Len pre informáciu – neoficiálny dokument.
UNIS/INF/586
16. november 2022
Počet obyvateľov sveta sa v polovici novembra vyšplhá na 8 miliárd, čo je dôkazom vedeckého pokroku a zlepšenia úrovne v oblasti výživy, verejného zdravia a hygieny. Naša ľudská rodina sa však nielen rozrastá, ale narastajú v nej aj nerovnosti.
Miliardy ľudí zápasia s ťažkými podmienkami, stámilióny bojujú s hladom či dokonca hladomorom. Rekordný počet ľudí migruje a hľadá príležitosti či záchranu pred dlhmi, ťažkými podmienkami, vojnami a klimatickými katastrofami.
Ak nepreklenieme túto rozširujúcu sa globálnu priepasť medzi bohatými a chudobnými, pripravujeme sa na 8 miliardový svet plný napätia, nedôvery, kríz a konfliktov.
Fakty hovoria samy za seba. Hŕstka miliardárov ovláda toľko bohatstva ako najchudobnejšia polovica sveta. Jedno percento celosvetovo najbohatších ľudí má vo vrecku pätinu svetového príjmu, pričom ľudia v najbohatších krajinách môžu očakávať, že budú žiť až o 30 rokov dlhšie ako tí najchudobnejší. Keďže celosvetové podmienky v oblasti bohatstva a zdravia sa v posledných desaťročiach zlepšili, narástli aj tieto nerovnosti.
K týmto dlhodobým trendom sa pridáva zrýchľujúca sa klimatická kríza a nerovnomerná obnova po pandémii COVID-19, ktoré nerovnosti ešte viac prehlbujú. Mierime priamo ku klimatickej katastrofe a emisie a teploty naďalej stúpajú. Povodne, búrky a suchá ničia krajiny, ktoré takmer ničím neprispeli ku globálnemu otepľovaniu.
Vojna na Ukrajine ešte viac umocňuje pretrvávajúcu potravinovú, energetickú a finančnú krízu, ktorá najviac postihuje rozvojové ekonomiky. Tieto nerovnosti si vyberajú najväčšiu daň na ženách, dievčatách a marginalizovaných skupinách, ktoré už trpia diskrimináciou.
Mnohé krajiny globálneho Juhu čelia obrovským dlhom, rastúcej chudobe, hladu a rastúcim dôsledkom klimatickej krízy. Majú len malú šancu investovať do udržateľnej obnovy po pandémii, prechodu na obnoviteľné zdroje energie alebo do vzdelávania a odbornej prípravy na digitálny vek.
Hnev a odpor voči rozvinutým krajinám dosahujú zlomové body.
Toxické rozpory a nedostatok dôvery spôsobujú oneskorenie a patovú situáciu v mnohých otázkach, od jadrového odzbrojenia cez terorizmus až po globálne zdravie. Musíme tieto škodlivé trendy potlačiť, napraviť vzťahy a nájsť spoločné riešenia našich spoločných problémov.
Prvým krokom je uznanie, že tento stále sa zväčšujúci rozdiel v príjmoch a bohatstve medzi super bohatými a nami ostatnými je voľbou, ktorú sú rozvinuté krajiny povinné zvrátiť, a to už tento mesiac na konferencii OSN o klíme v Egypte a na samite G20 na Bali.
Dúfam, že na konferencii COP27 bude podpísaný historický Klimatický pakt solidarity, v rámci ktorého sa rozvinuté a rozvíjajúce sa ekonomiky zjednotia na spoločnej stratégii a spoja kapacity a zdroje v prospech ľudstva. Bohatšie krajiny musia kľúčovým rozvíjajúcim sa ekonomikám poskytnúť finančnú a technickú podporu pri prechode od fosílnych palív. To je naša jediná nádej na dosiahnutie klimatických cieľov.
Naliehavo tiež vyzývam vedúcich predstaviteľov, aby na konferencii COP27 dohodli plán a inštitucionálny rámec na kompenzáciu krajín globálneho Juhu v oblasti klimatických strát a škôd, ktoré im spôsobujú obrovské utrpenie.
Samit G20 na Bali bude príležitosťou na riešenie ťažkej situácie rozvojových krajín. Naliehavo vyzývam ekonomiky krajín G20, aby prijali stimulačný balík, ktorý poskytne vládam krajín globálneho Juhu investície a likviditu a bude sa zaoberať odpustením a reštrukturalizáciou dlhov.
Zatiaľ čo sa usilujeme o prijatie týchto strednodobých opatrení, nepretržite spolupracujeme so všetkými stranami na zmiernení globálnej potravinovej krízy.
Čiernomorská obilná iniciatíva je dôležitou súčasťou tohto úsilia. Pomohla stabilizovať trhy a znížiť ceny potravín. Každý zlomok percenta má potenciál zmierniť hlad a zachrániť životy.
Snažíme sa tiež zabezpečiť, aby sa ruské hnojivá dostali na svetové trhy, ktoré vážne narušila vojna. Ceny hnojív sú až trikrát vyššie ako pred pandémiou. Ryža ako najrozšírenejšia základná potravina na svete trpí najviac.
Odstránenie zostávajúcich prekážok vývozu ruských hnojív je nevyhnutným krokom k celosvetovej potravinovej bezpečnosti.
Medzi všetkými týmito vážnymi výzvami je však aj niekoľko dobrých správ.
Náš osemmiliardový svet by mohol priniesť obrovské príležitosti pre niektoré z najchudobnejších krajín, kde je rast populácie najvyšší.
Relatívne malé investície do zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, rodovej rovnosti a udržateľného hospodárskeho rozvoja by mohli vytvoriť priaznivý kruh rozvoja a rastu, ktorý by zmenil ekonomiky a životy.
V priebehu niekoľkých desaťročí by sa dnešné najchudobnejšie krajiny mohli stať motorom udržateľného, ekologického rastu a prosperity v celých regiónoch.
Silne verím v ľudskú vynaliezavosť a solidaritu. V týchto ťažkých časoch by sme mali pamätať na slová jedného z najmúdrejších pozorovateľov ľudstva, Mahátmu Gándhího: „Svet má dosť pre potreby všetkých, ale nie dosť pre chamtivosť všetkých.“
Veľké celosvetové stretnutia tento mesiac musia byť príležitosťou začať prekonávať rozdiely a obnovovať dôveru na základe rovnakých práv a slobôd každého jedného člena osemmiliardovej ľudskej rodiny.
* *** *
António Guterres je generálny tajomník OSN.
Tento článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny, 16.11.2022.
