UNIS/INF/232
6. septembra 2007
Informačný hárok
Šesťdesiatedruhé zasadnutie Valného zhromaždenia
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov sa začína 18. septembra 2007
Zvolaná na 18. septembra 2007
VIEDEŇ, 6. septembra 2007 (Informačná služba OSN) -- Šesťdesiatedruhé zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov bude zahájené v Centrále OSN v New Yorku 18. septembra. Všeobecná rozprava, v ktorej už tradične vystúpia s prejavmi desiatky vrcholných predstaviteľov štátov, vrátane predsedov vlád a ministrov, sa začne v utorok, 25. septembra 2007.
Počas šesťdesiatehodruhého zasadnutia, ktoré bude pokračovať až do polovice septembra 2008, sa uskutoční viacero významných podujatí. Na 24. septembra zorganizoval generálny tajomník podujatie pod názvom "Budúcnosť v našich rukách: Výzvy líderstva a klimatické zmeny". Po všeobecnej rozprave zvolá Valné zhromaždenie na 4. a 5. októbra stretnutie na vysokej úrovni, ktoré sa bude zaoberať otázkami vzájomného pochopenia a mierovej spolupráce medzi rôznymi náboženstvami a kultúrami. 22. a 23. októbra sa naviac uskutoční diskusné podujatie, ktoré sa bude venovať otázkam financovania rozvoja. Následne, 11. a 12. decembra sa bude konať spomienkové plenárne stretnutie, venované pokračovaniu záverom dvadsiatehosiedmeho špeciálneho zasadnutia o deťoch. Valné zhromaždenie sa okrem iného bude zaoberať nasledovnými otázkami:
Valné zhromaždenie sa bude taktiež zaoberať otázkami súvisiacimi s reformou Bezpečnostnej rady, koherentnosťou systému OSN, revitalizáciou Valného zhromaždenia, udržateľnosťou rozvoja a HIV/ AIDS.
Založené v roku 1945 na základe Charty Organizácie Spojených národov, Valné zhromaždenie predstavuje hlavný poradný, politiku tvoriaci a zastupiteľský orgán Organizácie Spojených národov. Skladajúc sa zo všetkých 192 členov OSN, vytvára fórum pre multilaterálne rokovania o plnom spektre medzinárodných otázok, ktoré pokrýva Charta OSN. Zároveň zohráva významnú úlohu v procese vytvárania štandardov a kodifikácie medzinárodného práva. Valné zhromaždenie sa schádza v pravidelných zasadnutiach, začínajúcich sa každý rok v septembri a končiacich v decembri, resp. schádzajúcich sa ďalej podľa potreby.
Na základe Charty Organizácie Spojených národov, Valné zhromaždenie môže:
Na základe Rezolúcie "Spoločne pre mier" z novembra 1950 (Rezolúcia č. 377 (V)), môže Valné zhromaždenie konať aj v prípadoch, kedy sa Bezpečnostnej rade nepodarí uskutočniť kroky v situácii, predstavujúcej hrozbu pre medzinárodný mier, resp. v situácii ak došlo k porušeniu mieru alebo k agresii. Valné zhromaždenie môže zvážiť okamžité prijatie opatrení so zámerom poskytnúť členským štátom odporúčania pre kolektívnu akciu s cieľom zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť (ďalej pozri časť "Špeciálne zasadnutia a mimoriadne špeciálne zasadnutia").
Aj napriek tomu, že Valné zhromaždenie disponuje právomocami poskytovať členom iba nezáväzné odporúčania v otázkach spadajúcich do jeho kompetencií, iniciovalo už viaceré politické, ekonomické, humanitárne, sociálne a právne kroky, ktoré ovplyvnili životy miliónov ľudí na celom svete. Historická Miléniová deklarácia prijatá v roku 2000 a záverečné dokumenty Svetového summitu z roku 2005 odrážajú záväzok členských štátov dosiahnuť špecifické ciele zachovania mieru, bezpečnosti a odzbrojenia spoločne s rozvojom, odstránením chudoby, ochranou ľudských práv, podporou vlády zákona, ochranou životného prostredia, napomáhať potrebám Afriky a posilniť Organizáciu Spojených národov.
Každý členský štát disponuje vo Valnom zhromaždení jedným hlasom. Hlasovania, ktoré sa týkajú dôležitých otázok ako napríklad poskytovania odporúčaní v otázkach mieru a bezpečnosti alebo voľby členov Bezpečnostnej rady, si vyžadujú dvojtretinovú väčšinu hlasov členských štátov. Rozhodnutia v ostatných otázkach sú prijímané jednoduchou väčšinou hlasov.
V posledných rokoch vynaložilo Valné zhromaždenie veľké úsilie prijímať rozhodnutia radšej konsenzom, než na základe výsledkov formálneho hlasovania, čo prispieva k zvyšovaniu podpory pre jednotlivé rozhodnutia. Prezident Valného zhromaždenia, po tom ako prekonzultuje danú otázku a dosiahne súhlas jednotlivých národných delegácií, môže navrhnúť prijatie rezolúcie bez hlasovania.
