Či už hovoríme o výkone svetovej moci, rasizme, rodovej diskriminácii či príjmovej nerovnosti, nerovnosť ohrozuje kvalitu nášho života aj našu budúcnosť. Zúfalo potrebujeme nový spôsob myslenia, ktorý ju zastaví a zvráti.
Často počúvame, že stúpajúca vlna ekonomického rastu prevráti všetky člny. No v skutočnosti ich stúpajúca vlna nerovnosti všetky potopí. Vysoká úroveň nerovnosti pomáha vytvoriť na svete stav väčšej krehkosti, ktorý je vystavený novému koronavírusu a ťažko je ním skúšaný.
Vírus zvýraznil nerovnosti každého druhu. Najzraniteľnejších vystavuje najvyššiemu zdravotnému riziku a jeho sociálny a ekonomický dopad sa sústreďuje na tých, ktorí sú najmenej schopní sa vyrovnať s dôsledkami. Ak nezakročíme teraz, ďalších 100 miliónov ľudí by mohlo byť zatlačených do extrémnej chudoby a my by sme sa mohli stať svedkami hladomorov historických rozmerov.
Aj pred COVID-om 19 sa ľudia všade na svete ozývali proti nerovnosti. Medzi rokmi 1980 a 2016, najbohatšie 1 percento ovládalo 27 percent celkového kumulatívneho rastu príjmov. Príjem však nie je jediným meradlom nerovnosti. Životné šance závisia od pohlavia, rodiny, etnického zázemia, rasy, toho, či človek má alebo nemá znevýhodnenie a ďalších faktorov. Viacnásobné nerovnosti sa prelínajú a znásobujú po generácie, pričom definujú životy a očakávania miliónov ľudí ešte skôr ako sa narodia.
Jeden príklad za všetky: viac ako 50 percent 20 ročných v krajinách s veľmi vysokou mierou ľudského rozvoja sa práve vysokoškolsky vzdeláva. V oblastiach s nízkou mierou ľudského rozvoja sú to len 3 percentá. Čo je šokujúcejšie, približne 17 percent detí, ktoré sa v týchto krajinách pred dvadsiatimi rokmi narodili, už zomrelo.
Hnev, ktorý poháňa aj nedávne sociálne hnutia, od protirasistickej kampane, ktorá sa rozšírila po celom svete po zabití Georga Floyda až po zástup statočných žien, ktoré vyzývajú mocných mužov, ktorí ich zneužívali, je ďalším signálom úplnej dezilúzie zo súčasného stavu. Navyše dve zmeny, ktoré nami teraz otriasajú - digitálna revolúcia a klimatická kríza - sú hrozbou, že zakotvia nerovnosť a nespravodlivosť ešte oveľa hlbšie.
COVID-19 je pre ľudí tragédiou. Zároveň však vytvoril generačnú príležitosť vybudovať rovnejší a udržateľnejší svet založený na dvoch ústredných myšlienkach: novej spoločenskej zmluve a novej globálnej dohode.
Nová spoločenská zmluva spojí vlády, populácie krajín, občiansku spoločnosť, biznis sektor a ďalšie za spoločnú vec.
Vzdelanie a digitálne technológie musia byť veľkým faktorom príležitosti aj rovnosti, tým, že budú poskytovať celoživotné možnosti ako sa učiť, adaptovať a naberať nové zručnosti pre vedomostnú ekonomiku.
Potrebujeme spravodlivé zdaňovanie príjmov a bohatstva a novú generáciu politík sociálnej ochrany, so záchrannou sieťou vrátane univerzálneho zdravotného krytia a možnosti univerzálneho základného príjmu pre každého.
Na to, aby sme novú spoločenskú zmluvu uviedli do reality potrebujeme, aby nová globálna dohoda zabezpečila, že sa na medzinárodnej úrovni budeme deliť viac a spravodlivejšie o moc, bohatstvo a príležitosti.
Nová globálna dohoda musí byť založená na férovej globalizácii, na právach a dôstojnosti každej ľudskej bytosti, na živote v rovnováhe s prírodou, rešpekte práv pre budúce generácie a na úspechu meranom viac v ľudských ako v ekonomických termínoch.
