Neoficiálny dokument - len pre informáciu.
UNIS/SGSM/275
20. jún 2011
"Stále viac ľudí opúšťa svoje domovy kvôli extrémnej chudobe, degradácii životného prostredia a klimatickým zmenám"
Odkaz k Svetovému dňu utečencov,
20. jún 2011
VIEDEŇ, 20. jún (Informačná služba OSN) - Tento rok si pripomíname 60. výročie Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Zároveň uplynulo 60 rokov od založenia Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) - agentúry OSN, ktorá sa zaoberá problematikou utečencov. Počas tejto doby neubudlo práce, zameranej na pomoc utečencom na celom svete a iným nútene presídleným osobám, ani sa táto práca nestala ľahšou.
Ako pred 60 rokmi, tak aj dnes je hlavnou príčinou núteného presídlenia vojna. Dlhotrvajúce konflikty alebo nestabilita na miestach ako je Somálsko, Irak či Afganistan, ako aj narastajúca kríza v Severnej Afrike a na Blízkom Východe, prispievajú k aktuálnemu celosvetovému počtu 44 miliónov ľudí, ktorí boli nútene presídlení.
V dnešnom svete však existuje širšia škála dôvodov núteného presídlenia. Kým UNHCR tradične podporoval osoby unikajúce pred konfliktom alebo prenasledovaním, ľudia čím ďalej, tým viac opúšťajú svoje domovy kvôli extrémnej chudobe, degradácii životného prostredia, klimatickým zmenám, ako aj rozvíjajúcim sa zložitým vzťahom medzi týmito faktormi a konfliktom.
Bremeno pomoci nútene presídleným osobám je pritom rozložené úplne nerovnomerne. Chudobné krajiny sú hostiteľmi nespočetne väčšieho množstva utečencov, ako tie bohatšie. Kým protiutečenecké názory sa najhlasnejšie ozývajú v industrializovaných krajinách, rozvojové krajiny poskytujú domov 80 % z celosvetového počtu utečencov. Táto situácia si vyžaduje spravodlivé riešenie.
Nik sa nechce stať utečencom. Nik by nemal byť nútený podstúpiť toto ponižujúce a ťažké trápenie. Napriek tomu ho milióny ľudí podstupujú. Hoci aj jeden utečenec, ktorý je nútený uniknúť alebo jeden utečenec, nútený vrátiť sa do nebezpečenstva, je príliš mnoho. V tento Svetový deň utečencov žiadam ľudí na celom svete, aby venovali myšlienku miliónom detí, žien a mužov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, sú v ohrození života, a ktorí, vo väčšine prípadov, netúžia po ničom inom, ako vrátiť sa domov alebo začať odznova. Nestrácajme nikdy zo zreteľa našu spoločnú ľudskosť.
* *** *
