Na tlačovom brífingu vo Viedni v deň vydania Správy o Miléniových rozvojových cieľoch 2010 riaditeľ UNIS-u Viedeň Maher Nasser načrtol pokrok, ktorý bol zaznamenaný v plnení MRC, pričom taktiež zdôraznil, kde je potrebné pracovať viac, ak majú byť ciele splnené do piatich rokov.
V tejto prezentácii riaditeľ Nasser využil údaje zo správy a podrobnejšie vysvetlil jednotlivé aspekty dosiahnutého pokroku v oblasti MRC. Napriek mnohým prekážkam je svet stále na ceste k plneniu cieľa zredukovať chudobu pričom ako povedal, že tento aspekt by už bol znížený, keby nedošlo ku globálnej finančnej kríze.
Pozitívne je, že školská dochádzka na základných školách stúpa, hoci je stále 10% od dosiahnutia celosvetovej úrovne. Zrušenie školských poplatkov však v niektorých krajinách ako napríklad v Burundi strojnásobilo úroveň školskej dochádzky v tejto krajine. Pozoruhodný pokrok sa dosiahol v oblasti znižovania miery úmrtí na maláriu a v znižovaní detských úmrtí. Zatiaľ čo šírenie HIV sa stabilizovalo, počet nových infekcií naďalej prevyšuje zvýšenú úroveň liečenia.
Čistá pitná voda je podľa slov Mahera Nassera ešte stále luxusom pre veľký počet ľudí na celom svete, avšak jeden z cieľov MRC, dosiahnutie zníženia počtu ľudí bez trvalého prístupu k bezpečnej pitnej vode a základným hygienickým podmienkam o polovicu, sa v súčasnosti zdá byť reálne.
Pán Nasser zdôraznil, že takmer polovica celosvetovej populácie nemala prístup k základným hygienickým podmienkam, pričom následne citoval z jednej univerzitnej štúdie OSN, ktorá ukázala, že v Indii má viac ľudí prístup k mobilnému telefónu ako k toalete.
Pán Nasser taktiež hovoril o nerovnakom prístupe k službám, najmä o rozdieloch medzi vidieckou a mestskou populáciou, ženami a mužmi, bohatými a chudobnými.
Ďalej zdôraznil aké dôležité je, že rozvinuté krajiny robia viac pre dosiahnutie MRC, najmä čo sa týka splnenia svojich záväzkov v rámci zvýšenia oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a fair trade. Zo všetkých donorských krajín splnilo cieľ 0,7% HDP v roku 2009 len päť krajín - Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko a Švédsko.
Osobitný poradca generálneho riaditeľa Organizácie OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) Ole Lundby počas tlačového brífingu povedal, že nebolo nijako prekvapujúce, že správa označila prekážky v postupe ako výsledok finančnej krízy, a že cesta, ktorá je pred nami, by bez nich nemusela byť nevyhnutne jednoduchšia.
Z hľadiska UNIDO bol hospodársky rast dôležitý pre znižovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj, povedal pán Lundby. V zmysle MRC sa UNIDO zameralo na znižovanie chudoby (Cieľ 1), posilňovanie postavenia žien (Cieľ 3), trvalo udržateľný ekologický rozvoj (Cieľ 7) a rozvoj globálneho partnerstva pre rozvoj (Cieľ 8).
UNIDO pomáha znižovať chudobu prostredníctvom rozvíjania podnikateľského prostredia v rozvojových krajinách a školenia ľudí v agrobiznise. Má špeciálny program týkajúci sa pomoci pri posilňovaní ekonomického postavenia žien a pri zavádzaní rodovej rovnosti do svojej práce. UNIDO taktiež pomáha pri rozvíjaní čistejšej priemyselnej výroby, povedal.
Podľa jeho slov sú väčšina týchto cieľov sociálne ciele bez ekonomického rastu. Pán Lundby ďalej pokračoval hovoriac, že zmyslom cieľa by malo byť rozvíjanie kapacity rozvojových krajín v prospech trvalo udržateľného ekonomického rastu, aby tak mohli platiť za ich vlastné sociálne sektory ako napríklad zdravie a vzdelanie.
Navrhol pozrieť sa na úspechy niektorých krajín, na ich proces vývoja od rozvojových k stredne rozvinutým krajinám ako napríklad východná a južná Ázia a niektoré ďalšie krajiny v Afrike a vziať si poučenie z ich úspešných rozvojových stratégií.
