UNIS/INF/348
10.december 2009
Myšlienka nediskriminovania je základným pilierom ľudských práv.
Dňu ľudských práv, 10.december 2009
VIEDEŇ, 10.december (Informačné centrum OSN) - Z tohto dôvodu bola táto myšlienka ustanovená ako oficiálna téma Dňa ľudských práv, ktorý si každoročne pripomíname v deň výročia Všeobecnej charty ľudských práv, ktorá bola prijatá v roku 1948. A z tohto a mnohých ďalších dôvodov by sa táto idea mala stať pre každého každodennou, každoročnou, neoficiálnou témou.
Dvadsaťšesť z 30 článkov Všeobecnej deklarácie ľudských práv začína slovami "Každý..." alebo "Nikto...". Každý by mal mať možnosť využívať všetky ľudské práva. Nikto by z nich nemal byť vyňatý. Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné v dôstojnosti a právach. Ne-diskriminovanie musí zvíťaziť.
V súčasnosti už existuje celé spektrum medzinárodných dohovorov o právach, ktoré v sebe zahŕňajú koncept nediskriminovania. Nachádza sa napríklad v Dohovoroch o právach detí, o právach hendikepovaných osôb, utečencov a pracujúcich migrantov, ďalej v Dohovoroch venovaných odstraňovaniu rasovej diskriminácie a diskriminácie voči ženám ako aj dohovoroch zameraných na prácu, zdravie a náboženstvo. Tieto právne záväzné štandardy dopĺňajú deklarácie OSN, ktoré spresňujú práva menšín a práva pôvodného obyvateľstva.
Tieto medzinárodné zákony a štandardy podporujú tisícky národných a regionálnych zákonov a inštitúcií. Niekoľko krajín má dnes systém skutočne univerzálneho vzdelávania a menší počet krajín univerzálny systém verejného zdravotníctva. Ak to teda zhrnieme, toto všetko je dôkazom mimoriadnej oslavy schopnosti a túžby človeka vytvoriť svet rovných príležitostí a rovnakého zaobchádzania na základe zákona. A výsledkom je, že má z toho úžitok milióny ľudí.
Ľudia rôznych kultúr a zázemí majú čo ponúknuť. Ak budeme schopní akceptovať rôznorodosť, dáme našej spoločnosti navyše bohatstvo a hĺbku.
Diskriminácia je však ešte stále veľmi rozšírená.
Aj napriek tomu, že ženy odpracujú dve tretiny svetového pracovného času a vyprodukujú polovicu svetových potravín, zarábajú len 10% svetových príjmov a vlastnia menej ako 1% svetového majetku.
Navzdory významným pokrokom sú ženy a dievčatá za posledné storočie ešte stále do určitej miery diskriminované vo všetkých spoločnostiach a do veľkej miery v mnohých spoločnostiach. Každý deň je obrovské množstvo žien sexuálne alebo fyzicky zneužívaných a veľká väčšina páchateľov zostáva nepotrestaných a ďalšiemu zneužívaniu v budúcnosti sa nedostane výstrahy.
Menšiny vo všetkých regiónoch na celom svete naďalej čelia vážnym hrozbám, diskriminácii a rasizmu a často sú vylučované z plnej účasti na ekonomickom, politickom, sociálnom a kultúrnom živote, ku ktorému má prístup väčšinové obyvateľstvo v krajinách alebo spoločnostiach, v ktorých tieto menšinové skupiny žijú.
Odhaduje sa, že takýmto problémom čelí 370 miliónov pôvodných obyvateľov, ktorí predstavujú päť percent svetovej populácie, ale len 15% ich najchudobnejšieho obyvateľstva. Často sú marginalizovaní, ochudobňovaní o mnoho základných práv, napr. pozemkových a vlastníckych a nemajú prístup k základným službám.
Rasová a etnická diskriminácia, s ktorou sa stretneme všade na celom svete, zostáva aj naďalej jednou z najnebezpečnejších foriem diskriminácie. Bez kontroly alebo aktívne podporovaná, všetky jej prejavy môžu ľahko viesť k nenávisti, násiliu a v tých najhorších prípadoch aj k rozvinutiu konfliktu, zločinom voči ľudstvu a genocíde.
Diskriminácia založená na náboženstve alebo viere môže taktiež nadobudnúť deštruktívny charakter. V niektorých krajinách sú členovia niektorých skupín obmedzovaní v praktizovaní svojho náboženstva alebo viery, čím sú zbavovaní svojich základných práv. V extrémnych prípadoch môže takáto situácia viesť k sektárskemu násiliu, zabíjaniu a konfliktom. Stereotypné opakovanie môže viesť ku stigmatizácii a izolacionizmu.
Utečenci a migranti sú všeobecne diskriminovaní aj v bohatých krajinách, kde sú muži, ženy aj deti, ktorí nespáchali žiadny zločin, veľakrát dlhý čas držaní vo väzbe. Často sú diskriminovaní majiteľmi bytov, zamestnávateľmi, štátnymi orgánmi, zatláčaní do stereotypných pozícií a urážaní niektorými politickými stranami, médiami, organizáciami a členmi verejnosti.
Aj mnohé ďalšie skupiny vo väčšej alebo menšej miere čelia diskriminácii. Niektoré z nich možno ľahko definovať, ako napríklad osoby s hendikepom, osoby bez štátnej príslušnosti, gejov a lesbičky, členov osobitných kást a staršie osoby. Ostatní môžu spadať aj do viacerých skupín naraz, čo im prináša diskrimináciu na viacerých rôznych úrovniach naraz.
Tí, ktorí diskriminovaní nie sú, majú často problém porozumieť utrpeniu a ponižovaniu, ktoré diskriminácia prináša ostatným ľudským jedincom. Taktiež nie vždy chápu, aký silný rozkladný účinok diskriminácia na spoločnosť vo všeobecnosti má.
Diskriminácia je živnou pôdou pre stratu dôvery, nenávisť, násilie, kriminalitu a stratu bezpečia, pričom nemá žiadny ekonomický prínos, keďže znižuje produktivitu. Neprináša spoločnosti absolútne žiadnu pridanú hodnotu. Avšak aj napriek tomu v nej prakticky každý z nás stále pokračuje - častokrát na základe podvedomých reflexov, bez toho, aby sme si uvedomovali, čo robíme.
Preto by som chcela povzbudiť ľudí na celom svete - politikov, vedúcich činiteľov, biznismenov, občiansku spoločnosť, národné inštitúcie zaoberajúce sa ľudskými právami, médiá, náboženských vodcov, študentov a každého jedného človeka, aby si uctili Deň ľudských práv 2009 tým, že prijmú rôznorodosť a rozhodnú sa urobiť niečo konkrétne a trvalé, čo prispeje k ukončeniu diskriminácie.
* *** *
