UNIS/INF/238
Informačný hárok
20. septembra 2007
Klimatické zmeny prvým pohľadom
Zvyšujúce sa otepľovanie: Až jedenásť z uplynulých dvanástich rokov patrí medzi roky s najvyššou teplotou zemského povrchu, ktorá sa meria od roku 1850. Priemerná hodnota teplôt za posledných 50 rokov je takmer dvakrát väčšia než za posledných 100 rokov. Priemerná globálna teplota sa počas 20. storočia zvýšila približne o 0,74 °C, pričom otepľovanie má negatívnejší efekt viac na pevninu než moria a oceány.
V atmosfére je viac oxidu uhličitého: Oxid uhličitý je hlavným činiteľom vedúcim ku klimatickým zmenám, pričom jeho koncentrácia v atmosfére sa z predindustriálneho obdobia, kedy dosahovala úroveň 278 merných jednotiek, zvýšila na 379 merných jednotiek v roku 2005.
Viac vody, nie však všade: V posledných dekádach bolo vo východných častiach Severnej a Južnej Ameriky, v Severnej Európe a Severnej a Strednej Ázie zaznamenaných viac zrážok. Oblasť Sahelu, Stredomorie, Južná Afrika a časti Južnej Ázie však zažili obdobia sucha. Od roku 1970 boli zaznamenané intenzívnejšie a dlhšie suchá, postihujúce rozsiahlejšie oblasti.
Stúpa hladina morí: Medzivládny panel pre klimatické zmeny je presvedčený, že zaznamenaný nárast morskej hladiny sa od 19. do 20. storočia zvýšil, pričom sa odhaduje, že len v dvadsiatom storočí sa morská hladina zvýšila o 0,17 metra. Geologické pozorovania naznačujú, že zvyšovanie morskej hladiny počas predchádzajúcich 2000 rokov bolo oveľa pomalšie než v súčasnosti. Priemerná teplota svetového oceánu sa zvyšovala aj v hĺbke do 3 000 metrov.
Menej snežnej pokrývky: Snehová pokrývka sa vo väčšine regiónov zmenšuje, predovšetkým počas jari. Na severnej pologuli sa od roku 1900 zmenšil maximálny rozsah zamrznutej zemi v zimnej a jarnej sezóne o 7 percent. Rieky a vodné toky zamŕzajú v súčasnosti v priemere o 5,8 dní neskôr, pričom ľad ktorých pokrýva sa v priemere roztápa o 6,5 dní skôr, než tomu bolo pred sto rokmi.
Roztápajú sa ľadovce: Na obidvoch pologuliach sa zmenšujú horské ľadovce a trvalá snehová pokrývka, pričom toto topenie prispelo každoročne v období rokov 1993 - 2003 k nárastu morskej hladiny 0,77 milimetrami. Stenčovanie ľadovcov v Grónsku a Antarktíde prispelo každoročne k nárastu morskej hladiny v rovnakom období 0,4 milimetrami.
Arktída sa otepľuje: Za posledných 100 rokov sa priemerné polárne teploty takmer zdvojnásobili. Satelitné údaje nazbierané od roku 1978 ukazujú, že oblasť, v ktorej sa rozprestiera arktický morský ľad, sa každú dekádu zmenšuje o 2,7 percenta.
Nové predpovede odhadujú zrýchľovanie otepľovania...
Emisie skleníkových plynov, ktoré budú dosahovať súčasné alebo dokonca ešte vyššie úrovne, spôsobia ďalšie otepľovanie a vyvolajú v priebehu 21. storočia viaceré zmeny v globálnom klimatickom systéme, pričom budú oveľa závažnejšie než tie, ktoré boli zaznamenané počas 20. storočia.
Úroveň otepľovania závisí od úrovne emisií: Ak by sa koncentrácia oxidu uhličitého stabilizovala na úrovni 550 merných jednotiek - dvojnásobku úrovne predindustriálneho obdobia - očakávané priemerné otepľovanie by dosahovalo úroveň v rozpätí 2 - 4,5 °C, pričom najlepšie odhady hovoria o 3 °C, alebo 5,4 °F. Na najbližšie dve dekády sa odhaduje otepľovanie na úrovni 0,2 °C a to v rámci rôznych scenárov, ktoré nezahŕňajú vedomé zredukovanie emisií skleníkových plynov.
Ostatné skleníkové plyny tiež prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, a ak by ich spoločná koncentrácia dosiahla ekvivalent oxidu uhličitého na úrovni 650 merných jednotiek, globálna klíma by sa "pravdepodobne" oteplila o 3,6 °C, pričom ak by ich koncentrácia dosiahla úroveň 750 merných jednotiek, otepľovanie by dosiahlo úroveň 4,3 °C. Predpovede pritom závisia na faktoroch ako hospodársky rast, populácia, nové technológie a ďalších.
...a väčšie následky.
Vyššie globálne teploty už v súčasnosti spôsobujú vážne zmeny vo viacerých prírodných systémoch na svete. Odhaduje sa, že približne 20 - 30 percent rastlinných a živočích druhov bude vystavených zvýšenému riziku vymretia, ak zvyšovanie globálnych teplôt prekročí rozmedzie 1,5 - 2,5 °C.
Zvýšenie teploty o 3 °C počas tohto storočia by malo prevažne negatívny efekt na biodiverzitu ekosystémov, ktoré produkujú zásadné tovary a služby, ako napr. vodu a dodávky potravín.
V dôsledku vyšších teplôt, jarné udalosti ako topenie ľadovcov, kvitnutie vegetácie a migrácia a kladenie vajec vtáctva, nastávajú skôr. Bolo odpozorované, že väčší počet živočíšnych druhov vyhľadáva čo raz vyššie nadmorské výšky.
Viac zrážok vo vyšších nadmorských výškach: Nárast množstva zrážok vo vyšších polohách je pravdepodobný, pričom sa zároveň očakáva pokles výdatnosti zrážok vo väčšine subtropických regiónov.
Modelové odhady nárastu morskej hladiny ako dôsledku rozširovania oceánov a topenia ľadovcov sa koncom minulého storočia (v porovnaní s úrovňou v období rokov 1989 - 1999) zúžili z prechádzajúcich predpokladov na 18 - 58 cm. Veľké zmeny sa aj napriek tomu nedajú vylúčiť, a to predovšetkým ak nedávno zaznamenané topenie ľadovcom bude pokračovať v dôsledku narastajúcej teploty.
Odhaduje sa, že zmenšovanie sa ľadovcov v Grónsku bude prispievať k nárastu morskej hladiny až do 22. storočia, pričom ich úplné roztopenie môže nastať ak globálne teploty budú jedno milénium stúpať o 1,9 - 4,6 °C. V takomto prípade by sa morská hladina zvýšila až o 7 metrov.
Pre viac informácií navštívte www.un.org/climatechange
Vytlačené na recyklovanom papieri. Vydané Oddelením OSN pre verejné informácie - DPI/2468 (E) - September 2007
* *** *
