Tlačové správy

Tento dokument má len informačný, nie oficiálny charakter.

UNIS/INF/491
16. september 2013

Valné zhromaždenie OSN sa zíde 17.septembra 2013

NEW YORK/VIEDEŇ, 16. september (Informačná služba OSN) - Valné zhromaždenie OSN sa zíde v utorok 17.septembra o 15hod. v hlavnom sídle OSN v New Yorku na svojom 68.zasadaní. Po týždni úvodných diskusií sa bude v rýchlom slede konať množstvo podujatí na vysokej úrovni. V pondelok 23.septembra VZ zvolá stretnutie na vysokej úrovni o osobách s postihnutím na tému: "Cesta vpred: rozvojová agenda vrátane hendikepu do roku 2015 a po", ktoré sa sústredí na dosiahnutie dôležitých Miléniových rozvojových cieľov (MRC) a ďalších medzinárodne dohodnutých úloh. (Viac informácií: http://www.un.org/disabilities/default.asp?id=1590)        

Výročná všeobecná rozprava, na ktorej sa stretnú hlavy štátov a vlád a ďalší vysokí národní predstavitelia, aby predstavili svoje názory na celosvetové otázky, bude otvorená v utorok 24.septembra a bude trvať až do utorka 1.októbra. Okrem všeobecnej rozpravy sa bude v utorok 24.septembra v poobedňajších hodinách konať úvodné stretnutie Politického fóra na vysokej úrovni o trvalo udržateľnom rozvoji, založené Zhromaždením ako odpoveď na výsledky Konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20). Viac informácií:  http://sustainabledevelopment.un.org/index.php?menu=1556)

Nasledujúci deň, v stredu 25.septembra, zvolá predseda Zhromaždenia osobitné podujatie k ďalším snahám na dosiahnutie MRC v období po roku 2015. Neskôr, štvrtok 26.septembra, Zhromaždenie organizuje ďalšie stretnutie na vysokej úrovni o dosiahnutí cieľov v jadrovom odzbrojovaní. Po ukončení všeobecnej rozpravy Zhromaždenie zvolá na štvrtok 3.októbra a piatok 4.októbra dialóg na vysokej úrovni o medzinárodnej migrácii a rozvoji s cieľom diskutovať o pomenovaní opatrení na zvýšenie prínosu medzinárodnej migrácie pre migrantov a krajiny pri súčasnom znižovaní negatívnych dopadov. (Viac informácií http://www.un.org/esa/population/meetings/HLD2013/mainhld2013.html) Krátko na to, v pondelok 7.októbra a v utorok 8.októbra, Zhromaždenie usporadúva šiesty Dialóg na vysokej úrovni o financovaní rozvoja. (Viac informácií   http://www.un.org/esa/ffd/index.htm)

Fórum pre multilaterálne rokovania

Valné zhromaždenie, založené v roku 1945 na základe Charty OSN, zaujíma ústrednú pozíciu ako hlavný poradný, politicky konceptotvorný  a reprezentatívny orgán OSN. So svojimi 193 členmi OSN poskytuje jedinečné fórum pre multilaterálnu diskusiu o celom spektre medzinárodných otázok, ktoré Charta OSN pokrýva ( http://www.un.org/en/documents/charter/index.shtml). Taktiež zohráva významnú úlohu v procese zavádzania štandardov a kodifikácie medzinárodného práva.

Valné zhromaždenie sa stretáva intenzívne od septembra do decembra na pravidelné ročné zasadania a potom podľa potreby. 

Funkcie a právomoci Valného zhromaždenia

Valné zhromaždenie je oprávnené dávať odporúčania štátom ohľadom medzinárodných otázok v rámci svojej kompetencie. Taktiež iniciuje kroky - politické, ekonomické, humanitárne, sociálne a právne - ktoré ovplyvnili životy miliónov ľudí na celom svete. Historická Miléniová deklarácia ( http://www.un.org/millennium/declaration/ares552e.htm), prijatá v roku 2000 a záverečný dokument Svetového summitu 2005 ( http://www.un.org/Docs/journal/asp/ws.asp?m=A/RES/60/1) odrážajú záväzok členských štátov dosiahnuť konkrétne ciele ohľadom mieru, bezpečnosti a odzbrojovania, ďalej rozvoja a zmierňovania chudoby; ochrany ľudských práv a podpory vlády práva; ochrany spoločného životného prostredia; plnenia osobitných potrieb Afriky a posilňovania Spojených národov. Podľa Charty OSN môže Valné zhromaždenie:

