Hlavnou témou panelovej diskusie, ktorú organizovala maďarská misia pri OSN vo Viedni a ktorú moderoval riaditeľ UNIS Viedeň Janos Tiszovsky, boli súčasné výzvy implementovania národných stratégií zamerané na ekonomickú a sociálnu integráciu Rómov v Európskych krajinách.
Podujatie bolo zorganizované pri príležitosti návštevy maďarského ministra pre ľudské zdroje vo Viedni Zoltána Baloga 14.februára 2013.
Na úvod panelovej diskusie minister Balog poskytol podrobný prehľad aktuálnych skúseností a snáh Maďarska pri implementácii maďarskej národnej stratégie integrácie Rómov prostredníctvom konkrétnych iniciatív a projektov. Minister zdôraznil fakt, že táto stratégia rešpektuje rámec Európskej únie o národných rómskych stratégiách a zameriava sa na štyri oblasti: vzdelanie, zamestnanosť, zdravotnú starostlivosť a bývanie, ktorým je v rámci národných stratégií Európskej únie daná priorita. Pripomenul, že Maďarsko pridalo dve dodatočné prioritné oblasti: kultúru a prevenciu kriminality.
Maďarská stratégia bola použitá ako východiskový bod pre členov panelu, ktorí tému rozšírili a pozreli sa na subregionálne, regionálne a globálne aspekty problematiky rómskej integrácie, prekonávajúc tak priepasť medzi politickými deklaráciami, strategickými formuláciami a konkrétnym vývojom v teréne.
Andrzej Mirga, hlavný poradca pre otázky Rómov a Sinti z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), vyzdvihol potrebu reálnej snahy bojovať s diskrimináciou, zločinom z nenávisti a chrániť Rómov pred násilím. Poukázal na dôležitosť zberu spoľahlivých dát o situácii Rómov, dôležitosť mať spracovateľné, použiteľné údaje, aby bolo možné riadne posúdiť situáciu Rómov a iniciovať programy a projekty. Taktiež hovoril o potrebe pozrieť sa na finančné zdroje, ktoré už boli použité na programy a projekty a vyhodnotiť ich výsledky.
Ioannis N. Dimitrakopoulos, vedúci oddelenia Agentúry Európskej únie pre základné práva upozornil na najnovšiu štúdiu agentúry vypracovanú v spolupráci s Rozvojovým programom OSN (UNDP) a Svetovou bankou o situácii Rómov v 11 krajinách EÚ so značnou rómskou populáciou. Upozornil, že výsledky prekvapivo ukázali podobnosť schém vylúčenia v týchto skúmaných krajinách, a to aj napriek rozdielom v životných podmienkach a životnom štandarde v daných krajinách. Uviedol, že agentúra bude tento prieskum opakovať dvakrát: v strede procesu Európa 2020 a na jeho konci, čo im poskytne bohaté porovnateľné údaje, ktoré budú inštitúciám EÚ a členským štátom EÚ nápomocné pri meraní pokroku.
Dôležitosť identity a posilňovania dôvery a hrdosti v túto identitu podčiarkla nezávislá expertka pre otázky menšín z Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Rita Izsák, pričom rómsku otázku položila do globálnejšieho kontextu - z hľadiska ľudských práv a práv menšín a zároveň z pohľadu prítomnosti rómskej menšiny v neeurópskych krajinách.
V priebehu debaty minister Balog zdôraznil potrebu venovať sa rómskej otázke nie len cez prizmu ľudských práv a menšín, ale taktiež zohľadniť dopad na širšiu agendu národného rozvoja, ktorý vplýva na sociálny a ekonomický blahobyt väčšiny.
