UNIS/INF/239
Informačný hárok
20. septembra 2007
Kjótsky protokol z roku 1997, ako prvý skromný krok správnym smerom, napomohol stabilizovať a v niektorých prípadoch zredukovať emisie skleníkových plynov vo viacerých vyspelých krajinách sveta. Ciele zredukovať emisie, stanovené Kjótskym protokolom, sa však vzťahujú iba na skupinu 36 vyspelých krajín a pokrývajú iba časť globálnych emisií skleníkových plynov. Prvé záväzné obdobie protokolu pritom vyprší po roku 2012.
Rýchly nárast v emisiách produkovaných tak vo vyspelých ako aj rozvojových krajinách poprie už dosiahnuté zredukovanie emisií štátmi skupiny vyspelých krajín, ktoré ratifikovali protokol. Bez ambicióznej novej dohody bude náročné zvládnuť emisie vo vyspelých krajinách a rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách. Je preto nevyhnutné pokročiť v rokovaniach o dohode, ktorá by riadila globálny systém emisií po roku 2012.
Ciele zredukovať emisie Kjótskeho protokolu pre vyspelé krajiny stratia platnosť po roku 2012. Tieto ciele pritom zahŕňajú iba časť celosvetových emisií skleníkových plynov. Emisie vysoko vyspelých krajín dosahujú neudržateľnú úroveň a emisie ekonomík, nachádzajúcich sa v tranzícii (a to nie iba krajín bývalého Sovietskeho zväzu) sa po rokoch úpadku znovu dostali na predchádzajúce úrovne. Zatiaľ čo emisie rozvojových krajín, prepočítané na obyvateľov, sú oveľa nižšie než vyspelých krajín, rýchly nárast emisií vo veľkých, rozvíjajúcich sa ekonomikách musí byť regulovaný v rámci novej globálnej dohody a to v súčinnosti so záväzkami vyspelých krajín.
So zväčšujúcim sa počtom vedeckých dôkazov ohľadom klimatických zmien a ich dopadov, objavuje sa narastajúci pocit pre rýchlu a rozhodnú medzinárodnú akciu. Aj napriek tomu, že prvé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu sa nezačne pred roku 2008, rýchlo musí byť prijatá nová dohoda o klimatických zmenách.
Rozvíjajúce krajiny sú zraniteľné - Keďže rozvojové krajiny majú nižšie príjmy než vyspelé štáty, sú viac zraniteľnejšie voči dopadom klimatických zmien, pričom majú zároveň menej možností prispôsobiť sa týmto dopadom. Naviac, zatiaľ čo množstvo emisií rozvojových krajín narastá, úroveň emisií prepočítaná na obyvateľov zaostáva za úrovňami vyspelých krajín. Celková úroveň emisií v prípade väčšiny rozvojových krajín je extrémne nízka. Budúca globálna dohoda sa preto musí zaoberať potrebami rozvojových krajín a zároveň strážiť hospodárske záujmy vyspelých štátov.
Výrazné zredukovanie emisií je potrebné - Emisie skleníkových plynov narastú oproti úrovni z 90. rokov všade v rozpätí 25 - 90 percent. Výrazné zredukovanie je pritom možné, a to aj bez podkopania svetového hospodárstva, a to prostredníctvom rýchleho a výrazného pokroku a rozvoju klíme prospešných technológií - obnoviteľnej energii a objavujúcich sa technológiách ako napríklad zachytávanie a uskladňovanie uhlíkatých plynov. Takého technológie pritom rozšíria možnosti zredukovať emisie skleníkových plynov a medzinárodnej spolupráce.
Možné témy rokovaní - Zatiaľ čo je ešte priskoro predpokladať špecifický dizajn budúcej klimatickej dohody, je už v súčasnosti možné identifikovať hlavné princípy a body, ktoré by mali byť zahrnuté do rozšíreného režimu. Uzatvoriť silnú multilaterálnu dohodu - takú, ktorá vydláždi cestu aj na nadchádzajúce dekády - do roku 2009 predstavuje impozantnú výzvu, no rozumný časový plán je však možný. Konferencia o klimatických zmenách, ktorá sa uskutoční v decembri 2007, je pritom výbornou príležitosťou pre výrazný pokrok a komplexnú agendu ohľadom politiky zaoberajúcej sa klimatickými zmenami po roku 2012. Základné princípy by mali byť stanovené už počas roku 2008, a koncom roka 2009 by malo svetové spoločenstvo uzatvoriť dohodu, aby mohla byť ratifikovaná v roku 2012.
Klimatický režim po roku 2012 musí byť rozšírený, aby zahŕňal všetky aspekty globálneho riešenia tohto problému, vrátane:
Dlhodobej globálnej reakcie, ktorá bude v súlade s najnovšími vedeckými zisteniami a kompatibilná s dlhodobými investičnými potrebami rozvoja;
Výrazného zredukovania emisií vyspelými krajinami, ktoré musia aj naďalej preberať vedenie v súvislosti s ich historickou zodpovednosťou a ekonomickými spôsobilosťami;
Ďalšieho zaangažovania rozvíjajúcich sa krajín, predovšetkým tých, ktorých emisie už v súčasnosti, alebo v blízkej budúcnosti budú prispievať k atmosferickej koncentrácii skleníkových plynov;
Podnetov pre rozvíjajúce sa krajiny limitovať emisie, pomoci pri prispôsobovaní sa dopadom klimatických zmien a stráženia sociálno-ekonomického rastu a odstraňovania chudoby;
Flexibility zlepšeného trhu s emisiami s cieľom zaistiť najefektívnejšiu implementáciu a mobilizáciu zdrojov potrebných na poskytnutie podnetov pre rozvíjajúce sa krajiny.
Začať - Vyspelé krajiny Skupiny G8, spolu s piatimi rozvíjajúcimi sa krajinami - Brazíliou, Čínou, Indiou, Mexikom a Južnou Afrikou - vyzvali všetky strany, aby aktívne a konštruktívne participovali na rokovaniach na Bali, ktoré sa uskutočnia ohľadom komplexnej dohody o novom klimatickom režime po roku 2012. Tento rok tak poskytuje svetu príležitosť konštruktívne sa zapojiť do multilaterálneho procesu zaoberajúceho sa klimatickými zmenami, ktorý sa realizuje pod záštitou OSN, a kolektívne vytvoriť efektívnu a spravodlivú dohodu, zahrňujúcu všetky platné záujmy a obavy.
Podujatie OSN ohľadom klimatických zmien - Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun organizuje 24. septembra 2007, deň pred všeobecnou rozpravou Valného zhromaždenia, v New Yorku neformálne podujatie, ktorého sa zúčastnia najvyšší predstavitelia, pričom jeho cieľom je vytvoriť priestor pre výmenu názorov a podnietiť politickú vôľu pre konferenciu na Bali. Toto neformálne podujatie sa bude usilovať znovu potvrdiť význam globálneho fóra pri hľadaní odpovede na klimatické zmeny a poskytnúť tak príležitosť zaangažovať do multilaterálneho procesu všetky krajiny.
Pre viac informácií navštívte www.un.org/climatechange
Vytlačené na recyklovanom papieri. Vydané Oddelením OSN pre verejné informácie - DPI/2468 (E) - September 2007
