Tlačové správy

Neoficiálny dokument - len pre informáciu.

UNIS/INF/429rev
3.november 2011

Tlačová správa UNDP

Environmentálne trendy ohrozujú globálny pokrok v prospech chudobných, varuje Správa o ľudskom rozvoji 2011

Podľa Správy je zdravie a zvyšovanie príjmov v rozvojových krajinách ohrozené nekonaním v oblasti klimatických zmien a deštrukcie prostredia.

Bohatstvo a rodové rozdiely súvisia s environmentálnymi rizikami.

KODAŇ, 2.november (Informačný servis OSN) - Pokrok v rozvoji v celosvetovo najchudobnejších krajinách je možné zastaviť alebo dokonca zvrátiť v polovici storočia, pokiaľ nebudú prijaté razantné opatrenia na spomalenie klimatických zmien, zabránenie ďalším škodám na životnom prostredí a na znižovanie hlbokých nerovností v rámci a medzi národmi, predpokladá Správa o ľudskom rozvoji 2011, ktorú dnes zverejnil Rozvojový program OSN (UNDP).

Správa za rok 2011 - Trvalá udržateľnosť a rovnosť: Lepšia budúcnosť pre všetkých - dokazuje, že ekologickú udržateľnosť je možné najspravodlivejšie a najefektívnejšie dosiahnuť zameraním sa na oblasti zdravia, vzdelania, príjmu a rodových rozdielov ako aj na potrebu globálnych opatrení v oblasti výroby energie a ochrany ekosystému. Správu dnes v Kodani spolu s dánskou premiérkou Helle Thorning-Schmidtovou zverejnila administrátorka UNDP Helen Clarková, ktorej nová vláda sa v priebehu nasledujúcich 10 rokov zaviazala znížiť emisie CO2 Dánska o dramatických 40%.

Medzinárodné spoločenstvo sa pripravuje na historický míľnik

V súvislosti s Konferenciou OSN o trvalo udržateľnom rozvoji plánovanou na jún 2012 v Rio de Janeiro Správa argumentuje, že k trvalej udržateľnosti je potrebné pristupovať rovnako ako k otázke základnej sociálnej spravodlivosti, rovnako pre súčasné aj budúce generácie.

"Trvalá udržateľnosť nie je výlučne alebo dokonca hlavne otázkou životného prostredia ako o tom tak presvedčivo argumentuje táto Správa", hovorí vo svojom predslove Helen Clarková. "V princípe je to o našom rozhodnutí ako chceme žiť naše životy, s vedomím, že všetko, čo robíme, má dopad na sedem miliárd nás všetkých, ktorí tu dnes žijeme, rovnako ako aj na ďalšie miliardy ľudí, ktorí tu po storočia budú prichádzať po nás".

UNDP zadáva edične nezávislé Správy o ľudskom rozvoji každoročne od roku 1990, kedy Index ľudského rozvoja (HDI), zložený ukazovateľ zdravia, vzdelania a príjmu, po prvý krát spochybnil čisto ekonomické ukazovatele pokroku na národnej úrovni a vyzval na dôsledné sledovanie pokroku vo všetkých aspektoch životného štandardu.

Medzi rokmi 1970 a 2010 krajiny nachádzajúce sa medzi najnižšími 25% v klasifikácii HDI zlepšili svoje celkové hodnotenie o pozoruhodných 82%, čo je dvojnásobok celosvetového priemeru. Ak by podobné tempo dosahovania pokroku za posledných 40 rokov pokračovalo aj počas nasledujúcich 40 rokov, veľká väčšina krajín by dosiahla do roku 2050 rovnakú alebo aj lepšiu úroveň HDI ako tie krajiny, ktoré si momentálne užívajú úroveň top 25% v aktuálnom HDI hodnotení, poznamenáva Správa - čo by celosvetovo znamenalo mimoriadny pokrok pre ľudský rozvoj za menej ako jedno storočie. Avšak vzhľadom na to, že dochádza k zhoršovaniu ekologických rizík, tieto pozitívne vývojové trendy môžu byť namiesto toho v polovici storočia náhle zastavené, ako tvrdí Správa, pričom sa poukazuje na to, že ľudia v najchudobnejších krajinách sú nerovnomerne vystavení riziku katastrof spôsobovaných klimatickými zmenami ako napríklad sucho a záplavy a taktiež aj znečisteniu vzduchu a vody.