  • prerokúvať a schvaľovať rozpočet OSN a zostavovať finančné hodnotenia členských štátov;
  • voliť nestálych členov Bezpečnostnej rady, členov ostatných rád a orgánov OSN a  na odporúčanie Bezpečnostnej rady menovať generálneho tajomníka;
  • rokovať a robiť odporúčania ohľadom všeobecných princípov spolupráce pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti vrátane odzbrojovania;
  • prerokúvať všetky otázky týkajúce sa medzinárodného mieru a bezpečnosti s výnimkou tých, v prípade ktorých je spor alebo situácia momentálne predmetom diskusie Bezpečnostnej rady, a dávať k týmto otázkam odporúčania;
  • s tou istou výnimkou prerokúvať a robiť odporúčania o všetkých otázkach alebo veciach patriacich do rámca Charty alebo týkajúcich sa právomocí a úloh orgánov OSN;
  • dávať podnet k štúdiu a robiť odporúčania s cieľom podporiť medzinárodnú politickú spoluprácu, vývoj a kodifikáciu medzinárodného práva, presadzovanie ľudských práv a základných slobôd, spoluprácu v ekonomickej, sociálnej, humanitárnej, kultúrnej, vzdelávacej oblasti a v oblasti zdravia;
  • robiť odporúčania k mierovému urovnaniu akejkoľvek situácie, ktorá by mohla ohroziť priateľské vzťahy medzi krajinami;
  • prerokovávať správy Bezpečnostnej rady OSN a ďalších orgánov OSN.

Ak Bezpečnostná rada nekoná z dôvodu, že jej stáli členovia využili právo veta, môže konať Valné zhromaždenie v prípadoch hrozby mieru, porušenia mieru alebo aktu agresie. V takýchto prípadoch, podľa rezolúcie OSN z 3. novembra 1950 (rezolúcia 377(V)) "Jednotne za  mier", Valné zhromaždenie môže okamžite rokovať o danej veci a odporučiť členským štátom, aby uskutočnili kolektívne opatrenia potrebné na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti (pozri nižšie v časti "Mimoriadne zasadania a mimoriadne zasadania v naliehavých prípadoch").

Hľadanie konsenzu

Každý zo 193 členských štátov má vo Valnom zhromaždení jeden hlas. O dôležitých otázkach ako odporúčania týkajúce sa mieru a bezpečnosti a voľby členov do Bezpečnostnej rady a do Hospodárskej a sociálnej rady a o rozpočtových otázkach, rozhoduje Valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou členských štátov; o ostatných otázkach jednoduchou väčšinou.

V posledných rokoch sa objavila snaha dosiahnuť v otázkach radšej konsenzus ako o nich rozhodovať oficiálnym hlasovaním, čo posilňuje podporu rozhodnutí Zhromaždenia. Po ukončení rokovaní a dosiahnutí dohody s delegáciami môže predseda navrhnúť, aby bola rezolúcia prijatá bez hlasovania.

Revitalizácia práce Valného zhromaždenia

Posledné roky sa kládol neustály dôraz na to, aby bola práca Valného zhromaždenia adresná a relevantná. Tento cieľ sa stal hlavnou prioritou od 58.zasadania, pričom počas nasledujúcich zasadaní sa pokračovalo v úsilí zefektívniť agendu, zlepšiť obvyklé postupy a pracovné metódy hlavných výborov, zvýšiť význam Všeobecného výboru, posilniť úlohu a právomoci predsedu VZ a preskúmať postavenie Valného zhromaždenia v procese výberu generálneho tajomníka. 

Na svojom 60. zasadaní Valné zhromaždenie prijalo dokument (pripojený k rezolúcii 60/286 z 8.septembra 2006), ktorý okrem iného podporil organizovanie neformálnych interaktívnych rozpráv o aktuálnych otázkach so zásadným významom pre medzinárodné spoločenstvo. Tento dokument, ktorý bol odporúčaný ad hoc Pracovnou skupinou pre revitalizáciu Valného zhromaždenia, taktiež vyzval predsedu Valného zhromaždenia, aby navrhol témy týchto interaktívnych rozpráv. Počas 66.zasadania bolo zvolaných viac ako dvanásť tematických interaktívnych diskusných stretnutí, vrátane tém o svetovej ekonomike, boja proti obchodovaniu s ľudskými bytosťami, znižovania rizika katastrof, vlády zákona na národnej a medzinárodnej úrovni a sprostredkovania. 

