskú radu, Medzinárodný súdny dvor a Sekretariát.
Práca Organizácie Spojených národov zasahuje do všetkých kútov sveta. Hoci je OSN známa najmä vďaka udržiavaniu a budovaniu mieru, predchádzaniu konfliktom a humanitárnej pomoci, existuje mnoho ďalších spôsobov ako OSN a jej systém (špecializované agentúry, fondy a programy) ovplyvňujú naše životy a robia svet lepším. OSN sa zaoberá širokou škálou základných otázok, od udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia a podpory utečencov a utečeniek, cez pomoc pri katastrofách, boj proti terorizmu, odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní až po podporu demokracie, ľudských práv, rodovej rovnosti a zlepšovanie postavenia žien, správu vecí verejných a medzinárodné zdravie, odstraňovanie nášľapných mín, rozširovanie produkcie potravín a ďalšie otázky.
Záber na sálu Valného zhromaždenia počas vystúpenia Generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa (na pódiu a na obrazovkách) vo všeobecnej rozprave na 76.zasadnutí Valného zhromaždenia.
Valné zhromaždenie je hlavným rokovacím, politickým a zastupiteľským orgánom OSN. Vo Valnom zhromaždení je zastúpených všetkých 193 členských štátov OSN, čo z neho robí jediný orgán OSN s univerzálnym zastúpením. Každý rok v septembri sa všetci členovia OSN stretávajú v sále Valného zhromaždenia v New Yorku na výročnom zasadnutí Valného zhromaždenia a všeobecnej rozprave, na ktorej sa zúčastňujú a vystupujú mnohé hlavy štátov. Rozhodnutia o dôležitých otázkach, ako sú otázky mieru a bezpečnosti, prijímanie nových členov a rozpočtové otázky, si vyžadujú dvojtretinovú väčšinu hlasov Valného zhromaždenia. O ostatných otázkach sa rozhoduje jednoduchou väčšinou. Valné zhromaždenie každoročne volí predsedu či predsedkyňu na jednoročné funkčné obdobie.
Pohľad na zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť spôsobených teroristickými činmi.
Bezpečnostná rada je podľa Charty OSN primárne zodpovedná za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Má 15 členov (5 stálych a 10 nestálych členov). Každý člen má jeden hlas. Podľa Charty OSN sú všetky členské štáty povinné dodržiavať rozhodnutia Rady. Bezpečnostná rada má vedúcu úlohu pri rozhodovaní o existencii hrozby pre mier alebo o akte agresie. Vyzýva strany sporu, aby ho urovnali mierovými prostriedkami, a odporúča spôsoby úpravy alebo podmienky urovnania. V niektorých prípadoch môže Bezpečnostná rada pristúpiť k uvaleniu sankcií alebo dokonca povoliť použitie sily na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Bezpečnostná rada má predsedníctvo, ktoré sa každý mesiac strieda a mení.
Otvorenie zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady v roku 2023.
Hospodárska a sociálna rada je hlavným orgánom pre koordináciu, revíziu politík, dialóg a odporúčania týkajúce sa hospodárskych, sociálnych a environmentálnych otázok, ako aj plnenia medzinárodne dohodnutých rozvojových cieľov. Dohliada na pomocné a odborné orgány v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti. Má 54 členov, ktorých volí Valné zhromaždenie na prekrývajúce sa trojročné funkčné obdobie. Je ústrednou platformou OSN pre úvahy, diskusie a inovatívne myslenie v oblasti udržateľného rozvoja.
Poručenská rada bola zriadená v roku 1945 Chartou OSN podľa kapitoly XIII s cieľom zabezpečiť medzinárodný dohľad nad 11 poručenskými územiami, ktoré boli zverené pod správu siedmich členských štátov, a zabezpečiť, aby sa prijali primerané opatrenia na prípravu týchto území na samosprávu a nezávislosť. Do roku 1994 dosiahli všetky zverenecké územia samosprávu alebo nezávislosť. Poručenská rada pozastavila svoju činnosť 1. novembra 1994. Rezolúciou prijatou 25. mája 1994 Rada zmenila a doplnila svoj rokovací poriadok tak, že upustila od povinnosti schádzať sa každoročne. Dohodla sa, že sa bude stretávať podľa potreby, na základe rozhodnutia Rady, predsedu Rady alebo na žiadosť väčšiny svojich členov, Valného zhromaždenia alebo Bezpečnostnej rady.
Záber na rokovaciu sálu Poručenskej rady počas podujatia „Interaktívny dialóg Zhromaždenia o komoditných trhoch".