Trvalá udržateľnosť a sociálna spravodlivosť

Napriek pokroku v oblasti ľudského rozvoja sa za posledné roky zhoršilo rozdelenie príjmov, pričom stále pretrváva vážna rodová nerovnováha a čoraz rýchlejšie poškodzovanie životného prostredia kladie "dvojité bremeno biedy" na najchudobnejšie domácnosti a komunity, uvádza Správa. Polovicu podvýživeného sveta možno prisúdiť environmentálnym faktorom ako napríklad znečistenie vody a nedostatku spôsobenom suchom, čo udržiava začarovaný kruh ochudobňovania a ekologických škôd.

Vysoký životný štandard nemusí byť nevyhnutne stimulovaný uhlíkovými emisiami a nasledovať príklady najbohatších krajín, uvádza Správa predstavujúc dôkazy, že zatiaľ čo emisie CO2 boli v posledných desaťročiach úzko spájané s rastom národného príjmu, spotreba fosílnych palív nekorešponduje s ďalšími kľúčovými ukazovateľmi ľudského rozvoja ako napríklad priemerná dĺžka života a vzdelanie. V podstate mnohé rozvinuté priemyselné krajiny redukujú svoju uhlíkovú stopu, pričom sa zároveň snažia udržať svoj rast.

"Rast stimulovaný spotrebou fosílnych palív nie je nevyhnutným predpokladom pre lepší život v širšom zmysle ľudského rozvoja", povedala Helen Clarková. "Investície, ktoré zlepšujú spravodlivosť - napríklad v prístupe k obnoviteľným zdrojom energie, vode a hygienickým podmienkam a zdravotnej starostlivosti v oblasti reprodukcie - by mohli zlepšiť pokrok v oblasti trvalej udržateľnosti a ľudského rozvoja".

Správa vyzýva na zabezpečenie elektriny pre 1,5 miliardy ľudí, ktorí dnes nie sú pripojení k elektrickej sieti a hovorí, že toto je možné zvládnuť bez výrazného zvýšenia uhlíkových emisií. Túto novú "Iniciatívu o univerzálnom prístupe k energetickým zdrojom" s podporou OSN by bolo možné realizovať s investíciami okolo 1/8 sumy, ktorá je v súčasnosti vynakladaná na dotácie na fosílne palivá, odhadom v roku 2009 zhruba 312 miliárd USD na celom svete, píše sa v Správe.

Správa sa pridáva k tým, ktorí vyzývajú dane z finančných transakcií alebo poplatkov z širších finančných transakcií na finančnú podporu boja proti klimatickým zmenám a extrémnej chudobe. Daň len 0,005% z obchodu na devízovej burze by podľa odhadov Správy mohla narásť na 40 miliárd ročne alebo aj viac, čo by významne oživilo toky pomoci chudobným krajinám, ktoré boli v roku 2010 na úrovni 130 miliárd USD - a to práve v čase, kedy kvôli globálnej finančnej kríze rozvojové dotácie zaostávajú za už skôr dohodnutými úrovňami príspevkov.

"Daň by umožnila tým, ktorí najviac požívajú výhody globalizácie, aby pomohli tým, ktorí ich využívajú najmenej", argumentuje Správa, pričom sa odhaduje, že len na financovanie adaptácie na klimatické zmeny, najmä v Južnej Ázii a subsaharskej Afrike, je ročne potrebných okolo 105 miliárd USD.

