Neoficiálny dokument - len pre informáciu.

UNIS/INF/454
14. september 2012

Valné zhromaždenie OSN sa zíde 18.septembra 2012

NEW YORK/VIEDEŇ, 18. september (Informačná služba OSN) - Valné zhromaždenie OSN sa zíde v utorok 18.septembra v hlavnom sídle OSN v New Yorku na svojom 67.zasadaní.

Po otváracom týždni Valné zhromaždenie v pondelok 24. septembra zvolá stretnutie na vysokej úrovni na tému právneho poriadku na národnej a medzinárodnej úrovni, počas ktorého budú členské štáty, mimovládne organizácie a tretí sektor pracovať na posilnení vlády zákona. (Viac informácií na webstránke http://www.un.org/en/ga/president/66/Issues/Rule%20of%20Law/ruleoflawindex.shtml)

Každoročná všeobecná rozprava, v ktorej si celosvetové zhromaždenie vypočuje vyhlásenia hláv štátov a vlád ako aj ministrov, začne v utorok 25.septembra a skončí v pondelok 1.októbra.

Valné zhromaždenie sa sústredí na nasledujúce kľúčové témy:

Počas svojho 67.zasadania, ktoré bude trvať do polovice septembra 2013, bude Zhromaždenie rokovať o výsledku Konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), ktorá sa konala v Brazílii v Rio de Janeiro v júni 2012 (Pre viac informácií pozri http://www.uncsd2012.org/rio20/). Zhromaždenie navyše zorganizuje prípravy na dve stretnutia na vysokej úrovni, ktoré sa budú konať počas 68.zasadania v roku 2013: dialóg na vysokej úrovni o medzinárodnej migrácii a rozvoji a stretnutie na vysokej úrovni na tému "Cesta vpred: rozvojová agenda bez obmedzenia hendikepom do roku 2015 a ďalej".

Fórum pre multilaterálne rokovania

Valné zhromaždenie, založené v roku 1945 na základe Charty OSN, zaujíma ústrednú pozíciu ako hlavný poradný, politicky konceptotvorný a reprezentatívny orgán OSN. So svojimi 193 členmi OSN poskytuje jedinečné fórum pre multilaterálnu diskusiu o celom spektre medzinárodných otázok, ktoré Charta OSN pokrýva ( http://www.un.org/en/documents/charter/index.shtml). Taktiež zohráva významnú úlohu v procese zavádzania štandardov a kodifikácie medzinárodného práva.

Valné zhromaždenie sa stretáva intenzívne od septembra do decembra na pravidelné ročné zasadania a potom podľa potreby.

Funkcie a právomoci Valného zhromaždenia

Valné zhromaždenie je oprávnené dávať odporúčania štátom ohľadom medzinárodných otázok v rámci svojej kompetencie. Taktiež iniciuje kroky - politické, ekonomické, humanitárne, sociálne a právne - ktoré ovplyvnili životy miliónov ľudí na celom svete. Historická Miléniová deklarácia ( http://www.un.org/millennium/declaration/ares552e.htm), prijatá v roku 2000 a záverečný dokument Svetového summitu 2005 ( http://www.un.org/Docs/journal/asp/ws.asp?m=A/RES/60/1) odrážajú záväzok členských štátov dosiahnuť konkrétne ciele ohľadom mieru, bezpečnosti a odzbrojovania, ďalej rozvoja a zmierňovania chudoby; ochrany ľudských práv a podpory vlády práva; ochrany spoločného životného prostredia; plnenia osobitných potrieb Afriky a posilňovania Spojených národov.

Podľa Charty OSN môže Valné zhromaždenie:

Ak Bezpečnostná rada nekoná z dôvodu, že jej stáli členovia využili právo veta, môže konať Valné zhromaždenie v prípadoch hrozby mieru, porušenia mieru alebo aktu agresie. V takýchto prípadoch, podľa rezolúcie OSN z 3. novembra 1950 (rezolúcia 377(V)) "Jednotne za mier", Valné zhromaždenie môže okamžite rokovať o danej veci a odporučiť členským štátom, aby uskutočnili kolektívne opatrenia potrebné na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti (pozri nižšie v časti "Mimoriadne zasadania a mimoriadne zasadania v naliehavých prípadoch").

Hľadanie konsenzu

Každý zo 193 členských štátov má vo Valnom zhromaždení jeden hlas. O dôležitých otázkach ako odporúčania týkajúce sa mieru a bezpečnosti a voľby členov do Bezpečnostnej rady a do Hospodárskej a sociálnej rady a o rozpočtových otázkach, rozhoduje Valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou členských štátov; o ostatných otázkach jednoduchou väčšinou.