Potrebujeme globálne vládnutie, ktoré je založené na plnej, inkluzívnej a rovnakej účasti v globálnych inštitúciách. Rozvojové krajiny musia mať silnejší hlas, či už je to v Bezpečnostnej rade OSN alebo správnych radách Medzinárodného menového fondu či Svetovej banky. Potrebujeme inkluzívnejší a vyrovnanejší multilaterálny obchodný systém, ktorý umožní rozvojovým krajinám optimalizovať globálne hodnotové reťazce.
Reforma dlhovej architektúry a prístup k úverom, ktoré si môžu dovoliť, musia vytvoriť fiškálny priestor, ktorý bude generovať investície do zelenej a spravodlivej ekonomiky.
Nová globálna dohoda a nová spoločenská zmluva nasmerujú svet opäť na cestu realizácie sľubov z Parížskej dohody o klimatických zmenách a dosiahnutia Cieľov udržateľného rozvoja - globálne dohodnutej vízie mieru a prosperity na zdravej planéte do roku 2030.
Náš svet sa nachádza v bode zlomu. No zastavením nerovnosti, založeným na novej spoločenskej zmluve a novej globálnej dohode, môžeme nájsť cestu k lepšej budúcnosti.
----------
António Guterres je generálnym tajomníkom OSN.
júl 2020
COVID-19, klimatické zmeny, rasová nespravodlivosť a rastúca nerovnosť - sme rozbúreným svetom.
No zároveň aj medzinárodným spoločenstvom s pevnou predstavou zakotvenou v Charte OSN, ktorá tento rok oslavuje 75.výročie. Táto vízia lepšej budúcnosti, založená na hodnotách rovnosti, vzájomného rešpektu a medzinárodnej spolupráce, nám pomohla vyhnúť sa tretej svetovej vojne, ktorá by mala katastrofálne dôsledky pre život na našej planéte.
Našou spoločnou výzvou je nasmerovať tohto kolektívneho ducha a úspešne zvládnuť obdobie, v ktorom sme ťažko skúšaní.
Pandémia odhalila vážne systémové nerovnosti v rámci krajín a komunít aj medzi nimi. Zdôraznila krehkosť sveta - nielen s ohľadom na ďalšiu zdravotnú krízu, ale aj na váhanie, s akým odpovedáme na klimatickú krízu, na nedodržiavanie zákona v kyberpriestore a riziká šírenia jadrových zbraní. Všade na svete ľudia strácajú dôveru v politické systémy a inštitúcie.
Táto kritická situácia je umocnená mnohými ďalšími hlbokými humanitárnymi krízami: konflikty, ktoré ďalej pokračujú alebo sa ešte zintenzívňujú; rekordný počet ľudí nútených opustiť svoje domovy; roje kobyliek v Afrike a južnej Ázii; hroziace suchá v južnej Afrike a strednej Amerike; to všetko v kontexte stúpajúceho geopolitického napätia.
V súvislosti s touto krehkosťou je potrebné, aby svetoví lídri s pokorou uznali kľúčovú dôležitosť jednoty a solidarity.
Nikto nedokáže predvídať, čo bude nasledovať. Vidím tu však dva možné scenáre.
Najprv "optimistický" variant.
V tomto prípade by svet situáciu ako-tak zvládol. Krajiny globálneho severu by zostavili úspešnú stratégiu ako z toho von. Rozvojové krajiny by získali dostatok podpory a ich typické demografické znaky, najmä mladí ľudia - by im pomohli so zvládnutím dôsledkov.
Následne by sa možno v najbližších deviatich mesiacoch objavila vakcína, distribuovaná ako globálne verejné dobro či "vakcína pre ľudí", dostupná a prístupná pre všetkých.
Ak sa to stane a ekonómia sa postupne rozbehne, v najbližších dvoch troch-rokoch by sme sa mohli posunúť do určitého normálu.
Je tu však aj druhý, pochmúrnejší scenár, v ktorom sa krajinám nepodarí koordinovať ich aktivity. Budú prichádzať ďalšie nové vlny vírusu. Situácia v rozvojovom svete vybuchne. Práca na vakcíne bude zaostávať - a ak sa aj relatívne skoro objaví, stane sa objektom neľútostnej súťaže, v ktorej krajiny s väčšou ekonomickou silou získajú k očkovaniu prístup ako prvé.