Počas 67.zasadania bolo zvolaných niekoľko interaktívnych tematických debát k širokému spektru otázok ako napríklad úloha medzinárodného trestného súdnictva v procese zmierovania; globálne ekonomické vedenie; mierové riešenie konfliktov v Afrike; trvalo udržateľný rozvoj a klimatická zmena; a kultúra a rozvoj; a podnikanie pre rozvoj; nerovnosti. V minulosti sa zaužíval zvyk, že na pravidelných neformálnych stretnutiach generálny tajomník stručne informuje členské štáty o svojich posledných aktivitách a pracovných cestách. Tieto brífingy poskytli výbornú a vítanú príležitosť na dialóg medzi generálnym tajomníkom a členskými štátmi a pravdepodobne sa v nich bude pokračovať aj počas 68.zasadania.

Voľba predsedu a podpredsedov Valného zhromaždenia a predsedov hlavných výborov

V dôsledku prebiehajúcej revitalizácie svojej práce a na základe pravidla 30 procedurálnych pravidiel volí Valné zhromaždenie svojho predsedu, podpredsedov a predsedov hlavných výborov aspoň tri mesiace pred začiatkom nového zasadnutia, s cieľom zabezpečiť posilnenie koordinácie a pripraviť prácu v hlavných výboroch ako aj medzi výbormi a plenárnym zhromaždením.

Všeobecný výbor

Všeobecný výbor, zložený z predsedu a 21 podpredsedov Valného zhromaždenia a predsedov šiestich hlavných výborov, vydáva odporúčania Valnému zhromaždeniu týkajúce sa prijímania agendy, rozdelenia jednotlivých bodov agendy a organizácie svojej práce (pre viac informácií o agende pozri http://www.un.org/Depts/dhl/resguide/gasess.htm#gaagen).

Výbor pre poverovacie listiny

Výbor pre poverovacie listiny, menovaný počas každého zasadania Valného zhromaždenia, podáva správy Valnému zhromaždeniu o poverovacích listinách zástupcov krajín.

Všeobecná rozprava

Výročná všeobecná rozprava, ktorá poskytuje členským štátom príležitosť vyjadriť svoj názor k dôležitým medzinárodným otázkam, sa bude konať od utorka 24.septembra do utorka 1.októbra 2013. Ešte pred začiatkom všeobecnej rozpravy predstaví generálny tajomník svoju správu o práci Organizácie podľa zvyku, ktorý sa zaužíval počas 52.zasadania.    

Témou 68.zasadania všeobecnej rozpravy, ako počas svojej voľby 14.júna 2013 navrhol predseda 68.zasadania J.E. John W. Ashe z Antiguy a Barbudy, "Rozvojová agenda po roku 2015: pripravenie pôdy!" Zvyk vybrať konkrétnu tému globálneho významu pochádza z roku 2003, kedy sa Valné zhromaždenie rozhodlo zaviesť túto novú iniciatívu v snahe posilniť právomoci a úlohu tohto 193 členného orgánu (rezolúcia č.58/126 z 19.decembra 2003).Stretnutia v rámci všeobecnej rozpravy zvyčajne prebiehajú od 9.00 hod. do 13.00 hod. a od 15.00 hod do 21.00 hod.

Hlavné výbory

S blížiacim sa ukončením všeobecnej rozpravy sa Valné zhromaždenie začína zaoberať vecnými záležitosťami svojej agendy. Z dôvodu veľkého množstva otázok, ktoré je potrebné prerokovať (napríklad na 67. zasadnutí bolo na programe viac ako 171 bodov), rozdeľuje Valné zhromaždenie jednotlivé body medzi šesť hlavných výborov podľa ich zamerania. Výbory tieto otázky prerokujú, hľadajúc spôsoby ako zosúladiť rôzne prístupy jednotlivých štátov, a predstavia svoje odporúčania, zvyčajne vo forme rezolúcií a rozhodnutí, plenárnemu zasadnutiu Valného zhromaždenia na prerokovanie a konanie.