Na základe Miléniovej deklarácie a prelomového Záverečného dokumentu zo Svetového summitu z roku 2005, Valné zhromaždenie zriadilo k dnešnému dňu dva nové podriadené orgány: Peacebuildingovú komisiu a Radu pre ľudské práva. Zároveň prijalo Protiteroristickú stratégiu, rovnako ako množstvo opatrení na posilnenie Hospodárskej a sociálnej Rady a zreformovanie Sekretariátu OSN. Rokovania ohľadom niektorých zostávajúcich otázkach, ako napríklad implementácie uvedenej Protiteroristickej stratégie, ďalšie úsilie posilniť koherentnosť systému OSN a vytvorenie inštitucionálneho rámca pre environmentálne aktivity, rovnako ako reforma manažmentu a sekretariátu, budú pokračovať počas nadchádzajúceho šesťdesiatehodruhého zasadnutia.
Počas predchádzajúcich rokov vynaložilo medzinárodné spoločenstvom enormné úsilie zefektívniť a spresniť prácu Valného zhromaždenia. Na päťdesiatomôsmom zasadnutí sa toto stalo jednou z hladných priorít, pričom úsilie zefektívniť agendu, zlepšiť pracovné postupy a metódy hlavných výborov, posilniť rolu Generálnej komisie, posilniť úlohu a autoritu prezidenta a posúdiť úlohu zhromaždenia v procese výberu generálneho tajomníka, pokračovalo aj počas nasledujúcich schôdzí Valného zhromaždenia.
Počas šesťdesiateho zasadnutia, Valné zhromaždenie novelizovalo text prílohy k Rezolúcii č. 60/286 z 8. septembra 2006, ktorý o.i. vyzýva na organizovanie neformálnych interaktívnych rokovaní o aktuálnych otázkach závažného významu pre medzinárodné spoločenstvo. Text, ktorý bol zhotovený na základe odporúčaní Dočasnej pracovnej skupiny pre revitalizáciu práce Valného zhromaždenia, taktiež navrhuje, aby prezident zhromaždenia navrhoval témy týchto interaktívnych rokovaní. Počas šesťdesiatehoprvého zasadnutia sa uskutočnili štyri tematické interaktívne rokovania zamerané na: partnerstvo pri dosahovaní Miléniových rozvojových cieľov; rodovú rovnosť a posilnenie práv žien; civilizačné výzvy pre mier a klimatické zmeny ako globálne výzvy.
Voľby prezidenta a viceprezidentov Valného zhromaždenia a predsedajúcich hlavných výborov
Na základe pokračujúcej revitalizácie práce a pravidla č. 30 rokovacieho poriadku, Valné zhromaždenie volí svojho prezidenta, viceprezidentov a predsedajúcich hlavných výborov vždy najmenej tri mesiace pred začatím novej schôdze, s cieľom ďalej posilniť koordináciu a prípravy práce medzi jednotlivými hlavnými výbormi, rovnako ako medzi výbormi a plenárnou schôdzou.
Generálny výbor, skladajúci sa z prezidenta a 21 viceprezidentov Valného zhromaždenia a predsedajúcich šiestich hlavných výborov, podáva zhromaždeniu odporúčania ohľadom prijatia agendy, presunutia bodov rokovania a organizácie práce.
Úloha Generálneho výboru bola počas prechádzajúcich zasadnutí ďalej posilnená organizovaním neformálnych schôdzí a brífingov ohľadom špecifických otázok, ktorými sa Valné zhromaždenie zaoberá alebo ktoré spadajú do jeho práce. Schôdze a brífingy sú prístupné pre všetky členské štáty.
Výbor pre poverovacie listiny, vymenovaný generálnym tajomníkom vždy na začiatku každého zasadnutia, informuje Valné zhromaždenie v otázkach udeľovania poverovacích listín národných predstaviteľov.
Počas šesťdesiatehodruhého zasadnutia sa výročná všeobecná rozprava, ktorá poskytuje členských štátom príležitosť vyjadriť svoj postoj k najvýznamnejším medzinárodným otázkam, začne v utorok, 25. septembra a potrvá do stredy, 3. októbra 2007. Všeobecnou témou rozpravy budú opatrenia vzhľadom na klimatické zmeny, pričom táto téma bola navrhnutá prezidentom šesťdesiatehodruhého zasadnutia Valného zhromaždenia. Prax výberu špecifickej témy, ktorá by mala byť globálneho dosahu siaha do roku 2003, kedy Valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie zaviesť túto inováciu s cieľom posilniť autoritu a úlohu zhromaždenia (Rezolúcia 58/126 z decembra 2003). Oproti predchádzajúcim rokom, kedy všeobecná rozprava trvala zvyčajne 9 dní, tento rok (aj na základe výzvy Rezolúcie č. 57/301 z marca 2003) to bude len 7 pracovných dní, čo umožní zorganizovanie Rokovaní na vysokej úrovni o otázkach pochopenia a mierovej spolupráce medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami, ktoré sa uskutoční 4. a 5. októbra 2007. Generálny tajomník v zhode s praxou, ktorá sa začala počas päťdesiatehodruhého zasadnutia, predstaví svoju správu o práci organizácie za uplynulé obdobie pred začatím všeobecnej rozpravy.