V tomto scenári by sme sa mohli stať svedkami väčšieho posunu k fragmentácii, populizmu a xenofóbii. Každá krajina by tým mohla prejsť sama alebo v tzv. koalíciách tých, čo majú záujem riešiť určité konkrétne výzvy. V konečnom dôsledku by sa svetu nepodarilo mobilizovať vedenie potrebné na riešenie našich spoločných výziev.
Výsledkom by mohla byť globálna depresia s trvaním minimálne päť až sedem rokov, kým by sa podarilo obnoviť akýsi nový normálny stav, ktorého charakter nie je jednoduché predvídať.
Je ťažké zistiť, ktorým smerom sa posúvame. Musíme pracovať na tom najlepšom scenári a byť pripravení na najhoršie.
Táto pandémia, akokoľvek je už hrozná, musí byť pre nás varovným ukazovákom, ktorý podnieti všetkých politických lídrov k pochopeniu, že náš prístup a idey, z ktorých vychádzame, sa musia zmeniť, a že táto nejednota je nebezpečná pre všetkých.
Ak to pochopíme, ľudia by mohli uznať, že jediný spôsob ako riešiť nestabilitu sveta, je pomocou oveľa silnejších mechanizmov globálneho vládnutia s medzinárodnou spoluprácou.
Po tom všetkom sa nemôžeme len tak vrátiť k systémom, ktoré viedli k súčasnej kríze. Teraz potrebujeme vybudovať lepší svet, s udržateľnejšími, inkluzívnejšími, rodovo rovnými spoločnosťami a ekonomikami.
Pri nasledovaní tejto cesty musíme zmeniť spôsob, akým krajiny medzi sebou spolupracujú. Dnešnému multilateralizmu chýba rozsah, ambície a účinné nástroje - pričom pri niektorých nástrojoch, ktoré sú účinné, je len slabá alebo žiadna vôľa, aby boli použité, ako sme to videli napríklad pri ťažkostiach, ktorým čelila Bezpečnostná rada.
Potrebujeme navzájom prepojený multilateralizmus, v ktorom OSN a jej agentúry, Svetová banka, Medzinárodný menový fond, regionálne organizácie ako Africká únia a Európska únia, obchodné organizácie a ďalší aktéri užšie a efektívnejšie spolupracujú.
Taktiež potrebujeme multilateralizmus, ktorý je inkluzívnejší. Dnes už vlády nie sú jedinými politickými a silovými hráčmi. Občianska spoločnosť, biznis komunita, miestne orgány, mestá a regionálne vlády v dnešnom svete čoraz viac preberajú vedúcu úlohu.
To, na druhej strane, povedie k efektívnemu multilateralizmu s potrebnými mechanizmami na to, aby globálne vedenie fungovalo tam, kde je to potrebné.
Nový, navzájom prepojený, inkluzívny, efektívny multilateralizmus, založený na trvalých hodnotách Charty OSN, by nás mohol dostať z námesačného módu a zastaviť sklz k ešte väčšiemu nebezpečenstvu.
Politickí lídri na celom svete potrebujú venovať pozornosť výstražnému ukazováku, spojiť sa a zamerať sa na riešenie krehkosti sveta, posilniť našu schopnosť globálneho vládnutia, vyzbrojiť nástrojmi multilaterálne inštitúcie a čerpať zo sily jednoty a solidarity na prekonanie najväčšieho testu našich čias.
----------
António Guterres je generálnym tajomníkom OSN.
júl 2020
Prvé náznaky hovoria, že vírus COVID-19 predstavuje väčšie priame riziko pre mužov, najmä starších. Pandémia však odhaľuje a využíva nerovnosti rôzneho druhu vrátane rodovej nerovnosti. V dlhodobom výhľade môže dopad vírusu na zdravie, práva a slobody žien poškodiť nás všetkých.
Ženy už znášajú veľmi nebezpečné dôsledky zatvorenia a karantén. Reštrikčné opatrenia sú dôležité, no zvyšujú riziko násilia voči ženám, ktoré doma uviazli s násilníckymi partnermi. V posledných týždňoch sme na celom svete zaznamenali alarmujúci vzostup domáceho násilia; najväčšie britské organizácie zaregistrovali 700 percentný nárast telefonátov. Podporné služby pre zraniteľné ženy však museli svoju prácu zredukovať alebo úplne zavrieť.
