UNIS/SM/016
7. augusta 2007

Vyhlásenie pri príležitosti Medzinárodného dňa domorodého obyvateľstva

Louise Arbour, Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva a Rodolfa Stavenhagena, špeciálneho spravodajcu pre stav ľudských práv a základných slobôd domorodých obyvateľov

Vieden/Ženeva, 7. augusta 2007 (Informačná služba OSN) -- Počas osláv Medzinárodného dňa domorodého obyvateľstva, ktorý si pripomíname tento rok 9. augusta, bude pozornosť viacerých týchto ľudí, patriacich medzi najviac marginalizované skupiny obyvateľstva, dozaista sústredená na rozhodnutie Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov súvisiace s Deklaráciou práv domorodého obyvateľstva, ktoré by malo padnúť v najbližších dňoch.

Deklarácia, ktorá ustanovuje medzinárodné štandardy pre ochranu práv domorodého obyvateľstva, bola prijatá v júni 2006 Radou pre ľudské práva, hlavným medzivládnym orgánom Organizácie Spojených národov zaoberajúcim sa problematikou ľudských práv. Na deklarácii sa pracovalo 20 rokov. Jej koncept vychádza zo skúseností tisícok reprezentantov domorodých obyvateľov, ktorí zdieľajú podobné starosti a nádeje.

Keďže sa nachádzame na pokraji prijatia tohto historického rozhodnutia Valným zhromaždením, nastal čas vyzvať členské krajiny Organizácie Spojených národov pridať sa a prijať Deklaráciu, a tak vytvoriť univerzálny rámec pre práva domorodého obyvateľstva, spravodlivosť a zmierenie.

Prijatie Deklarácie Radou pre ľudské práva by malo byť vnímané ako popud pre opätovné úsilie medzinárodného spoločenstva zaoberať sa starosťami 370 miliónov domorodých obyvateľov, ktorí žijú na svete, vrátane dvoch najzávažnejších otázok: chudoby a marginalizácie.

Svetoví lídri sa v roku 2000 zaviazali naplniť Miléniové rozvojové ciele, predovšetkým zredukovať do roku 2015 o polovicu svetovú chudobu. Pri dosahovaní týchto cieľov nastal progres. Ako sa však blížime polčasu realizácie Miléniových gólov, zvyšuje sa počet náznakov, že domorodé obyvateľstvo je vo väčšine prípadov prehliadané. Domorodí obyvatelia zostávanú aj naďalej medzi najchudobnejšími z najchudobnejších, pričom hodnotiace správy o napĺňaní rozvojových cieľov sa o nich zmieňujú len zriedkavo.

Kým Medzinárodný deň domorodého obyvateľstva je oslavou diverzity a pestrosti ľudskej rasy, musí zároveň slúžiť aj na pripomenutie pokračujúceho sociálneho vylúčenia, ktorému domorodé obyvateľstvo čelí. V polčase napĺňania Miléniových rozvojových cieľov a v súvislosti s blížiacim sa prijatím Deklarácie Valným zhromaždeným, nastal čas vyzvať štáty a medzinárodné spoločenstvo zaoberať sa intenzívne otázkami domorodého obyvateľstva, a zabezpečiť, aby aj ono malo osoh zo záväzku, ktorí prijali najvyšší predstavitelia štátov na prelome tisícročí.

* *** *