Správa sa ďalej venuje sociálnym faktorom, ktoré nie sú vždy spájané s trvalou udržateľnosťou životného prostredia:

  • Rozširovanie reprodukčných práv, prístupu k zdravotnej starostlivosti a antikoncepcii by otvorilo nové pole v oblasti boja proti rodovej nerovnosti a chudobe, spomína sa v Správe. Reprodukčné práva môžu ďalej znižovať environmentálne tlaky prostredníctvom spomalenia celosvetového demografického rastu; v súčasnosti sa predpokladá, že celosvetová populácia stúpne z dnešných 7 miliárd na 9,3 miliárd v priebehu nasledujúcich 40 rokov.
  • Správa argumentuje, že transparentnosť úradov a nezávislí kontrolóri vrátane spravodajských médií, občianskej spoločnosti a súdov - sú kľúčové pre angažovanie sa občanov v oblasti environmentálnej tvorby politiky. Približne 120 krajín garantuje vo svojich ústavách environmentálnu ochranu, avšak v mnohých sú tieto ustanovenia slabo uplatňované, uvádza sa v Správe.
  • Pre trvalo udržateľný rozvoj sú potrebné razantné opatrenia na celosvetovej úrovni, avšak lokálne iniciatívy na podporu chudobných komunít môžu byť zároveň veľmi nákladovo výhodné a ekologicky priaznivé, zdôrazňuje sa v Správe. Náklady na indický garančný zákon o vidieckej zamestnanosti boli v roku 2009 0,5% HDP, pričom z nich malo úžitok 45 miliónov domácností, teda jedna desatina pracovnej sily; Brazílsky program Bolsa Familia a mexický Oportunidades stoja približne 0,4% HDP a poskytujú bezpečnostnú sieť pre približne jednu pätinu svojich populácií.

Autori predpovedajú, že nekontrolované poškodzovanie životného prostredia - od sucha v subsaharskej Afrike po vzostup hladiny morí a oceánov, ktoré by mohli zmiesť nízko situované krajiny ako napríklad Bangladéš - by mohlo spôsobiť zvýšenie cien potravín až o 50% a zvrátiť pokrok v oblasti rozširovania prístupu k vode, hygienickým podmienkam a energetickým zdrojom pre miliardy ľudí, najmä v Južnej Ázii a subsaharskej Afrike.

Podľa scenára "environmentálnych výziev" figurujúceho v dopadoch globálneho otepľovania na produkciu potravín a znečisťovanie by bolo priemerné HDI do roku 2050 približne o 12% nižšie v Južnej Ázii a subsaharskej Afrike ako normálne, odhaduje Správa. V prípade nepriaznivejších situácií typu "ekologických katastrof" sprevádzaných obrovským odlesňovaním, dramatickým ústupom biodiverzity a čoraz extrémnejšími prejavmi počasia - by globálny index HDI klesol o 15% pod základnú líniu plánovanú na rok 2050, pričom v najchudobnejších regiónoch by došlo k dramatickým stratám.

Poškodzovanie životného prostredia by mohlo podkopať desiatky rokov úsilia zameraného na rozširovanie prístupu k vode, hygienickým podmienkam a elektrine pre najchudobnejšie komunity na celom svete: "Táto absolútna bieda, závažná sama o sebe, je vážnym porušením ľudských práv", hovoria autori.

* * *

O Správe: Každoročná Správa o ľudskom rozvoji je vydavateľsky nezávislou publikáciou Rozvojového programu OSN. Správu o ľudskom rozvoji 2011 v desiatich jazykoch ako aj doplnkové referenčné materiály o indexoch a dopadoch na konkrétne regióny si bezplatne si môžete stiahnuť na webstránke: http://hdr.undp.org

O Rozvojovom programe OSN (UNDP): UNDP spolupracuje s ľuďmi na všetkých úrovniach spoločnosti s cieľom pomáhať budovať národy, ktoré dokážu odolať kríze a pokračovať v tom druhu rozvoja, ktorý zlepšuje kvalitu života pre každého človeka. Na území 177 krajín a teritórií ponúkame globálnu perspektívu a lokálny pohľad, aby sme pomáhali zlepšovať životy a budovať odolné národy. Viac informácií nájdete na webstránke: www.undp.org

* *** *

Pre viac informácií kontaktujte:

William Orme
Telefón: (+1-212) 906 6763
Mobile: (+1-917) 607 1026
E-mail: william.orme[at]undp.org

Carolina Azevedo
Telefón: (+1-212) 906 6127
Mobile: (+1-917) 213 0617
E-mail: carolina.azevedo[at]undp.org

Botagoz Abdreyeva
Telefón: (+1-212) 906 3690
E-mail: botagoz.abdreyeva[at]undp.org