Na základe tohto vývoja som nedávno apeloval na pokoj v domovoch po celom svete. Odvtedy sa viac ako 143 vlád zaviazalo podporovať ženy a dievčatá, ktoré by mohli byť počas pandémie ohrozené. Každá krajina môže presunúť služby online, rozšíriť krízové centrá, označiť ich za kľúčové a zvýšiť podporu organizáciám v prvej línii. Partnerstvo OSN s Európskou úniou, iniciatíva Spotlight [link: https://www.spotlightinitiative.org/ ], pracuje s vládami vo viac ako 25 krajinách na týchto a podobných opatreniach, a je pripravená svoju podporu rozširovať.
Ohrozenie práv a slobôd žien, ktoré predstavuje COVID-19, prekračuje hranice fyzického násilia. Hlboký ekonomický prepad, ktorý pandémiu sprevádza, bude mať osobitný dopad aj na ženy.
Neférové a nerovnaké zaobchádzanie s pracujúcimi ženami je jeden z dôvodov, prečo som vstúpil do politiky. Keď som koncom šesťdesiatych rokov ešte ako študent pracoval ako dobrovoľný sociálny pracovník v chudobných častiach Lisabonu, videl som tam ženy vo veľmi ťažkých situáciách. Robili nekvalifikovanú prácu a niesli na pleciach starostlivosť o celú svoju širokú rodinu. Už vtedy som vedel, že sa to musí zmeniť - a počas môjho života sa mnohé dôležité zmeny aj udiali.
No desaťročia nato mnohým ženám na celom svete hrozí, že COVID-19 vráti tento stav späť alebo privodí ešte horší.
Ženy sú nerovnomerne reprezentované v slabo platených zamestnaniach bez benefitov, pracujú v domácnosti, chodia na brigády, predávajú na ulici alebo pracujú v malých službách ako napríklad v kaderníctvach. Medzinárodná organizácia práce odhaduje, že len v najbližších troch mesiacoch zanikne 200 miliónov pracovných miest - a veľká časť práve v týchto sektoroch.
A tak ako prichádzajú o platenú prácu, mnohé ženy zároveň čelia obrovskému nárastu práce v oblasti starostlivosti v dôsledku zatvorenia škôl, preťažených zdravotníckych systémov a zvýšených potrieb starších ľudí.
Nezabúdajme ani na dievčatá, ktoré prišli o vzdelávanie. V niektorých dedinách v Sierra Leone počet zapísaných dievčat do škôl v tínedžerskom veku poklesol po epidémii eboly z 50 na 34 percent, čo bude mať celoživotný dopad na kvalitu života dievčat, ich komunít aj spoločnosti.
Aj mnohí muži sa stretávajú so stratou zamestnania a protichodnými požiadavkami. No aj v najpriaznivejšom období vykonávajú ženy trikrát viac domácich prác ako muži. To znamená, že ak sa otvoria prevádzky a školy zostanú zatvorené, budú to práve ony, ktoré zostanú doma s deťmi, čo oddiali ich návrat do platenej práce.
Zakorenená nerovnosť taktiež znamená, že zatiaľ čo ženy predstavujú 70 percent zdravotníckeho personálu, podiel mužov v zdravotníckom manažmente ich výrazne prevyšuje. Ženy zároveň tvoria len desatinu politických lídrov v globálnom meradle - čo je na škodu nás všetkých. Potrebujeme ženy tam, kde sa robia rozhodnutia o tejto pandémii, aby sme predišli pesimistickým scenárom typu druhá vlna, nedostatok pracovnej sily či dokonca sociálne nepokoje.
Ženy, ktoré to nemajú v práci isté, urgentne potrebujú základnú sociálnu ochranu, či už zdravotné poistenie, platenú práceneschopnosť, starostlivosť o deti, ochranu príjmov a podporu v nezamestnanosti. V budúcnosti musia byť opatrenia na stimuláciu ekonomiky ako prevody hotovosti, úvery, pôžičky a finančná výpomoc zamerané na ženy, bez ohľadu na to, či pracujú na plný úväzok vo formálnej ekonomike alebo na čiastočný či sezónne v neformálnej, alebo ako podnikateľky a majiteľky obchodov.
Pandémia COVID-19 veľmi dobre vyjasnila, že neplatená práca žien v domácnosti dotuje služby verejnosti aj zisky firiem. Túto prácu je potrebné zahrnúť do ekonomického merania a rozhodovania. Všetci budeme profitovať z pracovného usporiadania, ktoré uznáva prácu v oblasti starostlivosti ako aj z inkluzívnych ekonomických modelov, ktoré si vážia prácu v domácnosti.
