Tento rok si pripomíname osemdesiate výročie ukončenia holokaustu.

Oplakávame šesť miliónov ľudí židovského pôvodu, ktorých nacisti a ich kolaboranti zavraždili v snahe vyhladiť celý národ.

Trúchlime za ľuďmi rómskeho a sintského pôvodu, ľuďmi so zdravotným znevýhodnením a ostatnými, ktorí boli zotročení, prenasledovaní, mučení a zabití. 

Stojíme pri obetiach, pozostalých a ich rodinách. 

Znovu vyhlasujeme, že nikdy nezabudneme. 

Ak by sme dovolili zabudnúť na holokaust, znevážili by sme tým minulosť a zradili budúcnosť.

Spomínanie je morálny čin. A výzva k činom.

Poznať históriu holokaustu znamená spoznať hĺbku, do akej ľudstvo môže klesnúť...

Pochopiť, do akej miery boli nacisti schopní páchať ohavné zločiny za spoluúčasti iných... 

A pochopiť, že každý z nás má dôležitú povinnosť - postaviť sa proti nenávisti a obhajovať ľudské práva všetkých.

Po pekle holokaustu sa krajiny spojili. A zahrnuli dôstojnosť každého človeka do Všeobecnej deklarácie ľudských práv. 

V ťažkých časoch tento dokument pre nás stále predstavuje svetlý bod. 

Osemdesiat rokov po skončení holokaustu je antisemitizmus medzi nami ešte stále prítomný - podnecujú ho tie isté lži a nenávisť, ktoré umožnili nacistickú genocídu.

A stále narastá.

Šíri sa diskriminácia...

Aj nenávisť po celom svete...

Nesporné historické fakty sa prekrúcajú, bagatelizujú a popierajú...

Vyvíjajú sa snahy o pretvorenie a rehabilitáciu nacistov a ich kolaborantov. 

Musíme sa postaviť týmto nehoráznostiam.

V týchto dňoch rozkolov, a viac ako rok od hrozných teroristických útokov Hamasu zo 7. októbra, sa musíme pridržiavať našej spoločnej ľudskosti. 

Musíme odsúdiť antisemitizmus ako aj všetky formy rasizmu, predsudkov a náboženského fanatizmu.

Zároveň musíme obnoviť naše rozhodnutie brániť dôstojnosť a ľudské práva všetkých.

Tieto dôvody súvisia so samotnou podstatou Organizácie Spojených národov.

Nikdy nezabudneme, ani nikdy v tomto boji nepoľavíme.

* *** *