COVID-19, klimatické zmeny, rasová nespravodlivosť a rastúca nerovnosť - sme rozbúreným svetom.
No zároveň aj medzinárodným spoločenstvom s pevnou predstavou zakotvenou v Charte OSN, ktorá tento rok oslavuje 75.výročie. Táto vízia lepšej budúcnosti, založená na hodnotách rovnosti, vzájomného rešpektu a medzinárodnej spolupráce, nám pomohla vyhnúť sa tretej svetovej vojne, ktorá by mala katastrofálne dôsledky pre život na našej planéte.
Našou spoločnou výzvou je nasmerovať tohto kolektívneho ducha a úspešne zvládnuť obdobie, v ktorom sme ťažko skúšaní.
Pandémia odhalila vážne systémové nerovnosti v rámci krajín a komunít aj medzi nimi. Zdôraznila krehkosť sveta - nielen s ohľadom na ďalšiu zdravotnú krízu, ale aj na váhanie, s akým odpovedáme na klimatickú krízu, na nedodržiavanie zákona v kyberpriestore a riziká šírenia jadrových zbraní. Všade na svete ľudia strácajú dôveru v politické systémy a inštitúcie.
Táto kritická situácia je umocnená mnohými ďalšími hlbokými humanitárnymi krízami: konflikty, ktoré ďalej pokračujú alebo sa ešte zintenzívňujú; rekordný počet ľudí nútených opustiť svoje domovy; roje kobyliek v Afrike a južnej Ázii; hroziace suchá v južnej Afrike a strednej Amerike; to všetko v kontexte stúpajúceho geopolitického napätia.
V súvislosti s touto krehkosťou je potrebné, aby svetoví lídri s pokorou uznali kľúčovú dôležitosť jednoty a solidarity.
Nikto nedokáže predvídať, čo bude nasledovať. Vidím tu však dva možné scenáre.
Najprv "optimistický" variant.
V tomto prípade by svet situáciu ako-tak zvládol. Krajiny globálneho severu by zostavili úspešnú stratégiu ako z toho von. Rozvojové krajiny by získali dostatok podpory a ich typické demografické znaky, najmä mladí ľudia - by im pomohli so zvládnutím dôsledkov.
Následne by sa možno v najbližších deviatich mesiacoch objavila vakcína, distribuovaná ako globálne verejné dobro či "vakcína pre ľudí", dostupná a prístupná pre všetkých.
Ak sa to stane a ekonómia sa postupne rozbehne, v najbližších dvoch troch-rokoch by sme sa mohli posunúť do určitého normálu.
Je tu však aj druhý, pochmúrnejší scenár, v ktorom sa krajinám nepodarí koordinovať ich aktivity. Budú prichádzať ďalšie nové vlny vírusu. Situácia v rozvojovom svete vybuchne. Práca na vakcíne bude zaostávať - a ak sa aj relatívne skoro objaví, stane sa objektom neľútostnej súťaže, v ktorej krajiny s väčšou ekonomickou silou získajú k očkovaniu prístup ako prvé.
V tomto scenári by sme sa mohli stať svedkami väčšieho posunu k fragmentácii, populizmu a xenofóbii. Každá krajina by tým mohla prejsť sama alebo v tzv. koalíciách tých, čo majú záujem riešiť určité konkrétne výzvy. V konečnom dôsledku by sa svetu nepodarilo mobilizovať vedenie potrebné na riešenie našich spoločných výziev.
Výsledkom by mohla byť globálna depresia s trvaním minimálne päť až sedem rokov, kým by sa podarilo obnoviť akýsi nový normálny stav, ktorého charakter nie je jednoduché predvídať.
Je ťažké zistiť, ktorým smerom sa posúvame. Musíme pracovať na tom najlepšom scenári a byť pripravení na najhoršie.
Táto pandémia, akokoľvek je už hrozná, musí byť pre nás varovným ukazovákom, ktorý podnieti všetkých politických lídrov k pochopeniu, že náš prístup a idey, z ktorých vychádzame, sa musia zmeniť, a že táto nejednota je nebezpečná pre všetkých.
Ak to pochopíme, ľudia by mohli uznať, že jediný spôsob ako riešiť nestabilitu sveta, je pomocou oveľa silnejších mechanizmov globálneho vládnutia s medzinárodnou spoluprácou.
Po tom všetkom sa nemôžeme len tak vrátiť k systémom, ktoré viedli k súčasnej kríze. Teraz potrebujeme vybudovať lepší svet, s udržateľnejšími, inkluzívnejšími, rodovo rovnými spoločnosťami a ekonomikami.
Pri nasledovaní tejto cesty musíme zmeniť spôsob, akým krajiny medzi sebou spolupracujú. Dnešnému multilateralizmu chýba rozsah, ambície a účinné nástroje - pričom pri niektorých nástrojoch, ktoré sú účinné, je len slabá alebo žiadna vôľa, aby boli použité, ako sme to videli napríklad pri ťažkostiach, ktorým čelila Bezpečnostná rada.
Potrebujeme navzájom prepojený multilateralizmus, v ktorom OSN a jej agentúry, Svetová banka, Medzinárodný menový fond, regionálne organizácie ako Africká únia a Európska únia, obchodné organizácie a ďalší aktéri užšie a efektívnejšie spolupracujú.
Taktiež potrebujeme multilateralizmus, ktorý je inkluzívnejší. Dnes už vlády nie sú jedinými politickými a silovými hráčmi. Občianska spoločnosť, biznis komunita, miestne orgány, mestá a regionálne vlády v dnešnom svete čoraz viac preberajú vedúcu úlohu.
To, na druhej strane, povedie k efektívnemu multilateralizmu s potrebnými mechanizmami na to, aby globálne vedenie fungovalo tam, kde je to potrebné.
Nový, navzájom prepojený, inkluzívny, efektívny multilateralizmus, založený na trvalých hodnotách Charty OSN, by nás mohol dostať z námesačného módu a zastaviť sklz k ešte väčšiemu nebezpečenstvu.
Politickí lídri na celom svete potrebujú venovať pozornosť výstražnému ukazováku, spojiť sa a zamerať sa na riešenie krehkosti sveta, posilniť našu schopnosť globálneho vládnutia, vyzbrojiť nástrojmi multilaterálne inštitúcie a čerpať zo sily jednoty a solidarity na prekonanie najväčšieho testu našich čias.
----------
António Guterres je generálnym tajomníkom OSN.
júl 2020