Táto pandémia nie je výzvou len pre zdravotnícke systémy na celom svete, ale aj naším záväzkom k rovnosti a ľudskej dôstojnosti.
Ak budú záujmy a práva žien v popredí a centre nášho záujmu, môžeme prejsť touto pandémiou rýchlejšie a vybudovať rovnejšie a odolnejšie komunity a spoločnosti, prínosné pre všetkých.
----------
António Guterres je generálnym tajomníkom OSN.
Článok bol publikovaný 11.mája 2020 v denníku Pravda
Len ak sa svet spojí, bude schopný čeliť pandémii COVID-19 a jej zdrvujúcim dôsledkom. Na mimoriadnej videokonferencii koncom marca urobili lídri G20 kroky správnym smerom. Stále sme však ďaleko od koordinovanej a jasne sformulovanej globálnej reakcie, ktorá by zodpovedala bezprecedentnému rozsahu dnešnej pandémie.
Ďaleko od vyrovnania krivky a zvládania situácie, práve naopak. Zaostávame. Na začiatku vírus potreboval 67 dní na nakazenie 100 000 ľudí, neskôr sa už 100 000 ľudí a viac nakazilo denne. Bez spoločnej sústredenej akcie a odvahy bude počet nových prípadov takmer určite stúpať na milióny, čím sa fungovanie zdravotníckych systémov dostane na hranicu únosnosti, ekonomiky do prudkého poklesu a ľudia do zúfalstva, pričom chudobných sa to dotkne najviac.
Musíme sa pripraviť na najhoršie a urobiť všetko preto, aby sme sa mu vyhli. Zostavil som výzvu k akcii v troch bodoch, založenú na vedeckých faktoch, solidarite a rozumných politikách.
Po prvé, potlačiť prenos koronavírusu.
To si vyžaduje intenzívne a včasné testovanie, spätnú analýzu kontaktov, doplnené o karanténu, liečbu a opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom v prvej línii zostať v bezpečí. A samozrejme opatrenia obmedzujúce pohyb a vzájomný kontakt. Takéto, možno nepohodlné, kroky, je potrebné udržať, až kým nebudú vyvinuté vakcína a liečba.
Je kľúčové, aby takúto rozsiahlu spoluprácu koordinovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá rovnako patrí do systému OSN. Krajiny konajúce na vlastnú päsť nemusia krízu úplne zvládnuť.
Po druhé, odvrátiť zničujúci sociálny a ekonomický rozmer krízy.
Vírus sa šíri nekontrolovane a pravdepodobne sa rýchlo presunie na globálny juh, kde zdravotnícke systémy majú svoje limity, ľudia sú zraniteľnejší a milióny žijú v husto obývaných slumoch či preplnených osadách pre utečencov a vnútorne presídlené osoby. V takýchto podmienkach môže vírus zdecimovať rozvojový svet a potom sa znova objaviť tam, kde už bol raz potlačený. V dnešnom navzájom prepojenom svete sme len takí silní, aké silné sú naše najslabšie systémy zdravotnej starostlivosti.
Vírus musíme celkom jasne poraziť na úrovni celého ľudstva, s dôrazom na ľudí, najmä na tých, ktorých najviac zasiahnu dôsledky: ženy, starších ľudí, mladých, pracovníkov s nízkymi mzdami, malé a stredné podniky, neformálny sektor a zraniteľné skupiny.
OSN práve publikovala správy dokumentujúce ako sa vírusová nákaza stala ekonomickou a sformulovala finančné podmienky potrebné na riešenie otrasov. Medzinárodný menový fond vyhlásil, že sme vstúpili do recesie rovnako zlej či horšej ako v roku 2009.
Potrebujeme komplexnú multilaterálnu odpoveď na úrovni dvojciferného percenta globálneho hrubého domáceho produktu.
Vyspelé krajiny situáciu zvládnu samé a niektoré to už dnes dokazujú. Musíme masívne zvýšiť zdroje dostupné rozvojovému svetu tým, že rozšírime kapacitu MMF, najmä prostredníctvom vydania osobitných čerpacích práv, ako aj ďalších medzinárodných finančných inštitúcií tak, aby mohli rýchlo vliať prostriedky do krajín, ktoré ich potrebujú. Viem, že je to ťažké teraz, keď domáce výdavky samotných krajín stúpajú do rekordných výšok. No bude to zbytočné, ak nedokážeme vírus kontrolovať.