V posledných rokoch sa objavila snaha dosiahnuť v otázkach radšej konsenzus ako o nich rozhodovať oficiálnym hlasovaním, čo posilňuje podporu rozhodnutí Zhromaždenia. Po ukončení rokovaní a dosiahnutí dohody s delegáciami môže predseda navrhnúť, aby bola rezolúcia prijatá bez hlasovania.

Revitalizácia práce Valného zhromaždenia

Posledné roky sa kládol neustály dôraz na to, aby bola práca Valného zhromaždenia adresná a relevantná. Tento cieľ sa stal hlavnou prioritou od 58.zasadania, pričom počas nasledujúcich zasadaní sa pokračovalo v úsilí zefektívniť agendu, zlepšiť obvyklé postupy a pracovné metódy hlavných výborov, zvýšiť význam Všeobecného výboru, posilniť úlohu a právomoci predsedu VZ a preskúmať postavenie Valného zhromaždenia v procese výberu generálneho tajomníka.

Na svojom 60. zasadaní Valné zhromaždenie prijalo dokument (pripojený k rezolúcii 60/286 z 8.septembra 2006), ktorý okrem iného podporil organizovanie neformálnych interaktívnych rozpráv o aktuálnych otázkach so zásadným významom pre medzinárodné spoločenstvo. Tento dokument, ktorý bol odporúčaný ad hoc Pracovnou skupinou pre revitalizáciu Valného zhromaždenia, taktiež vyzval predsedu Valného zhromaždenia, aby navrhol témy týchto interaktívnych rozpráv. Počas 66.zasadania bolo zvolaných viac ako dvanásť tematických interaktívnych diskusných stretnutí, vrátane tém o svetovej ekonomike, boja proti obchodovaniu s ľudskými bytosťami, znižovania rizika katastrof, vlády zákona na národnej a medzinárodnej úrovni a sprostredkovania.

V minulosti sa zaužíval zvyk, že na pravidelných neformálnych stretnutiach generálny tajomník stručne informuje členské štáty o svojich posledných aktivitách a pracovných cestách. Tieto brífingy poskytli výbornú a vítanú príležitosť na dialóg medzi generálnym tajomníkom a členskými štátmi a pravdepodobne sa v nich bude pokračovať aj počas 67.zasadania.

Voľba predsedu a podpredsedov Valného zhromaždenia a predsedov hlavných výborov

V dôsledku prebiehajúcej revitalizácie svojej práce a na základe pravidla 30 procedurálnych pravidiel volí Valné zhromaždenie svojho predsedu, podpredsedov a predsedov hlavných výborov aspoň tri mesiace pred začiatkom nového zasadnutia, s cieľom zabezpečiť posilnenie koordinácie a pripraviť prácu v hlavných výboroch ako aj medzi výbormi a plenárnym zhromaždením.

Všeobecný výbor

Všeobecný výbor, zložený z predsedu a 21 podpredsedov Valného zhromaždenia a predsedov šiestich hlavných výborov, vydáva odporúčania Valnému zhromaždeniu týkajúce sa prijímania agendy, rozdelenia jednotlivých bodov agendy a organizácie svojej práce (pre viac informácií o agende pozri http://www.un.org/Depts/dhl/resguide/gasess.htm#gaagen).

Výbor pre poverovacie listiny

Výbor pre poverovacie listiny, menovaný počas každého zasadania Valného zhromaždenia, podáva správy Valnému zhromaždeniu o poverovacích listinách zástupcov krajín.

Všeobecná rozprava

Výročná všeobecná rozprava, ktorá poskytuje členským štátom príležitosť vyjadriť svoj názor k dôležitým medzinárodným otázkam, sa bude konať od utorka 25.septembra do pondelka 1.októbra 2012. Ešte pred začiatkom všeobecnej rozpravy predstaví generálny tajomník svoju správu o práci Organizácie podľa zvyku, ktorý sa zaužíval počas 52.zasadania.

Témou 67.zasadania všeobecnej rozpravy bude "Dosiahnutie zmien alebo urovnávanie medzinárodných sporov alebo situácií mierovými prostriedkami" podľa návrhu zvoleného predsedu 67.zasadania J.E. Vuk Jeremića zo Srbska počas jeho zvolenia 8.júna 2012. Zvyk vybrať konkrétnu tému globálneho významu pochádza z roku 2003, kedy sa Valné zhromaždenie rozhodlo zaviesť túto novú iniciatívu v snahe posilniť právomoci a úlohu tohto 193 členného orgánu (rezolúcia č.58/126 z 19.decembra 2003).

Stretnutia v rámci všeobecnej rozpravy zvyčajne prebiehajú od 9.00 hod. do 13.00 hod. a od 15.00 hod do 21.00 hod.