Palác mieru, sídlo Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v holandskom Haagu.
Medzinárodný súdny dvor je hlavným súdnym orgánom Organizácie Spojených národov. Jeho sídlo je v Paláci mieru v Haagu v Holandsku. Je jediným zo šiestich hlavných orgánov OSN, ktorý nesídli v New Yorku v USA. Úlohou súdu je v súlade s medzinárodným právom riešiť právne spory, ktoré mu predkladajú štáty, a vydávať poradné stanoviská k právnym otázkam, ktoré mu predkladajú oprávnené orgány a špecializované agentúry OSN. Medzinárodný súdny dvor funguje v súlade so svojím štatútom.
Sekretariát zahŕňa medzinárodný personál pracujúci na služobných miestach po celom svete, ktorý vykonáva rôznorodú každodennú prácu organizácie. Poskytuje služby ostatným hlavným orgánom Organizácie Spojených národov a spravuje nimi stanovené programy a politiky. Na jeho čele stojí Generálny tajomník, ktorého vymenúva Valné zhromaždenie na odporúčanie Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie, ktoré možno obnoviť. Generálny tajomník je zároveň symbolom ideálov organizácie a obhajcom všetkých národov sveta, najmä chudobných a zraniteľných. António Guterres je deviatym Generálnym tajomníkom OSN.
Zamestnanci a zamestnankyne OSN v akčnej zóne Cieľov udržateľného rozvoja v hlavnom sídle OSN.
Charta OSN opisuje Generálneho tajomníka ako „hlavného správneho úradníka“ organizácie, ktorý vykonáva „všetky ostatné úlohy, ktoré mu zveria“ Bezpečnostná rada, Valné zhromaždenie, Hospodárska a sociálna rada a iné orgány OSN.
Charta tiež oprávňuje Generálneho tajomníka „upozorniť Bezpečnostnú radu na každú vec, ktorá by podľa jeho mienky mohla ohroziť zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“. Tieto usmernenia vymedzujú právomoci úradu a zároveň mu poskytujú značný priestor na konanie.
Generálny tajomník musí starostlivo zohľadňovať obavy členských štátov, ale musí tiež zachovávať hodnoty a morálnu autoritu OSN ako aj hovoriť a konať v prospech mieru, a to aj s rizikom, že z času na čas bude spochybňovať tie isté členské štáty alebo s nimi nebude súhlasiť.
Toto tvorivé napätie sprevádza Generálneho tajomníka počas každodennej práce, ktorá zahŕňa účasť na zasadnutiach orgánov Organizácie Spojených národov, konzultácie so svetovými lídrami, vládnymi predstaviteľmi a inými osobami ako aj cesty po celom svete, ktorých cieľom je udržiavať kontakt s obyvateľstvom členských štátov OSN a informovať ich o širokom spektre tém medzinárodného záujmu, ktoré sú na programe organizácie. Generálny tajomník každoročne vydáva výročnú správu o činnosti OSN, v ktorej hodnotí jej prácu a načrtáva budúce priority.
Generálneho tajomníka alebo tajomníčku vymenúva Valné zhromaždenie na základe odporúčania Bezpečnostnej rady, ako sa uvádza v článku 97 Charty OSN.
Hoci počet päťročných funkčných období Generálneho tajomníka nie je technicky obmedzený, žiadny z nich doteraz nevykonával funkciu viac ako dve funkčné obdobia.
Deviaty Generálny tajomník kráča v šľapajach nasledovných predchodcov:
"Organizáciu Spojených národov vybudoval svet pre svet." — António Guterres
79. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN predstavuje kľúčový míľnik v celosvetovom úsilí o urýchlenie pokroku pri plnení 17 Cieľov udržateľného rozvoja. Na samite budúcnosti, ktorý sa koná počas Valného zhromaždenia, sa zdôrazňuje naliehavá potreba posilnenej medzinárodnej spolupráce pri riešení súčasných naliehavých problémov, ako sú klimatické zmeny, chudoba a nerovnosť, a výziev budúcnosti.
Samit je podujatie na vysokej úrovni, na ktorom sa stretávajú svetoví lídri, aby dosiahli nový medzinárodný konsenzus o tom, ako zabezpečiť lepšiu súčasnosť a ochrániť budúcnosť.
"Samit budúcnosti je šancou na vytvorenie účinnejších a inkluzívnejších inštitúcií a nástrojov globálnej spolupráce, prispôsobených 21. storočiu a nášmu multipolárnemu svetu." - Generálny tajomník OSN António Guterres