Koordinované výmeny medzi centrálnymi bankami môžu rovnako priniesť likviditu do nových ekonomík. Zmiernenie dlhov musí byť tiež zaradené medzi priority - vrátane okamžitého vzdania sa úrokov v roku 2020.
Po tretie, vyjsť z krízy ešte úspešnejšie.
Nemôžeme sa vrátiť tam, kde sme boli, keď zasiahol COVID-19, kedy boli mnohé krajiny voči kríze zbytočne zraniteľné. Pandémia nám tým najhorším spôsobom pripomína cenu, ktorú platíme za diery v systémoch zdravotníckej starostlivosti, sociálnej ochrany a verejných služieb.
Vírus umocnil a zhoršil nerovnosť, predovšetkým rodovú, pričom odhalil spôsob, akým bola formálna ekonomika udržiavaná na pozadí neviditeľnej a neplatenej práce, najmä v oblasti starostlivosti. Upozornil na súčasné ľudskoprávne výzvy vrátane stigmy a násilia na ženách.
Teraz je ten správny čas zdvojnásobiť úsilie a vybudovať ešte inkluzívnejšie a udržateľnejšie ekonomiky a krajiny, ktoré budú odolnejšie voči pandémii, klimatickým zmenám a ďalším globálnym výzvam. Obnova musí viesť k inej ekonomike. Naším cestovným plánom naďalej zostáva Agenda 2030 a Ciele udržateľného rozvoja.
Systém OSN je plne zmobilizovaný: podporuje krajiny v ich reakciách na situáciu, dáva dodávateľské reťazce k dispozícii celému svetu a lobuje za celosvetové prímerie.
Ukončenie pandémie na celom svete je nielen morálnym imperatívom, ale aj vecou nášho rozumného vlastného záujmu. V tomto nezvyčajnom okamihu nemôžeme siahnuť po zvyčajných nástrojoch. Mimoriadne obdobie si vyžaduje mimoriadne opatrenia. Čelíme kolosálnemu testu, ktorý si vyžaduje rozhodné, zosúladené a inovatívne kroky od nás všetkých, v záujme všetkých.
----------
António Guterres je generálnym tajomníkom OSN.
Článok bol publikovaný 16.apríla 2020 v denníku SME
UNIS/SGSM/1007
15.apríl 2020
Ako som povedal 8.apríla: "Pandémia koronavírusu je jednou z najnebezpečnejších výziev, akým súčasný svet kedy čelil. Táto kríza je predovšetkým krízou ľudstva, s vážnymi zdravotnými a socioekonomickými dopadmi.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a tisíce jej zamestnancov a zamestnankýň stoja v prvých líniách. Vo forme postupov, školení, vybavenia a konkrétnych život zachraňujúcich služieb poskytujú podporu členským krajinám v boji proti koronavírusu, najmä najzraniteľnejším skupinám.
Som presvedčený, že Svetová zdravotnícka organizácia musí dostať podporu. Je to absolútne nevyhnutné s ohľadom na súčasnú celosvetovú snahu vyhrať vojnu proti COVID-19.
Tento vírus nemá v našej dobe precedens, a preto si vyžaduje bezprecedentnú reakciu. Samozrejme, v týchto podmienkach je možné, že rovnaké fakty rôzne inštitúcie interpretovali rôzne. No potom, čo sme sa všetci zamerali na epidémiu, musíme si nájsť čas aj na to, aby sme spätne vyhodnotili, ako sa vírus objavil a začal sa zničujúcou rýchlosťou šíriť po celom svete a ako na túto krízu všetci reagovali. Skúsenosť a ponaučenie, ktoré si z toho zoberieme, musíme efektívne využiť pri riešení podobných výziev v budúcnosti.
Teraz však na to nie je čas."
A rovnako tak nie je ani správny čas na znižovanie zdrojov pre operácie Svetovej zdravotníckej organizácie či iných humanitárnych organizácií v boji proti vírusu.
Ako som už povedal, teraz je čas na to, aby sa medzinárodné spoločenstvo zjednotilo a solidárne spolupracovalo pri zastavení vírusu a jeho zdrvujúcich dôsledkov.