Hlavné výbory

S blížiacim sa ukončením všeobecnej rozpravy sa Valné zhromaždenie začína zaoberať vecnými záležitosťami svojej agendy. Z dôvodu veľkého množstva otázok, ktoré je potrebné prerokovať (napríklad na 66. zasadnutí bolo na programe viac ako 170 bodov), rozdeľuje Valné zhromaždenie jednotlivé body medzi šesť hlavných výborov podľa ich zamerania. Výbory tieto otázky prerokujú, hľadajúc spôsoby ako zosúladiť rôzne prístupy jednotlivých štátov, a predstavia svoje odporúčania, zvyčajne vo forme rezolúcií a rozhodnutí, plenárnemu zasadnutiu Valného zhromaždenia na prerokovanie a konanie.

Šesť hlavných výborov: Výbor pre odzbrojovanie a medzinárodnú bezpečnosť (Prvý výbor), zaoberajúci sa otázkami odzbrojovania a súvisiacimi otázkami medzinárodnej bezpečnosti; Hospodársky a finančný výbor (Druhý výbor) zaoberajúci sa ekonomickými otázkami; Sociálny, humanitárny a kultúrny výbor (Tretí výbor), ktorý sa zameriava na sociálnu a humanitárnu oblasť; Výbor pre osobitné politické záležitosti a otázku dekolonizácie (Štvrtý výbor), zaoberajúci sa rôznymi politickými témami, ktorým sa nevenuje ani jeden z výborov ani plenárne zhromaždenie, vrátane otázky dekolonizácie, Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) a otázky ľudských práv palestínskeho ľudu; Výbor pre administratívu a rozpočet (Piaty výbor), ktorý sa bude zaoberať správnymi otázkami a rozpočtom OSN; Právny výbor (Šiesty výbor), ktorý prejednáva medzinárodné právne záležitosti.

Ohľadom rôznych bodov agendy, ako je napríklad otázka Palestíny a situácia na Blízkom východe, pojednáva Valné zhromaždenie priamo na svojich plenárnych zasadaniach.

Pracovné skupiny vo Valnom zhromaždení

Valné zhromaždenie v minulosti schválilo vytvorenie pracovných skupín, ktoré sa podrobnejšie zameriavajú na dôležité otázky a dávajú odporúčania Valnému zhromaždeniu; táto prax bude pravdepodobne pokračovať aj počas 67.zasadania. Patrí tam napríklad aj Ad hoc Pracovná skupina pre revitalizáciu Valného zhromaždenia, ktorá bude vo svojej práci pokračovať aj počas nasledujúceho zasadania.

Regionálne skupiny

V priebehu rokov sa rôzne neformálne regionálne zoskupenia vo Valnom zhromaždení zmenili na nástroje pre konzultáciu a zjednodušovanie procedurálnych postupov. Sú to nasledovné skupiny: africké štáty, ázijsko-tichomorské štáty, východoeurópske štáty, latinskoamerické a karibské štáty, západoeurópske štáty a ďalšie štáty. Post predsedu Valného zhromaždenia rotuje medzi regionálnymi skupinami. Pre 67.zasadanie bol predseda zvolený na odporúčanie Skupiny východoeurópskych štátov tajným hlasovaním.

Mimoriadne zasadnutia a mimoriadne zasadnutia v naliehavých prípadoch

Popri svojich pravidelných zasadnutiach sa Valné zhromaždenie môže zísť na mimoriadnom zasadaní a na zasadaní v naliehavých prípadoch.

Do dnešného dňa Valné zhromaždenie zvolalo 28 mimoriadnych zasadaní vo veciach, ktoré si vyžadovali zvláštnu pozornosť, vrátane otázok týkajúcich sa Palestíny, finančných prostriedkov Organizácie Spojených národov, odzbrojovania, medzinárodnej hospodárskej spolupráce, drog, životného prostredia, populácie, žien, sociálneho rozvoja, ľudských obydlí, HIV/AIDS, apartheidu a Namíbie. Špeciálne 28.zasadanie Valného zhromaždenia, ktoré sa konalo 24.januára 2005, bolo venované 60. výročiu oslobodenia nacistických koncentračných táborov.

Desať mimoriadnych zasadaní sa zameralo na situácie, v ktorých Bezpečnostná rada uviazla na mŕtvom bode, menovite Maďarsko (1956), Suez (1956), Blízky východ (1958 a 1967), Kongo (1960), Afganistan (1980), Palestína (1980 a 1982), Namíbia (1981), okupované arabské územia (1982) a ilegálne izraelské kroky v okupovanom Východnom Jeruzaleme a ostatných okupovaných palestínskych územiach (1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2006 a 2009). Valné zhromaždenie sa 16.januára 2009 rozhodlo dočasne odložiť desiate mimoriadne zasadanie v naliehavých prípadoch a umožniť predsedovi Valného zhromaždenia zvolať stretnutie na žiadosť členských štátov.

Pokračovanie práce Valného zhromaždenia

Práca OSN do značnej miery čerpá z rozhodnutí Valného zhromaždenia a je vykonávaná:

* *** *