Šesť hlavných výborov: Výbor pre odzbrojovanie a medzinárodnú bezpečnosť (Prvý výbor), zaoberajúci sa otázkami odzbrojovania a súvisiacimi otázkami medzinárodnej bezpečnosti; Hospodársky a finančný výbor (Druhý výbor) zaoberajúci sa ekonomickými otázkami; Sociálny, humanitárny a kultúrny výbor (Tretí výbor), ktorý sa zameriava na sociálnu a humanitárnu oblasť; Výbor pre osobitné politické záležitosti a otázku dekolonizácie (Štvrtý výbor), zaoberajúci sa rôznymi politickými témami, ktorým sa nevenuje ani jeden z výborov ani plenárne zhromaždenie, vrátane otázky dekolonizácie, Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) a otázky ľudských práv palestínskeho ľudu; Výbor pre administratívu a rozpočet (Piaty výbor), ktorý sa bude zaoberať správnymi otázkami a rozpočtom OSN; Právny výbor (Šiesty výbor), ktorý prejednáva medzinárodné právne záležitosti.

Ohľadom rôznych bodov agendy, ako je napríklad otázka Palestíny a situácia na Blízkom východe, pojednáva Valné zhromaždenie priamo na svojich plenárnych zasadaniach.

Pracovné skupiny vo Valnom zhromaždení

Valné zhromaždenie v minulosti schválilo vytvorenie pracovných skupín, ktoré sa podrobnejšie zameriavajú na dôležité otázky a dávajú odporúčania Valnému zhromaždeniu; táto prax bude pravdepodobne pokračovať aj počas 67.zasadania. Patrí tam napríklad aj Ad hoc Pracovná skupina pre revitalizáciu Valného zhromaždenia, ktorá bude vo svojej práci pokračovať aj počas nasledujúceho zasadania.

Regionálne skupiny

V priebehu rokov sa rôzne neformálne regionálne zoskupenia vo Valnom zhromaždení zmenili na nástroje pre konzultáciu a zjednodušovanie procedurálnych postupov. Sú to nasledovné skupiny: africké štáty, ázijsko-tichomorské štáty, východoeurópske štáty, latinskoamerické a karibské štáty, západoeurópske štáty a ďalšie štáty. Post predsedu Valného zhromaždenia rotuje medzi regionálnymi skupinami. Pre 68.zasadanie bol predseda zvolený na odporúčanie Skupiny latinskoamerických a karibských štátov.

Mimoriadne zasadnutia a mimoriadne zasadnutia v naliehavých prípadoch

Popri svojich pravidelných zasadnutiach sa Valné zhromaždenie môže zísť na mimoriadnom zasadaní a na zasadaní v naliehavých prípadoch.

Do dnešného dňa Valné zhromaždenie zvolalo 28 mimoriadnych zasadaní vo veciach, ktoré si vyžadovali zvláštnu pozornosť, vrátane otázok týkajúcich sa Palestíny, finančných prostriedkov Organizácie Spojených národov, odzbrojovania, medzinárodnej hospodárskej spolupráce, drog, životného prostredia, populácie, žien, sociálneho rozvoja, ľudských obydlí, HIV/AIDS, apartheidu a Namíbie. Špeciálne 28.zasadanie Valného zhromaždenia, ktoré sa konalo 24.januára 2005, bolo venované 60. výročiu oslobodenia nacistických koncentračných táborov.

Desať mimoriadnych zasadaní sa zameralo na situácie, v ktorých Bezpečnostná rada uviazla na mŕtvom bode, menovite Maďarsko (1956), Suez (1956), Blízky východ (1958 a 1967), Kongo  (1960), Afganistan (1980),  Palestína (1980 a 1982), Namíbia (1981), okupované arabské územia (1982) a ilegálne izraelské kroky v okupovanom Východnom Jeruzaleme a ostatných okupovaných palestínskych územiach  (1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2006 a 2009). Valné zhromaždenie sa 16.januára 2009 rozhodlo dočasne odložiť desiate mimoriadne zasadanie v naliehavých prípadoch a umožniť predsedovi Valného zhromaždenia zvolať stretnutie na žiadosť členských štátov.

Pokračovanie práce Valného zhromaždenia

Práca OSN do značnej miery čerpá z rozhodnutí Valného zhromaždenia a je vykonávaná:

  • výbormi a ďalšími orgánmi založenými Valným zhromaždením s cieľom preskúmavať a podávať správy o špecifických otázkach ako odzbrojovanie, vesmír, udržiavanie mieru, ekonomický rozvoj, životné prostredie a ľudské práva;
  • Sekretariátom OSN  - generálnym tajomníkom a celým kolektívom medzinárodných zamestnancov.

* *** *

Odkaz na životopis predsedu 68.zasadania Valného zhromaždenia OSN, J.E. John W. Ashe-a

Odkaz na prejav J.E. John W. Ashe-a počas jeho voľby za predsedu