Len pre informáciu - nie je oficiálnym dokumentom.
UNIS/SGSM/433
4 June 2013
Žijeme vo svete dostatku, v ktorom je výroba potravín vyššia ako dopyt a aj napriek tomu 870 miliónov ľudí trpí podvýživou a kde spomalenie alebo zastavenie rastu detí je tichou pandémiou. Na to, aby sme vytvorili budúcnosť, akú chceme, musíme túto nespravodlivosť napraviť. Musíme zabezpečiť prístup k dostatočnej strave pre všetkých, zdvojnásobiť produktivitu drobných poľnohospodárov, ktorí pestujú podstatnú časť potravín v rozvojovom svete a zaistiť, aby boli potravinové systémy trvalo udržateľné s ohľadom na environmentálnu a ekonomickú krízu. Toto je vízia mojej iniciatívy Výzva: Žiadny hlad (Zero Hunger Challenge), ktorá bola spustená na Rio+20, konferencii OSN o trvalo udržateľnom rozvoji.
Jedným zo spôsobov, ako zúžiť hladovú priepasť a zlepšiť blahobyt a prosperitu tých najzraniteľnejších skupín, je zamerať sa na masívne straty a odpad v dnešných potravinových systémoch. V súčasnosti najmenej jedna tretina všetkých vyrobených potravín sa nedostáva k spotrebiteľom. Je to v prvom rade urážka hladujúcich, predstavuje to však aj obrovskú ekologickú záťaž na energiu, pôdu a vodu.
V rozvojových krajinách sú škodcovia, nedostatočné skladové podmienky a neefektívne dodávateľské reťazce hlavnými príčinami potravinových strát. Tí, ktorí produkujú na vývoz, sú taktiež často vydaní na milosť nadmerných očakávaní kupujúcich, ktorí ako najdôležitejšie vidia vzhľad výrobku. Vo vyspelých krajinách potraviny vyhodené domácnosťami, maloobchodom a reštauráciami hnijú na skládkach odpadu, pričom uvoľňujú značné množstvo metánu, ktorý je silným skleníkovým plynom.
Potravinové straty a odpad je niečo, na čo môžeme hľadať riešenie všetci. To je dôvod, prečo Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a partneri z verejného a súkromného sektora spustili kampaň "Mysli. Jedz. Šetri: Povedz nie plytvaniu potravinami" s cieľom zvýšiť povedomie o tejto otázke na celom svete a ponúknuť vyspelým aj rozvojovým krajinám užitočné riešenia.
Infraštruktúra a technológie môžu znížiť množstvo potravín, ktoré sa pokazia po zbere úrody, skôr ako sa dostanú na trh. Vlády v rozvojových krajinách môžu zlepšiť základnú infraštruktúru a čo najviac zvýšiť príležitosti na obchod so susedmi; vyspelé krajiny môžu podporiť fair trade a racionalizovať dátumy spotreby a ďalšie systémy značenia; obchody môžu prehodnotiť svoje kritériá pre vyhadzovanie produktov; a spotrebitelia môžu znížiť odpad na najnižšiu možnú mieru kupovaním len toho, čo potrebujú a využitím zvyškov jedla.
V tento Medzinárodný deň životného prostredia vyzývam všetkých aktérov zapojených v globálnom potravinovom reťazci, aby prevzali zodpovednosť za ekologicky udržateľné a sociálne spravodlivé potravinové systémy. Súčasná globálna populácia siedmich miliárd pravdepodobne narastie na deväť miliárd okolo roku 2050. Avšak počet hladujúcich ľudí nemusí narásť. Znížením odpadu potravín môžeme ušetriť peniaze a zdroje, minimalizovať dopady a čo je najdôležitejšie, priblížiť sa smerom k svetu, v ktorom má každý dostatok jedla.
* *** *