Riaditeľ UNIS-u nadviazal na posledný komentár pána Lundbyho, a zdôraznil 8 krokov načrtnutých v správe publikovanej Rozvojovým programom OSN (UNDP) začiatkom tohto mesiaca, Medzinárodná hodnotiaca správa - čo je ešte potrebné urobiť na to, aby boli splnené MRC do roku 2015?, ako napríklad podpora rozvoja vedeného krajinou, posilňovanie ekonomického rastu pre všetkých, zvyšovanie verejných investícií do vzdelávania, zdravotníctva, vodnej a sanitárnej infraštruktúry, zvyšovanie cielených zásahov vrátane programov sociálnej ochrany a zamestnávania, investovanie do žien a dievčat, zlepšovanie prístupu do alternatívnych energií a podpora nízkouhlíkového rozvoja, zrýchľovanie mobilizácie domácich zdrojov s cieľom financovať MRC a plnenie záväzkov týkajúcich sa ODA, ďalej zlepšovanie predvídateľnosti, efektívnosti, rozdelenia práce a spôsobov odmeňovania za prácu.
Riaditeľ Oddelenia pre Znižovanie chudoby z Rozvojového programu OSN, Regionálneho centra pre Európu a SNŠ Balazs Horvath na brífingu povedal, že MRC vidí ako súbor široko zadefinovaných priorít pre rozvoj, ktoré sú navzájom prepojené a zamerané na výsledok. Pán Horvath ďalej hovoril o zásadnej potrebe politickej vôle na dosiahnutie MRC a o potrebe pozrieť sa na to, čo sa stane po roku 2015, termíne na dosiahnutie MRC.
V zmysle regiónu, ktorým sa zaoberá - stredná a juhovýchodná Európa a štáty SNŠ a Gruzínsko povedal, že tento región má niekoľko úrovní rozvoja - od Slovinska, ktoré má podobný životný štandard ako Rakúsko až po Tadžikistan, ktorý je porovnateľnejší so subsaharskou Afrikou. Región bol veľmi ťažko zasiahnutý globálnou finančnou krízou - viac ako akýkoľvek iný región na svete, pričom jej dôsledky budú trvať niekoľko ďalších rokov.
Chudoba sa v tomto regióne zvýšila a nerovnosti vystrelili nahor, čo malo následne aj sociálne implikácie, povedal. Potravinová bezpečnosť je problémom v niektorých krajinách v strednej Ázii a my potrebujeme zvýšiť poľnohospodársku produktivitu, zamerať sa na systém držby pôdy a na problém dostupnosti pôdy.
Krajiny jasne potrebovali koherentnú národnú rozvojovú stratégiu s rozpočtom a prioritami, povedal pán Horvath.
Suma rozvojovej pomoci pravdepodobne nebude podľa jeho slov do roku 2015 zdvojnásobená, aj preto bolo dôležité, aby bola táto finančná pomoc použitá efektívnejšie v spolupráci s donormi, ktorí budú ich úsilie lepšie koordinovať, a ktorí budú hľadať nových donorov zo súkromného sektora a stredne príjmových krajín akými sú napríklad Čína, Rusko a India.
V odpovedi na otázku pán Lundby poprel, že by boli ciele nastavené príliš vysoko. "Hladujúce dieťa nemá veľa trpezlivosti", povedal. Rozvinuté krajiny museli dodržať svoje sľuby a preniesť zdroje do rozvojových krajín, pričom rozvojové krajiny museli zabezpečiť dobré vládnutie a dobré vedenie. Riaditeľ UNIS-u rovnako zdôraznil, že okrem zlepšovania efektívnosti pomoci bolo taktiež potrebné znížiť korupciu a plytvanie, aby tak bolo možné zabezpečiť, že bude táto pomoc lepšie využitá. Pán Lundby taktiež povedal, že v tomto smere bolo niekedy cítiť nedostatok holistického prístupu k cieľom - čo je vlastne nedostatok schopnosti vidieť ich ako vzájomne závislé, čo veci nepomohlo, povedal.
Úlohu súkromného sektora a MVO pán Horvath zdôraznil v otázke o úlohe fair trade. Chudobní boli nerovnomerne zasiahnutí globálnou finančnou krízou, pričom to boli zároveň tí najzraniteľnejší, bez ochranného valu a možnosť stiahnuť sa niekam späť, z čoho vyplýva, že potrvá dlhší čas, kým sa opäť z tejto situácie pozdvihnú.
Na otázku o dôsledkoch kolonializmu pán Lundby a pán Nasser hovorili o negatívnych a rozdeľujúcich efektoch, ktoré je ešte stále cítiť v mnohých krajinách v dôsledku dedičstva kolonializmu. Niektoré konflikty ako napríklad spor, ktorý zachvátil Rwandu v roku 1994, by sme mohli chápať ako časť tohto dedičstva, povedal pán Lundby. Dnes je však dôležité, aby sme sa dívali dopredu a učili sa z pozitívneho príkladu Rwandy, ktorá ním je aj napriek tejto hroznej udalosti, krajiny, ktorá zažila úžasný rozvoj. Povedal, že by sme sa mali pozrieť na to, prečo tam isté veci fungujú ako aj na ich dobré vládnutie a vodcovstvo.
Viac informácií o Miléniových rozvojových cieľoch a Správe nájdete na: www.un.org/millenniumgoals/