Po ukončení všeobecnej rozpravy sa začne Valné zhromaždenie zaoberať vecnými otázkami agendy. Kvôli veľkému poštu otázok, ktorými sa má zaoberať (šesťdesiatedruhé zasadnutie má na programe napr. až 156 rokovacích bodov), pridelí Valné zhromaždenie jednotlivé otázky podľa ich obsahu šiestim hlavným výborom. Jednotlivé výbory sa zaoberajú danými otázkami, pričom sa snažia harmonizovať rozdielne prístupy štátov a prezentovať svoje odporúčania, majúce zvyčajne formu návrhu rezolúcie alebo rozhodnutia, na posúdenie plenárnej schôdzi Valného zhromaždenia.
Medzi šesť hlavných výborov patrí: Výbor pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť (prvý výbor); Zvláštny politický výbor pre dekolonizáciu (štvrtý výbor), zaoberajúci sa rôznymi politickými otázkami, ktorými sa nezaoberá iný výbor alebo plenárna schôdza, vrátane otázok dekolonizácie; Hospodársky a finančný výbor (druhý výbor), zaoberajúci sa hospodárskymi otázkami; Výbor pre sociálne, humanitárne a kultúrne otázky (tretí výbor); Administratívny a rozpočtový výbor (piaty výbor), ktorý sa zaoberá administratívnou a rozpočtom OSN a Právny výbor (šiesty výbor), zaoberajúci sa medzinárodnoprávnymi otázkami.
Niektorými otázkami, ako napríklad Palestína lebo situácia na Blízkom východe, ktoré sú v agende, sa Valné zhromaždenie zaoberá priamo počas plenárnej schôdze.
Valné zhromaždenie autorizovalo v minulosti vytvorenie pracovných skupín, ktoré by sa detailne zaoberali významnými otázkami a podávali zhromaždeniu odporúčania pre prijatie konkrétnych krokov. Pracovná skupina zaoberajúca sa otázkou spravodlivého zastúpenia a zvýšenia počtu členov Bezpečnostnej rady, ktorá bola založená Rezolúciou č. 48/26 z 3. decembra 1993, bude aj počas šesťdesiatehodruhého zasadnutia naďalej pokračovať v práci.
Počas uplynulých rokov sa v rámci Valného zhromaždenia sformovali rôzne neformálne regionálne zoskupenia, ktorú slúžia ako prostriedok pre konzultácie a napomáhajú procedurálnej práci. Medzi jednotlivé skupiny patrí: Skupina afrických štátov; Skupina ázijských štátov; Východoeurópska skupina; Skupina štátov Latinskej Ameriky a Karibiku; Skupiny západoeurópskych štátov a ďalšie štáty. Post prezidenta zhromaždenia rotuje medzi jednotlivými regionálnymi skupinami. Prezidentom šesťdesiatehodruhého zasadnutia bol zvolený zástupca štátov Východoeurópskej skupiny.
Okrem pravidelných zasadnutí sa môže Valné zhromaždenie zísť aj vo formáte špeciálnych a mimoriadnych zasadnutí.
K dnešnému dňu sa Valné zhromaždenie zišlo na 28 špeciálnych zasadnutiach, ktoré sa zaoberali otázkami vyžadujúcimi si osobitnú pozornosť, vrátane otázok Palestíny, financovania Organizácie Spojených národov, Namíbie, odzbrojenia, medzinárodnej hospodárskej spolupráce, apartheidom, drogami, životným prostredím, obyvateľstvom, ženami, sociálnym rozvojom, ľudskými sídlami a HIV/AIDS. Dvadsiatesiedme špeciálne zasadnutie Valného zhromaždenia, ktoré sa konalo od 8. do 10. mája 2002, sa venovalo problematike detí.
Desať mimoriadne špeciálnych zasadnutí sa venovalo situáciám, v ktorých sa ocitla Bezpečnostná rada zablokovaná, menovite, Maďarsko: (1956), Suez (1956), Blízky východ (1958 a 1967), Kongo (1960), Afganistan (1980), Palestína (1980 a 1982), Namíbia (1981), okupované arabské teritória (1982) a nelegálnou operáciou Izraela v okupovanom východnom Jeruzaleme a ďalších okupovaných palestínskych teritóriách (1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004 a 2006). Valné zhromaždenie zároveň rozhodlo dočasne odročiť desiate mimoriadne špeciálne zasadnutie a autorizovať prezidenta zhromaždenia pokračovať v zasadnutí na základe požiadania členskými štátmi.
Činnosť Organizácie Spojených národov je vo väčšine odvodená od rozhodnutí Valného zhromaždenia a je vykonávaná prostredníctvom:
* *** *
