"Musím prijať svet taký, aký je, ale zároveň musím obhajovať svet taký, aký by mal byť", povedal nedávno vo Viedni námestník generálneho tajomníka OSN Jan Eliasson, pričom hovoril o potrebe byť realistom a zároveň idealistom, aby sme mohli naše ciele dosiahnuť. Na interaktívnej diskusii, ktorú zorganizovali Medzinárodný inštitút mieru a Diplomatická akadémia vo Viedni, diskutoval o výzvach pre mier, rozvoj a ľudské práva, ktorým Spojené národy čelia v 21.storočí.
Vo svojom prejave sa venoval štyrom hlavným aktuálnym trendom a trom výzvam. Podľa námestníka generálneho tajomníka už prebieha jasná geopolitická a geoekonomická zmena smerom k Východu a novým mocnostiam; potreby starať sa o životné prostredie a vyrovnávať sa s klimatickými zmenami sú v dnešnom svete čoraz dôležitejšie; v súčasnosti prebieha veľká revolúcia v komunikačnej a informačnej oblasti, čo sťažuje život ľuďom, ktorí niečo pred svetom skrývajú; a v tomto storočí uvidíme výrazné posilnenie postavenia žien. Tri výzvy, o ktorých hovoril, boli situácia v Sýrii; rozvojová agenda po roku 2015; a porušovanie ľudských práv.
Ďalej zdôraznil potrebu medzinárodnej spolupráce: Keďže globálna agenda prekračuje hranice národných záležitostí viac ako kedykoľvek predtým, je nemožné hovoriť o otázkach ako klimatické otázky a migrácia výlučne len na národnej úrovni. Taktiež vyzdvihol životne dôležitú potrebu OSN začať spolupracovať na rovnakej úrovni s ďalšími partnermi zapojenými do riešenia súčasných problémov: "Problémy dneška nemôže vyriešiť len OSN - je potrebné prizvať parlamenty, vlády, občiansku spoločnosť, súkromný sektor, akademickú a vedeckú komunitu a skupiny expertov. Mali by sme dosiahnuť, že nebudeme pracovať vertikálne. Skutočnú zmenu totiž môžeme dosiahnuť len vtedy, ak sa spojíme horizontálne."
Čo sa týka Sýrie, námestník generálneho tajomníka OSN Eliasson spomenul, že v krajine sa ostro vyhrocovala situácia a pri rokovaniach so sýrskou vládou bol problém identifikovať časť opozície v rámci delegácie.
V oblasti rozvojovej agendy po roku 2015 by rád videl dôraz na odstraňovanie chudoby a na trvalú udržateľnosť. Jan Eliasson silne verí v inštitúcie. Povedal, že jeho rodná krajina Švédsko bola v 20-tych rokoch jednou z najchudobnejších v Európe, ale vďaka riadnemu a spravodlivému vzdelávaciemu systému, dobrej infraštruktúre a silným inštitúciám bola krajina schopná dosiahnuť súčasnú úroveň rozvoja. "Mier neexistuje bez rozvoja a rozvoj bez mieru a ani mier a ani rozvoj nemôžu byť bez dodržiavania ľudských práv", pripomenul publiku. V súvislosti s porušovaním ľudských práv doplnil: "Ale keď sa pozriete okolo seba na globálnej úrovni, uvidíte úplné stupňovanie krutosti. Musíme byť odhodlaní to zmeniť, pretože ak bude vývoj takto ďalej pokračovať, uvidíme vo svete toľko nenávisti, že sa staneme bezcitnými".
Námestník generálneho tajomníka obzvlášť upozornil na humanitárnu situáciu v Jordánsku a Libanone, kde utečenecká kríza predstavuje obrovskú hrozbu pre miestnu infraštruktúru. Podčiarkol ako veľmi je potrebné podporiť tieto dve krajiny: "Myslím, že najdôležitejšie je teraz zaistiť, aby sa tento konflikt nerozšíril ďalej do Libanonu a Jordánska - pomoc Libanončanom a Jordáncom po humanitárnej stránke je najväčšou výzvou v OSN. Napríklad v Bejrúte sú preplnené školy, kliniky, pracovné trhy - celá infraštruktúra je ohrozená".
Počas svojej trojdňovej návštevy vo Viedni sa námestník generálneho tajomníka OSN Jan Eliasson zúčastnil 25.júna na vysokej úrovni na 13. konferencii Aliancie proti obchodovaniu s ľudskými bytosťami "Ukradnuté životy, ukradnuté peniaze: Cena moderného otroctva", ktorú organizovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); 26.júna na zverejnení Svetovej správy o drogách 2013 v rámci osobitného stretnutia Komisie pre omamné látky; a 27. - 28.júna na konferencii o ľudských právach "Viedeň +20" pri príležitosti 20.výročia Úradu OSN pre ľudské práva (OHCHR).