UNIS/SGSM/1005
9.apríl 2020
Pandémia koronavírusu je jednou z najnebezpečnejších výziev, akým súčasný svet kedy čelil. Táto kríza je predovšetkým krízou ľudstva, s vážnymi zdravotnými a socioekonomickými dopadmi.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a tisíce jej zamestnancov a zamestnankýň stoja v prvých líniách. Vo forme postupov, školení, vybavenia a konkrétnych život zachraňujúcich služieb poskytujú podporu členským krajinám v boji proti koronavírusu, najmä najzraniteľnejším skupinám.
Sám som bol svedkom ich odvahy a odhodlania, keď som minulý rok navštívil Konžskú demokratickú republiku, kde tím WHO pracoval v riskantných podmienkach a na veľmi nebezpečných odľahlých miestach v boji proti smrteľnému vírusu ebola. Fakt, že už mesiace neboli zaznamenané žiadne nové prípady eboly, je pre WHO pozoruhodným úspechom.
Som presvedčený, že Svetová zdravotnícka organizácia musí dostať podporu. Je to absolútne nevyhnutné s ohľadom na súčasnú celosvetovú snahu vyhrať vojnu proti COVID-19.
Tento vírus nemá v našej dobe precedens, a preto si vyžaduje bezprecedentnú reakciu. Samozrejme, v týchto podmienkach je možné, že rovnaké fakty rôzne inštitúcie interpretovali rôzne. No potom, čo sme sa všetci zamerali na epidémiu, musíme si nájsť čas aj na to, aby sme spätne vyhodnotili, ako sa vírus objavil a začal zničujúcou rýchlosťou šíriť po celom svete a ako na túto krízu všetci reagovali. Skúsenosť a ponaučenie, ktoré si z toho zoberieme, musíme efektívne využiť pri riešení podobných výziev v budúcnosti.
Teraz však na to nie je čas. Teraz je čas na to, aby sa medzinárodné spoločenstvo zjednotilo a solidárne spolupracovalo pri zastavení vírusu a jeho zdrvujúcich dôsledkov.
UNIS/SGSM/1000
23.marec 2020
Náš svet čelí jednému spoločnému nepriateľovi: COVID-19.
Tomuto vírusu nezáleží na národnosti či etnicite, príslušnosti k frakcii či viere. Neúprosne útočí na každého.
No ozbrojené konflikty aj tak stále zúria po celom svete.
Tí najzraniteľnejší - ženy a deti, ľudia so znevýhodnením, ľudia na okraji spoločnosti či presídlení - platia tú najvyššiu cenu.
Rovnako tak nesú aj to najvyššie riziko, že budú trpieť dramatickými následkami COVID-19.
Nezabúdajme, že vo vojnou spustošených krajinách skolabovali zdravotnícke systémy.
Zdravotnícki pracovníci, ktorých je už málo, sa často stávajú terčom útokov.
Utečenci a ďalšie osoby presídlené v dôsledku násilných konfliktov sú dvojnásobne zraniteľní.
Besnenie vírusu názorne ukazuje pochabosť vojny.
To je dôvod, prečo dnes vyzývam na okamžitý celosvetový pokoj zbraní vo všetkých kútoch sveta.
Nastal čas, aby aj ozbrojený konflikt dostal zákaz, a aby sme sa sústredili na reálny boj v našich životoch.
Obraciam sa k bojujúcim stranám:
Odstúpte od nepriateľských akcií.
Odložte nabok nedôveru a nepriateľstvo.
Umlčte svoje zbrane; zastavte delostrelectvo; ukončite nálety.
Je naozaj dôležité…
Pomôcť vytvoriť koridory pre život zachraňujúcu pomoc.
Otvoriť vzácne príležitosti pre diplomaciu.
Priniesť nádej medzi najzraniteľnejších voči COVID-19.
Inšpirujme sa koalíciami a dialógom, ktorý sa pomaličky formuje medzi súperiacimi stranami, aby umožnil zostaviť spoločný postup ku COVID-19. Potrebujeme však oveľa viac.
Ukončiť nezdravý fenomén vojny a bojovať proti chorobe, ktorá pustoší náš svet.
Začína to zastavením bojov všade. Teraz.
To je to, čo naša ľudská rodina potrebuje. Teraz viac ako kedykoľvek predtým.
