Svetový deň humanitárny deň bude pre mňa vždy plný zmiešaných a ešte stále čerstvých emócií.
Medzi obeťami bol aj Sergio Vieira de Mello, ktorý pracoval ako osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN v Iraku. Sergio bol môj priateľ a krstný otec mojej dcéry.
Sergio Vieira de Mello bol oddaný Organizácii Spojených národov. Do Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov nastúpil v roku 1969 krátko po skončení univerzity. Svoj život, ktorý predčasne ukončila tragédia, strávil v OSN, kde sa postupne prepracoval na vyššie pozície. Prvýkrát som s ním spolupracoval v roku 1996, keď krátko pôsobil ako regionálny humanitárny koordinátor OSN pre oblasť Veľkých jazier. V tom čase som bol jeho zástupcom a neskôr som túto funkciu po ňom prevzal. Skutočne som ho však spoznal, až keď sme sa v roku 1998 obaja presťahovali do New Yorku, aby sme založili nový Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA). ON nastúpil do funkcie námestníka generálneho tajomníka pre humanitárne záležitosti a ja opäť ako jeho zástupca.
Spájalo nás spoločné zanietenie pre realitu humanitárnych dilem v teréne a spôsoby ich riešenia. Ako mnohí z našich najlepších, aj Sergiovo nadšenie bolo založené na oddanosti Charte OSN, ktorej kópiu nosil vždy pri sebe. Mal silný svetonázor, ktorý robil jeho obhajobu a vlastne aj jeho rečnícke schopnosti ešte účinnejšími. Spriatelili sme sa a ja som stále hrdý na to, že moja dcéra bola jeho krstným dieťaťom. Práve táto kombinácia vzájomnej dôvery a dobrého pracovného vzťahu so Sergiom spôsobila, že jeho odchod bol pre mňa, ako aj pre mnohých iných, traumatizujúci a formujúci zároveň. Jeho príklad je pre mňa inšpiráciou, keď teraz plním úlohu, ktorú pred rokmi zastával on.
Náhla a definitívna strata Sergia ma hlboko zasiahla. Aj po dlhoročnej práci vo vojnových zónach mnou otriaslo, keď som sa náhle ocitol tvárou v tvár smrteľnosti. Dodnes mi je za ním smutno.
V ten deň zahynulo celkovo 22 ľudí a viac ako 100 bolo zranených. Veľká časť z nich boli pracovníci OSN, mnohí z nich Iračania. Všetkých spájala misia pomôcť Iraku pri zotavovaní a obnove krajiny.
Rozumiem, čo táto spomienka znamená pre rodiny, priateľov a kolegov ľudí, ktorých táto udalosť vtedy zasiahla, a zároveň pre všetkých, ktorí sa odvtedy stali obeťou vraždy, únosu alebo utrpeli zranenia pri plnení humanitárnych úloh. Viem, čo to znamená pre humanitárne spoločenstvo a širšie spoločenstvo OSN. Strata jedného z nás je stratou pre nás všetkých. Cítim váš smútok a bolesť.
Cítim však aj hnev. Hnev, pretože tí, ktorí sú zodpovední za bombový útok na hotel Canal a za väčšinu útokov na humanitárnych pracovníkov od toho dňa - a vôbec za útoky na zdravotníckych pracovníkov a civilistov v konflikte - neboli nikdy postavení pred spravodlivosť. Hnev, pretože humanitárni pracovníci sa čoraz častejšie stávajú terčom úmyselných útokov. Sú zabíjaní, zranení a unášaní počas svojej práce; minulý rok bolo viac ako 400 obetí z radov humanitárnych pracovníkov, z ktorých väčšinu tvorili štátni zamestnanci. Beztrestnosť za tieto zločiny je strašnou jazvou na našom kolektívnom svedomí. Vzletné slová nič nezmenia, zmenu prinášajú činy. Je načase, aby sme v otázke dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva a boja proti beztrestnosti jeho porušovania začali konať.
V Svetový humanitárny deň cítim silný pocit hrdosti. Hrdosť na to, že som pracoval s ľuďmi, ako je Sergio, že som súčasťou organizácie a komunity, ktorá napriek rizikám a nebezpečenstvám naďalej venuje svoje životy tomu, aby pomáhala v núdzi ľuďom na celom svete viac ako kedykoľvek predtým.
Pri príležitosti Svetového dňa humanitárnej pomoci vzdávam hold Sergiovi a všetkým, ktorí pred 20 rokmi prišli o život a zranili sa pri bombovom útoku na hotel Canal. Vzdávam hold všetkým, ktorí prišli o život, boli zranení alebo ich uniesli počas služby humanitárnej pomoci. A nakoniec vzdávam hold všetkým, ktorí naďalej slúžia stovkám miliónov ľudí v núdzi na celom svete, bez ohľadu na to, komu, kde a za akých podmienok.
Ako koordinátor núdzovej pomoci a námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti dávam humanitárnym pracovníkom pri príležitosti Svetového humanitárneho dňa tento sľub: Naďalej sa budeme zasadzovať za vašu bezpečnosť a ochranu, keď budete pokračovať vo svojej životne dôležitej práci; budeme poskytovať systematické a predvídateľné vedenie v oblasti bezpečného prístupu k humanitárnej pomoci; naďalej budeme vyzývať na zodpovednosť za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva; a urobíme všetko pre to, aby sme sa o vás postarali, keď budete potrebovať podporu.
Nemôžeme vrátiť späť tých, ktorých nám vzali. Môžeme si však uctiť ich pamiatku tým, že urobíme všetko pre to, aby sme podporili tých, ktorí pokračujú vo svojej práci.
© UN Photo/Mark Garten
Tento článok bol publikovaný v denníku SME 18.8.2023
